ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 9. júna 2016 (*)
[znenie opravené uznesením zo 7. septembra 2016]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné a priemyselné vlastníctvo – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 5 ods. 2 písm. b) – Právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia – Rozmnoženina na súkromné použitie – Primeraná kompenzácia – Financovanie zo štátneho rozpočtu – Prípustnosť – Podmienky“
Vo veci C‑470/14,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 10. septembra 2014 a doručený Súdnemu dvoru 14. októbra 2014, ktorý súvisí s konaním:
Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (EGEDA),
Derechos de Autor de Medios Audiovisuales (DAMA),
Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (VEGAP)
proti
Administración del Estado,
Asociación Multisectorial de Empresas de la Electrónica, las Tecnologías de la Información y la Comunicación, de las Telecomunicaciones y de los contenidos Digitales (Ametic),
za účasti:
Artistas Intérpretes, Sociedad de Gestión (AISGE),
Centro Español de Derechos Reprográficos (CEDRO),
Asociación de Gestión de Derechos Intelectuales (AGEDI),
Entidad de Gestión, Artistas, Intérpretes o Ejecutantes, Sociedad de Gestión de España (AIE),
Sociedad General de Autores y Editores (SGAE),
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: sudcovia J. Malenovský (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu štvrtej komory, M. Safjan, A. Prechal, S. Rodin a K. Jürimäe,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: M. Ferreira, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. októbra 2015,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (EGEDA), Derechos de Autor de Medios Audiovisuales (DAMA) a Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (VEGAP), v zastúpení: J. Suárez Lozano, abogado,
– Asociación Multisectorial de Empresas de la Electrónica, las Tecnologías de la Información y la Comunicación, de las Telecomunicaciones y de los contenidos Digitales (Ametic), v zastúpení: A. González García a D. Sarmiento Ramirez‑Escudero, abogados,
– Artistas Intérpretes, Sociedad de Gestión (AISGE), v zastúpení: J. Montes Relazón, abogado,
– Centro Español de Derechos Reprográficos (CEDRO), v zastúpení: S. Vázquez Senin, procuradora, za právnej pomoci I. Aramburu Muñoz a J. de Fuentes Bardají, abogados,
– Asociación de Gestión de Derechos Intelectuales (AGEDI), Entidad de Gestión, Artistas, Intérpretes o Ejecutantes, Sociedad de Gestión de España (AIE) a Sociedad General de Autores y Editores (SGAE), v zastúpení: J. Marín López a R. Blanco Martínez, abogados,
– španielska vláda, v zastúpení: M. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca,
– grécka vláda, v zastúpení: A. Magrippi a S. Charitaki, splnomocnené zástupkyne,
– francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a D. Segoin, splnomocnení zástupcovia,
– [opravené uznesením zo 7. septembra 2016] fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,
– nórska vláda, v zastúpení: E. Leonhardsen a M. Schei, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. januára 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú Entidad de Gestión de Derechos de los Productores Audiovisuales (EGEDA), Derechos de Autor de Medios Audiovisuales (DAMA) a Visual Entidad de Gestión de Artistas Plásticos (VEGAP) na jednej strane a Administración del Estado (štátna správa, Španielsko) a Asociación Multisectorial de Empresas de la Electrónica, las Tecnologías de la Información y la Comunicación, de las Telecomunicaciones y de los contenidos Digitales (Ametic) na druhej strane vo veci vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa mechanizmu primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie financovanej zo štátneho rozpočtu.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 4, 9, 31, 35 a 38 smernice 2001/29 uvádzajú:
„(4) Harmonizovaný právny rámec týkajúci sa autorských práv a s nimi súvisiacich práv bude prostredníctvom vyššej právnej istoty a zabezpečením vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva podporovať významné investície do tvorivosti a inovácie vrátane infraštruktúry sietí a povedie k zvýšenej súťaživosti európskeho priemyslu rovnako v oblasti zabezpečenia obsahu, ako aj v oblasti informačných technológií a všeobecnejšie v širokej škále priemyselných a kultúrnych odvetví. Tým sa zabezpečí zamestnanosť a podporí sa vytváranie nových pracovných miest.
…
(9) Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry, priemyslu a verejnosti ako celku. Duševné vlastníctvo sa preto považuje za integrálnu súčasť vlastníctva.
…
(31) Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.
…
(35) V niektorých prípadoch výnimiek alebo obmedzení musia byť nositelia práv primerane odškodnení, aby sa im dostatočne vynahradilo používanie ich chránených diel alebo iných predmetov ochrany. Keď sa stanovuje forma, podrobné úpravy a možná úroveň vhodnej kompenzácie, treba zohľadniť osobitné podmienky každého prípadu. …
…
(38) Členské štáty musia mať možnosť poskytnúť výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právom rozmnožovania pre niektoré druhy rozmnožovania zvukového, vizuálneho a audiovizuálneho materiálu na súkromné použitie, ktoré sú doplnené vhodnou kompenzáciou. Sem môžu patriť úvodné alebo pokračujúce systémy odmeňovania ako kompenzácie za ujmu nositeľom práv. …“
4 Článok 2 tejto smernice s názvom „Právo rozmnožovania“ najmä stanovuje:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:
a) pre autorov k ich dielam;
b) pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;
…“
5 Článok 5 uvedenej smernice, nazvaný „Výnimky a obmedzenia“, v odseku 2 najmä stanovuje:
„Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:
…
b) vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;
…“
Španielske právo
6 Real Decreto‑Ley 20/2011 sobre medidas urgentes en materia presupuestaria, tributaria y financiera para la corrección del déficit público (kráľovský zákonný dekrét 20/2011 o naliehavých opatreniach v rozpočtovej, daňovej a finančnej oblasti na nápravu schodku verejných financií) z 30. decembra 2011 (BOE č. 315 z 31. decembra 2011, s. 146574) obsahuje desiate dodatkové ustanovenie s názvom „Zmena systému primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie“ (ďalej len „desiate dodatkové ustanovenie“), ktoré najmä stanovuje:
„1. Primeraná kompenzácia za rozmnoženinu na súkromné použitie, stanovená v článku 25 [Texto Refundido de la Ley de Propiedad Intelectual (prepracované znenie zákona o duševnom vlastníctve)], schváleného [Real Decreto Legislativo 1/1996 (kráľovský zákonný dekrét 1/1996)] z 12. apríla 1996, pričom jej obmedzenia upravuje článok 31 ods. 2 tohto zákona, sa zrušuje.
2. Vláda právnymi predpismi stanoví postup vyplatenia primeranej kompenzácie financovanej zo štátneho rozpočtu oprávneným osobám.
…“
7 Cieľom Real Decreto 1657/2012 que regula el procedimiento para el pago de la compensación por copia privada con cargo a los Presupuestos Generales del Estado (kráľovský dekrét 1657/2012, ktorým sa upravuje postup financovania primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie zo štátneho rozpočtu) zo 7. decembra 2012 (BOE č. 295 z 8. decembra 2012, s. 84141), je vykonávať toto desiate dodatkové ustanovenie.
8 Článok 1 tohto kráľovského dekrétu, nazvaný „Cieľ“, stanovuje:
„Cieľom tohto kráľovského dekrétu je upraviť:
a) postup a objektívne kritériá určenia výšky ročnej primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie na základe skutočne spôsobenej ujmy;
b) postup výpočtu a vyplatenia primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie financovanej zo štátneho rozpočtu oprávneným osobám.“
9 Článok 3 ods. 1 uvedeného kráľovského dekrétu, nazvaný „Výška kompenzácie“, stanovuje:
„Primeraná suma na účely kompenzácie ujmy spôsobenej nositeľom práv na rozmnožovanie z dôvodu zavedenia výnimky týkajúcej sa rozmnoženiny na súkromné použitie, ktorá je stanovená v článku 31 kodifikovaného znenia zákona o duševnom vlastníctve, schváleného kráľovským legislatívnym dekrétom 1/1996 z 12. apríla 1996, sa určí v súlade s postupom stanoveným v článku 4 na základe výnosu ministerstva školstva, kultúry a športu v rámci rozpočtových obmedzení stanovených pre každý rozpočtový rok.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Žalobkyne vo veci samej sú organizácie kolektívnej správy práv duševného vlastníctva oprávnené vyberať primeranú kompenzáciu určenú nositeľom práv v prípade rozmnoženiny ich chránených diel alebo predmetov ochrany na súkromné použitie.
11 Dňa 7. februára 2013 podali žalobu smerujúcu k zrušeniu kráľovského dekrétu 1657/2012 na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) rozhodujúci v oblasti správnych sporov.
12 Tento súd neskôr povolil, aby Artistas Intérpretes, Sociedad de Gestión (AISGE), Centro Español de Derechos Reprográficos (CEDRO), ako aj Asociación de Gestión de Derechos Intelectuales (AGEDI), Entidad de Gestión, Artistas, Intérpretes o Ejecutantes, Sociedad de Gestión de España (AIE) a Sociedad General de Autores y Editores (SGAE), vstúpili do konania ako vedľajší účastníci. Niektoré z týchto ďalších organizácií kolektívnej správy práv duševného vlastníctva podali samostatné žaloby proti kráľovskému dekrétu 1657/2012.
13 Žalobkyne vo veci samej na podporu svojich návrhov tvrdia, že kráľovský dekrét 1657/2012 je v rozpore s článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, a to z dvoch dôvodov. V prvom rade v podstate tvrdia, že ustanovenie tohto článku vyžaduje, aby primeranú kompenzáciu, ktorá sa priznáva nositeľom práv v prípade rozmnoženiny na súkromné použitie, prinajmenšom v konečnom dôsledku znášali fyzické osoby, ktoré spôsobili ujmu, ktorú takáto rozmnoženina spôsobuje ich výlučnému právu na rozmnožovanie, zatiaľ čo podľa mechanizmu zavedeného desiatym dodatkovým ustanovením a kráľovským dekrétom 1657/2012 sa táto kompenzácia vypláca zo štátneho rozpočtu, a teda sa na nej podieľajú všetci daňovníci. V druhom rade tvrdia, že táto právna úprava nezaručuje primeranosť uvedenej kompenzácie.
14 Žalované vo veci samej naopak tvrdia, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nebráni tomu, aby členský štát zaviedol taký mechanizmus, ako je mechanizmus zavedený desiatym dodatkovým ustanovením a kráľovským dekrétom 1657/2012.
15 Vnútroštátny súd po tom, čo pripomenul kontext, ktorý španielske orgány viedol k tomu, aby nahradili digitálny poplatok platný do roku 2011 systémom primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie financovanej zo štátneho rozpočtu, na úvod uvádza, že v súlade so zásadou neúčelovosti rozpočtových príjmov je tento nový mechanizmus na rozdiel od predchádzajúceho mechanizmu financovaný všetkými španielskými daňovníkmi bez ohľadu na to, či môžu vyhotoviť rozmnoženiny na súkromné použitie. Ďalej sa v podstate pýta, či sa má smernica 2001/29 vykladať v tom zmysle, že členským štátom, ktorý si zvolili tento mechanizmus, ukladá povinnosť zabezpečiť, rovnako ako v prípade, že uprednostnia zavedenie poplatku, aby jeho náklady priamo alebo nepriamo znášali iba tie osoby, o ktorých sa možno domnievať, že spôsobili nositeľom práv ujmu tým, že vyhotovali alebo mali prostriedky na vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné použitie. V prípade zápornej odpovede sa vnútroštátny súd pýta, či skutočnosť, že suma vyhradená na zaplatenie primeranej kompenzácie nositeľom práv je vopred určená na každý rozpočtový rok, umožňuje zaručiť primeranosť tejto kompenzácie.
16 Za týchto okolností Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je mechanizmus primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorá sa na základe odhadu skutočne spôsobenej ujmy financuje zo štátneho rozpočtu, pričom z tohto dôvodu nie je možné zabezpečiť, aby náklady na vyplácanie uvedenej kompenzácie znášali používatelia rozmnoženín na súkromné použitie, v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29?
2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, je v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ak sa celá suma vyčlenená zo štátneho rozpočtu na vyplácanie primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie musí určiť v rámci rozpočtových obmedzení stanovených na každý rozpočtový rok, aj keď sa počíta na základe skutočne spôsobenej ujmy?“
O prejudiciálnych otázkach
17 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že mu odporuje mechanizmus primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorá je tak ako kompenzácia vo veci samej financovaná zo štátneho rozpočtu, takže nemožno zaručiť, že náklady na túto primeranú kompenzáciu znášajú používatelia rozmnoženín na súkromné použitie.
18 V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 môžu členské štáty stanoviť výnimku alebo obmedzenie výlučného práva rozmnožovania stanoveného v článku 2 tejto smernice vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, pod podmienkou, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadnia technologické opatrenia uvedené v článku 6 uvedenej smernice (ďalej len „výnimka týkajúca sa rozmnoženiny na súkromné použitie“).
19 Ako vyplýva z odôvodnení 35 a 38 smernice 2001/29, toto ustanovenie vyjadruje vôľu normotvorcu Európskej únie zaviesť osobitný mechanizmus kompenzácie, ktorý začne fungovať v okamihu, keď nositeľom práv vznikne ujma, ktorá má v zásade za následok vznik povinnosti „odškodniť“ ich alebo im „poskytnúť náhradu“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 41).
20 Z toho vyplýva, že členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť do svojho vnútroštátneho práva výnimku týkajúcu sa rozmnoženiny na súkromné použitie stanovenú v uvedenom ustanovení, sú povinné osobitne upraviť vyplatenie primeranej kompenzácie v prospech nositeľov práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 30, a z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 19).
21 Okrem toho Súdny dvor už zdôraznil, že ak nemá byť článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 zbavený potrebného účinku, toto ustanovenie treba chápať tak, že ukladá členským štátom, ktoré do svojho vnútroštátneho práva zavedú výnimku týkajúcu sa rozmnoženiny na súkromné použitie, povinnosť dosiahnuť výsledok v tom zmysle, že tieto štáty musia v rámci svojich právomocí zabezpečiť účinné vyberanie primeranej kompenzácie určenej na odškodnenie nositeľov práv (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2011, Stichting de Thuiskopie, C‑462/09, EU:C:2011:397, bod 34, ako aj z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 57).
22 Keďže má však toto ustanovenie nezáväzný charakter a bližšie nespresňuje jednotlivé prvky systému primeranej kompenzácie, ktorý členským štátom ukladá zaviesť, treba konštatovať, že členské štáty disponujú pri ich vymedzovaní vo svojom vnútroštátnom práve širokou mierou voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 37; z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 20, a z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 20).
23 Konkrétne členským štátom prináleží určiť osoby, ktoré majú túto kompenzáciu zaplatiť, ako aj stanoviť formu, podrobnosti a výšku tejto kompenzácie, a to v súlade so smernicou 2001/29 a všeobecnejšie s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2011, Stichting de Thuiskopie, C‑462/09, EU:C:2011:397, bod 23; z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 21, a z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 20).
24 Vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy, a hoci judikatúra citovaná v bodoch 19 až 23 tohto rozsudku sa vyvinula v kontexte systémov primeranej kompenzácie financovanej prostredníctvom poplatku, nemožno článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vnímať tak, že v zásade odporuje tomu, aby si členské štáty, ktoré sa rozhodli zaviesť výnimku týkajúcu sa rozmnoženiny na súkromné použitie, zvolili v tomto rámci mechanizmus primeranej kompenzácie financovaný nie prostredníctvom takého poplatku, ale zo svojho štátneho rozpočtu.
25 Pokiaľ totiž taký alternatívny mechanizmus jednak zabezpečuje vyplatenie primeranej kompenzácie v prospech nositeľov práv a jednak jeho pravidlá zaručujú jej účinné vyberanie, treba konštatovať, že v zásade je zlučiteľný so základným cieľom smernice 2001/29, ktorý – ako vyplýva z jej odôvodnení 4 a 9 – spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva a autorských práv.
26 Po druhé z odôvodnení 35 a 38 smernice 2001/29 vyplýva, že cieľom primeranej kompenzácie stanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice je primerane odškodniť nositeľov práv za používanie ich chránených diel alebo predmetov ochrany bez súhlasu. Na účely určenia výšky tejto kompenzácie treba ako užitočné kritérium zohľadniť ujmu, ktorá vznikla dotknutému nositeľovi práv z dôvodu predmetného vyhotovovania rozmnoženiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 39).
27 Z toho vyplýva, že nahradiť ujmu spôsobenú nositeľom dotknutých práv zaplatením primeranej kompenzácie stanovenej na tento účel prináleží osobám, ktoré rozmnožujú chránené diela alebo predmety ochrany bez ich predchádzajúceho povolenia a ktoré im tým túto ujmu spôsobujú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 45, a z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium, C‑572/13, EU:C:2015:750, bod 69).
28 Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že nie je vôbec nutné, aby takéto osoby tieto rozmnoženiny na súkromné použitie skutočne vyhotovili. Pokiaľ sú im totiž sprístupnené prístroje alebo nosiče slúžiace na rozmnožovanie, toto sprístupnenie postačuje na odôvodnenie toho, aby prispievali k financovaniu primeranej kompenzácie v prospech nositeľov práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, body 54 až 56, ako aj z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, body 24, 25 a 64).
29 Z jednoznačného znenia článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 pritom vyplýva, že výnimka týkajúca sa rozmnoženiny na súkromné použitie je vypracovaná výlučne v prospech fyzických osôb, ktoré vyhotovujú alebo majú prostriedky na vyhotovenie rozmnoženiny chránených diel alebo iných objektov ochrany na súkromné použitie, a to na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, body 43 až 45 a 54 až 56, ako aj z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, body 22 až 25 a 64).
30 Z toho vyplýva, že na rozdiel od fyzických osôb, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa rozmnoženiny na súkromné použitie za podmienok spresnených v smernici 2001/29, sa táto výnimka na právnické osoby v každom prípade nevzťahuje, a teda nemajú právo vyhotovovať rozmnoženiny na súkromné použitie bez toho, aby vopred získali súhlas od nositeľov práv k dotknutým chráneným dielam alebo predmetom ochrany.
31 V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že uplatnenie poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie okrem iného vo vzťahu k zariadeniam, prístrojom a nosičom slúžiacim na digitálne rozmnožovanie, ktoré nadobudli iné než fyzické osoby zjavne na iné účely, než je vyhotovovanie takých rozmnoženín na súkromné použitie, nie je v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 53, ako aj z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 28).
32 Takýto výklad článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 pritom neodporuje tomu, aby boli právnické osoby prípadne povinné financovať primeranú kompenzáciu určenú nositeľom práv ako protiplnenie za tieto rozmnoženiny na súkromné použitie.
33 Súdny dvor preto pripustil, že vzhľadom na praktické ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri uplatnení takého financovania, členské štáty môžu financovať túto primeranú kompenzáciu prostredníctvom zavedenia poplatku za vyhotovovanie rozmnoženín na súkromné použitie pre osoby, ktoré majú zariadenia, prístroje alebo nosiče slúžiace na rozmnožovanie a ktoré ich sprístupňujú fyzickým osobám (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 46; zo 16. júna 2011, Stichting de Thuiskopie, C‑462/09, EU:C:2011:397, bod 27; z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 24, ako aj z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 46).
34 Nič totiž nebráni tomu, aby osoby povinné zaplatiť uvedený poplatok premietli výšku poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie do ceny za sprístupnenie týchto zariadení, prístrojov a nosičov slúžiacich na rozmnožovanie alebo za poskytnutie služby súvisiacej s vyhotovovaním rozmnoženiny. Poplatok tak budú v konečnom dôsledku znášať súkromní používatelia, ktorí túto cenu zaplatia. Za týchto okolností sa súkromný používateľ, ktorému boli sprístupnené zariadenia, prístroje a nosiče slúžiace na rozmnožovanie alebo ktorý je príjemcom služieb súvisiacich s vyhotovovaním rozmnoženiny, musí v skutočnosti považovať za „osobu nepriamo povinnú platiť“ primeranú kompenzáciu, inak povedané, za skutočného dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 48).
35 Také financovanie, ako je opísané v bode 33 tohto rozsudku, sa teda musí považovať za financovanie v súlade s primeranou rovnováhou záujmov nositeľov práv a používateľov, ktorú treba zabezpečiť v zmysle odôvodnenia 31 smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 49; zo 16. júna 2011, Stichting de Thuiskopie, C‑462/09, EU:C:2011:397, body 28 a 29, ako aj z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 53).
36 Z tejto judikatúry vyplýva, že za súčasného stavu práva Únie, hoci je členským štátom nepochybne dovolené zaviesť mechanizmus, podľa ktorého sú za určitých podmienok právnické osoby povinné platiť poplatok určený na financovanie primeranej kompenzácie uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, tieto právnické osoby v každom prípade nemôžu v konečnom dôsledku zostať skutočnými dlžníkmi za uvedený poplatok.
37 Odôvodnenia, ktorými je táto judikatúra podporená, sa uplatňujú vždy, keď členský štát zavedie výnimku týkajúcu sa rozmnoženiny na súkromné použitie, a to nezávisle od toho, či zaviedol mechanizmus primeranej kompenzácie financovanej prostredníctvom poplatku, alebo ako vo veci samej zo svojho rozpočtu.
38 Je totiž namieste pripomenúť, že pojem primeraná kompenzácia neobsahuje odkaz na vnútroštátne právo, a preto ho treba považovať za autonómny pojem práva Únie a na jej území ho vykladať jednotne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, body 31 až 33 a 37, ako aj z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium, C‑572/13, EU:C:2015:750, bod 35).
39 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje klasifikácia konkrétnych príjmov, ktoré pochádzajú z konkrétneho výberu, na určité výdavky, treba konštatovať, že rozpočtová položka vyhradená na vyplatenie primeranej kompenzácie je zásobovaná zo všetkých príjmov štátneho rozpočtu, a teda na ňu prispievajú všetci daňovníci vrátane právnických osôb.
40 Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že v prejednávanom prípade existuje určitý mechanizmus, ktorý by právnickým osobám, na ktoré sa v každom prípade nevzťahuje článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, umožňoval požadovať oslobodenie od povinnosti prispievať na financovanie uvedenej kompenzácie alebo prinajmenšom požadovať jej vrátenie (pozri v tejto súvislosti rozsudky z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, body 25 až 31 a 37, a z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 45), pričom určiť pravidlá prináleží výlučne členským štátom.
41 Za týchto podmienok, a ako to zdôrazňuje vnútroštátny súd v samotnom znení prejudiciálnej otázky, taký mechanizmus financovania primeranej kompenzácie z rozpočtu dotknutého členského štátu nemôže zaručiť, aby náklady na vyplácanie tejto kompenzácie v konečnom dôsledku znášali len používatelia rozmnoženín na súkromné použitie.
42 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje mechanizmus primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý je tak ako systém vo veci samej financovaný zo štátneho rozpočtu, takže nemožno zaručiť, že náklady na túto primeranú kompenzáciu znášajú používatelia rozmnoženín na súkromné použitie.
43 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné preskúmať druhú otázku položenú Súdnemu dvoru.
O trovách
44 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje mechanizmus primeranej kompenzácie za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý je tak ako systém vo veci samej financovaný zo štátneho rozpočtu, takže nemožno zaručiť, že náklady na túto primeranú kompenzáciu znášajú používatelia rozmnoženín na súkromné použitie.
Podpisy