ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA
z 5. októbra 2000 (*)
„Smernica 98/43/ES – Reklama a sponzorstvo tabakových výrobkov – Právny základ – Článok 100 A Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES)“
Vo veci C‑376/98,
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: C.-D. Quassowski, Regierungsdirektor na Spolkovom ministerstve financií, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Sedemund, advokát v Berlíne, Spolkové ministerstvo financií, Referat EC2 Graurheindorfer Straße 108, D-53117 Bonn,
žalobkyňa,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: C. Pennera, vedúci sekcie na právnom oddelení, a N. Lorenz, člen toho istého oddelenia, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, generálny sekretariát Európskeho parlamentu, Kirchberg,
a
Rade Európskej únie, v zastúpení: R. Gosalbo Bono, riaditeľ právneho oddelenia, A. Feeney a S. Marquardt, členovia toho istého oddelenia, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, A. Morbilli, generálny riaditeľ riaditeľstva právnych záležitostí Európskej investičnej banky, 100, boulevard Konrad Adenauer,
žalovaní,
ktorých v konaní podporujú:
Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne J.-F. Dobelle, zástupca riaditeľa na riaditeľstve právnych vecí ministerstva zahraničných vecí, a R. Loosli-Surrans, chargée de mission na tom istom riaditeľstve, neskôr K. Rispal-Bellanger, námestníčka na tom istom riaditeľstve, a R. Loosli-Surrans, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, sídlo Francúzskeho veľvyslanectva, 8 B, boulevard Joseph II,
a
Fínska republika, v zastúpení: H. Rotkirch a T. Pynnä, valtionasiamiehet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, sídlo Fínskeho veľvyslanectva, 2, rue Heinrich Heine,
a
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: M. Ewing, Treasury Solicitor’s Department, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Paines, QC, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, sídlo Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva, 14, boulevard Roosevelt,
a
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: I. Martínez del Peral a U. Wölker, členovia právneho servisu Komisie, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu, C. Gómez de la Cruz, člen toho istého servisu, Centre Wagner, Kirchberg,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je zrušenie smernice 98/43/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júla 1998, o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov (Ú. v. ES L 213, s. 9),
SÚDNY DVOR,
v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr J. C. Moitinho de Almeida (spravodajca), D. A. O. Edward, L. Sevón a R. Schintgen, sudcovia P. J. G. Kapteyn, C. Gulmann, A. La Pergola, J.-P. Puissochet, P. Jann, H. Ragnemalm, M. Wathelet a F. Macken,
generálny advokát: N. Fennelly,
tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, a L. Hewlett, referentka,
so zreteľom na správu pre pojednávanie,
po vypočutí prednesov účastníkov konania na pojednávaní 12. apríla 2000:
– Spolková republika Nemecko, v zastúpení: C.-D. Quassowski, za právnej pomoci J. Sedemund, advokát,
– Parlament, v zastúpení: C. Pennera a N. Lorenz,
– Rada, v zastúpení: R. Gosalbo Bono, A. Feeney a S. Marquardt,
– Francúzska republika, v zastúpení: R. Loosli-Surrans,
– Fínska republika, v zastúpení: T. Pynnä,
– Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: G. Amodeo, Treasury Solicitor’s Department, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci profesora R. Cranston, QC, MP, Her Majesty’s Solicitor General for England & Wales, a N. Paines,
– Komisia, v zastúpení: I. Martínez del Peral a U. Wölker,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. júna 2000,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 19. októbra 1998 sa Spolková republika Nemecko domáha podľa článku 173 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 ES) zrušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/43/ES zo 6. júla 1998 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 213, s. 9, ďalej „smernica“).
2 Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 1999 boli Francúzska republika, Fínska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Komisia EÚ pripustené do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
3 Smernica bola prijatá na základe článku 57 ods. 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 47 ods. 2 ES), článku 66 Zmluvy ES (teraz článok 55 ES) a článku 100 A Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES).
4 Smernica v článku 2 stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
1. ‚tabakové výrobky‘ znamenajú všetky výrobky určené na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, pokiaľ sú, hoci len čiastočne, vyrobené z tabaku;
2. ‚reklama‘ znamená všetky formy komerčných oznámení, ktoré majú za cieľ alebo priamy alebo nepriamy účinok propagovať tabakový výrobok, vrátane reklamy, ktorá sa síce priamo nezmieňuje o tabakových výrobkoch, ale snaží sa obísť zákaz reklamy používaním mien, značiek, symbolov alebo iných rozlišovacích znakov tabakových výrobkov;
3. ‚sponzorstvo‘ znamená všetky formy verejných alebo súkromných príspevkov na akékoľvek podujatie alebo činnosť, ktoré majú za cieľ alebo priamy alebo nepriamy účinok propagovať tabakový výrobok;
4. ‚predajné miesto tabaku‘: akékoľvek miesto, kde sa predávajú tabakové výrobky.“ [neoficiálny preklad]
5 Podľa článku 3 smernice:
„1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 89/552/EHS, sa v Spoločenstve zakazuje akákoľvek forma reklamy alebo sponzorstva.
2. Odsek 1 nebráni tomu, aby členský štát dovolil, aby názov, ktorý sa už dobromyseľne používa zároveň pre tabakové výrobky a aj iné výrobky alebo služby, ktoré boli predávané alebo poskytované tým istým podnikom alebo rôznymi podnikmi pred 30. júlom 1998, bol používaný pre reklamu iných výrobkov alebo služieb.
Tento názov však možno používať len v jasne odlišnom aspekte od toho, ako sa používal pre tabakový výrobok, s vylúčením všetkých ostatných rozlišovacích znakov už používaných pre tabakové výrobky.
3. a) Členské štáty dbajú na to, aby žiaden tabakový výrobok nemal názov, značku, symbol alebo akýkoľvek iný rozlišovací znak žiadneho iného výrobku alebo služby, pokiaľ tento tabakový výrobok už nebol s týmto názvom, značkou, symbolom alebo s akýmkoľvek iným rozlišovacím znakom predávaný ku dňu uvedenému v článku 6 ods. 1.
b) Zákaz stanovený v odseku 1 nemožno obísť pre žiaden výrobok ani službu ponúkanú na trhu počnúc dňom uvedeným v článku 6 ods. 1 používaním názvov, značiek, symbolov alebo iných rozlišovacích znakov, ktoré sa už používajú pre nejaký tabakový výrobok.
Na tento účel názov, značka, symbol alebo akýkoľvek iný rozlišovací znak výrobku alebo služby musia byť prezentované s jasne odlišným aspektom, ako je ten, ktorý sa používa pre tabakový výrobok.
4. Akákoľvek bezplatná distribúcia, ktorá má za cieľ alebo priamy alebo nepriamy účinok propagáciu tabakového výrobku, je zakázaná.
5. Táto smernica sa nevzťahuje na:
– oznámenia určené výhradne odbornej verejnosti pracujúcej v tabakovom odvetví,
– prezentáciu tabakových výrobkov uvedených na trh a vyvesenie ich ceny na predajných miestach tabaku,
– reklamu určenú kupujúcemu v špecializovaných zariadeniach na predaj tabakových výrobkov a na ich priečelí alebo, pokiaľ ide o zariadenia predávajúce rôzne výrobky alebo služby, na miestach vyhradených na predaj tabakových výrobkov ako aj na predajných miestach, ktoré patria v Grécku do osobitného systému udeľovania licencií zo sociálnych dôvodov (tzv. ‚periptera‘),
– predaj publikácií obsahujúcich reklamu na tabakové výrobky, ktoré sa vydávajú alebo tlačia v tretích krajinách, pokiaľ tieto publikácie nie sú v zásade určené hlavne na trh Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]
6 Podľa článku 4 smernice:
„Členské štáty dbajú na to, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie a kontrolu dodržiavania vnútroštátnych ustanovení prijatých v rámci tejto smernice. Tieto prostriedky môžu obsahovať ustanovenia, ktoré osobám alebo organizáciám majúcim podľa vnútroštátnej právnej úpravy oprávnený záujem na zrušení reklamy, ktorá je nezlučiteľná s touto smernicou, umožňujú podať žalobu proti tejto reklame alebo postúpiť záležitosť na riešenie príslušnému administratívnemu orgánu, aby rozhodol o sťažnostiach alebo záležitosť riešil súdnou cestou.“ [neoficiálny preklad]
7 Článok 5 smernice stanovuje:
„Táto smernica neobmedzuje možnosť členských štátov stanoviť v súlade so Zmluvou ES prísnejšie požiadavky v oblasti reklamy alebo sponzorstva tabakových výrobkov, ktoré pokladajú za potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí.“ [neoficiálny preklad]
8 Podľa článku 6 smernice:
„1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júla 2001. Bezodkladne o tomto informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti spadajúcej do pôsobnosti tejto smernice.
3. Členské štáty môžu odložiť uplatnenie článku 3 ods. 1:
– o jeden rok, pokiaľ ide o tlač,
– o dva roky, pokiaľ ide o sponzorstvo.
Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty naďalej povoľovať existujúce sponzorstvo podujatí alebo činností organizovaných na svetovej úrovni, počas dodatočnej trojročnej lehoty, ktorá uplynie najneskôr 1. októbra 2006, pod podmienkou, že:
– sumy venované tomuto sponzorstvu sa budú počas tohto prechodného obdobia znižovať,
– budú zavedené úmyselné opatrenia na obmedzenie viditeľnosti reklamy počas daných podujatí alebo činností.“ [neoficiálny preklad]
9 Na podporu svojej žaloby uvádza Spolková republika Nemecko sedem dôvodov, založených postupne na skutočnosti, že článok 100 A Zmluvy nie je vhodným právnym základom pre smernicu, na porušení článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy, na porušení zásady proporcionality, porušení zásady subsidiarity, porušení základných práv, porušení článkov 30 a 36 Zmluvy ES (zmenené, teraz články 28 ES a 30 ES) a na porušení článku 190 Zmluvy ES (teraz článok 253 ES).
10 Žalobcovia a žalovaní sa domnievajú, že ich úvahy týkajúce sa článku 100 A platia pre výklad článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy.
11 Je preto dôvodné spolu zhodnotiť všetky žalobné dôvody založené na chybnom výbere článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy ako právneho základu smernice.
O žalobných dôvodoch založených na chybnom výbere právneho základu
Tvrdenia účastníkov konania
12 Vychádzajúc z charakteristík trhu reklamy tabakových výrobkov, ako aj z analýzy článku 100 A sa žalobkyňa domnieva, že článok 100 A Zmluvy nie je vhodným právnym základom pre smernicu.
13 Po prvé, pokiaľ ide o charakteristiky trhu, žalobkyňa tvrdí, že reklama tabakových výrobkov je prevažne činnosťou, ktorej účinky neprekračujú hranice jednotlivých členských štátov.
14 V tomto ohľade uvádza, že aj keď reklama tabakových výrobkov je často pripravovaná na úrovni výrobcu, konkrétna prezentácia reklamných materiálov spotrebiteľovi vyplýva zo stratégie zameranej na osobitosti každého trhu. Konkrétna forma reklamy sa stanovuje na vnútroštátnej úrovni, vrátane sprievodnej hudby, výberu farieb, ako aj ďalších znakov reklamných výrobkov vhodných pre kultúrne špecifiká každého členského štátu.
15 Pokiaľ ide o tzv. „stacionárne“ reklamné materiály, akými sú plagáty, kino a materiály používané v sektore tzv. „Horeca“ (hotely, reštaurácie, kaviarne), ako sú dáždniky a popolníky, ide o tovar, kde cezhraničný obchod medzi členskými štátmi prakticky neexistuje a ktorý doteraz nepodliehal žiadnym obmedzeniam. Z daňových dôvodov je reklamná prax obsahujúca bezplatnú distribúciu takisto obmedzená na vnútroštátne trhy.
16 Pokiaľ ide o tzv. „nestacionárne“ reklamné materiály, z hospodárskeho hľadiska má význam len tlač. Časopisy a denníky sú nepochybne médiami pre reklamu tabakových výrobkov, ale obchod týchto výrobkov v rámci Spoločenstva je veľmi nízky. Časopisy sa vyvážajú do iných členských štátov v miere zďaleka nedosahujúcej 5 %. Pokiaľ ide o denníky, na takýto typ reklamy sa používajú oveľa menej. Podiel reklamy tabakových výrobkov na celkových reklamných príjmoch denníkov predstavoval roku 1997 v Nemecku 0,04 %.
17 Malý význam zahraničného obchodu v oblasti tlače vysvetľuje, že nie je vystavený prekážkam zo strany členských štátov, ktoré by zakazovali svojej vnútroštátnej tlači prijímať reklamu tabakových výrobkov. Belgický a írsky zákon výslovne povoľuje dovoz tlače obsahujúcej takúto reklamu a návrhy domáhajúce sa zákazu tohto dovozu podané na francúzskych súdoch boli neúspešné.
18 Pokiaľ ide o tzv. „diverzifikačné“ produkty, ktoré sú predmetom článku 3 ods. 2 smernice, žalobkyňa tvrdí, že nepresnosť tohto ustanovenia môže viesť k odlišným interpretáciám obsahujúcim nové prekážky obchodu. V každom prípade, smernica neobsahuje ustanovenie o obchode, ktoré by bránilo členským štátom, ktoré nevyužívajú možnosť ponúkanú týmto ustanovením, postaviť sa proti uvádzaniu na trh výrobkov pochádzajúcich z členských štátov, ktoré takúto možnosť využili.
19 Čo sa týka poskytovania služieb zo strany reklamných agentúr, žalobkyňa tvrdí, že činnosť spočívajúca vo vypracovaní centralizovaných reklamných stratégií, ako aj duševná práca, ktorú si reklama vyžaduje, nespadajú do pôsobnosti smernice. Článok 2 bod 2 smernice definuje reklamu len ako efektívne použitie reklamných prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľovi.
20 Pokiaľ ide o sponzorstvo, na jednej strane sa vzťahy medzi sponzorom a organizátorom väčšinou realizujú na vnútroštátnej úrovni, pretože jeden aj druhý majú spravidla sídlo v tom istom členskom štáte. Navyše, aj keby tomu tak nebolo, žiadna prekážka pre sponzorstvo vyplývajúca z vnútroštátnej legislatívy by tu nebola, pretože poskytnutie reklamných priestorov k dispozícii na mieste podujatia sa robí lokálne. Na druhej strane, televízny prenos sponzorovaného podujatia tiež nie je vystavený prekážkam.
21 Pokiaľ ide o skreslenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z odlišností medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami, žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na prvé odôvodnenie smernice nie je jej cieľom odstrániť takéto rozdiely v sektore tabakového priemyslu.
22 Čo sa týka výrobcov reklamných predmetov, títo pôsobia za hranicami len v zanedbateľnej miere a nie je medzi nimi žiaden konkurenčný vzťah z dôvodu predovšetkým vnútroštátneho zamerania reklamných stratégií na propagáciu tabaku. A pokiaľ ide o tlač, dovezený tovar nekonkuruje miestnym tlačovým médiám a v žiadnom prípade by v cieľovom členskom štáte nedosiahol trhový podiel, ktorý by bolo možné považovať za významný.
23 Po druhé, pokiaľ ide o analýzu článku 100 A Zmluvy ES, žalobkyňa najskôr tvrdí, že tento článok zveruje právomoc normotvorcovi Spoločenstva, aby harmonizoval vnútroštátne právne úpravy, pokiaľ je harmonizácia potrebná a priaznivá pre vnútorný trh. Existuje riziko, že bude znemožnená akákoľvek právna kontrola výberu článku 100 A ako právneho základu, pretože jednoduché spomenutie tohto článku v odôvodnení prijatej právnej normy nestačí. Bolo by potrebné, aby norma účinne prispievala k zlepšeniu vnútorného trhu.
24 V tomto prípade to však tak nie je. Keďže jediná prijatá reklama, t. j. reklama vykonávaná na predajných miestach, predstavuje len 2 % reklamných výdavkov tabakového priemyslu, smernica by znamenala v skutočnosti úplný zákaz tejto reklamy. V dôsledku toho by smernica namiesto napomáhania obchodu reklamných materiálov na tabakové výrobky a voľnému poskytovaniu služieb v tejto oblasti takmer úplne odstránila túto voľnosť. Smernica tiež podľa žalobkyne vytvára nové prekážky obchodu, ktoré dovtedy neexistovali. Napríklad na trhu tabakových výrobkov zákaz reklamy takmer znemožňuje dovoz a predaj nových výrobkov a vedie tak ku stagnácii cezhraničného obchodu.
25 Pokiaľ ide o otázky, či je harmonizácia podľa smernice potrebná na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaži, žalobkyňa k predchádzajúcim úvahám o reklamnom trhu tabakových výrobkov dodáva, že smernica vedie ku skresleniu, ktoré doteraz na vonkajších trhoch pre tabakový priemysel neexistovali.
26 To je prípad diverzifikačných výrobkov uvedených v článku 3 ods. 2 smernice. Toto ustanovenie obsahuje také reštriktívne podmienky, že podniky vyrábajúce tieto výrobky by mali buď zatvoriť alebo znášať dodatočné výrazné náklady, čo by mohlo vyvolať výrazný presun v trhových podieloch v prospech konkurentov.
27 Bezpochyby, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, cieľom aproximácie právnej úpravy môže oprávnene byť predchádzanie vzniku budúcich prekážok obchodu vyplývajúcich z heterogénneho vývoja vnútroštátnych právnych úprav. Smernica však len s konečnou platnosťou a do budúcnosti zavádza nové prekážky obchodu.
28 Pokiaľ ide o iné smernice vychádzajúce z článku 100 A Zmluvy ES, ktoré zakazujú určité činnosti, žalobkyňa tvrdí, že tieto právne normy sa líšia od napadnutej smernice. Zákaz klamlivej reklamy má napríklad za cieľ podporiť cezhraničný obchod tým, že bude zaručená korektná reklama na úrovni Spoločenstva, takisto zákaz používania zložiek výrobkov, výrobných postupov alebo uvádzania na trh, ktoré škodia zdraviu, smeruje k vytvoreniu vnútorného trhu pre dané výrobky, pričom umožňuje, aby sa vyrábali, uvádzali na trh alebo spotrebúvali bez zdravotných rizík.
29 Žalobkyňa takisto tvrdí, že výber článku 100 A ako právneho základu by mal byť možný len v prípadoch, v ktorých sú prekážky základným slobodám a skreslenie hospodárskej súťaže citeľné. V tomto ohľade poznamenáva, že judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článkov 30 a 36 Zmluvy, podľa ktorej tieto ustanovenia zakazujú aj malé prekážky obchodu, nemožno preniesť na oblasť týkajúcu sa vymedzenia právomocí medzi Spoločenstvom a členskými štátmi. Keby mohol normotvorca Spoločenstva harmonizovať vnútroštátne právne úpravy aj bez výrazného vplyvu na vnútorný trh, bolo by možné prijať smernice v ktorejkoľvek oblasti a právna kontrola dodržiavania článku 100 A by sa stala povrchnou.
30 Tento výklad článku 100 A Zmluvy je mimochodom podporený judikatúrou Súdneho dvora (rozsudky z 18. marca 1980, Komisia/Taliansko, 91/79, Zb. s. 1099, bod 8, a z 11. júna 1991, Komisia/Rada, nazývaný „Dioxid titánu“, C‑300/89, Zb. s. I‑2867, bod 23).
31 Úvahy žalobkyne zhrnuté v bodoch 13 až 22 tohto rozsudku však správne dokazujú, že neexistujú výrazné prekážky obchodu s reklamnými materiálmi pre tabakové výrobky a voľného poskytovania služieb zo strany reklamných agentúr, ako aj že nedošlo k citeľnému skresleniu hospodárskej súťaže.
32 Žalobkyňa napokon tvrdí, že odvolanie sa na článok 100 A nie je možné, pokiaľ „ťažisko“ určitého opatrenia nespočíva v podpore vnútorného trhu, ale v ochrane verejného zdravia.
33 Podľa ustálenej judikatúry nemôže Spoločenstvo vychádzať z článku 100 A, ak harmonizácia trhových podmienok vo vnútri Spoločenstva je len vedľajším účinkom aktu, ktorý sa prijíma (rozsudky zo 4. októbra 1991, Parlament/Rada, C‑70/88, Zb. s I‑4529, bod 17; zo 17. marca 1993, Komisia/Rada, C‑155/91, Zb. s. I‑939, bod 19; z 28. júna 1994, Parlament/Rada, C‑187/93, Zb. s. I‑2857, bod 25, a z 12. novembra 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, C‑84/94, Zb. s. I‑5755, bod 45).
34 Tak genéza smernice, ako aj analýza jej obsahu a cieľa však dokazujú, že „ťažisko“ tejto právnej normy je v ochrane verejného zdravia.
35 Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok Dioxid titánu žalobkyňa poukazuje na to, že napadnutá smernica sa líši od smernice, o ktorú išlo v uvedenom rozsudku. Podľa nej v prípade Dioxid titánu sa politika životného prostredia a vytváranie vnútorného trhu sledovali na tej istej úrovni a každý z týchto cieľov Spoločenstva mal vlastný právny základ, t. j. v uvedenom poradí článok 130 R Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 174 ES) a článok 100 A Zmluvy, umožňujúci harmonizáciu vnútroštátnych právnych úprav. V tomto prípade však tomu tak nie je, pretože „ťažiskom“ smernice je politika verejného zdravia a harmonizačné opatrenia v tejto oblasti sú výslovne zakázané v článku 129 ods. 4 prvej zarážke Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 152 ods. 4 prvý pododsek ES).
36 Parlament, Rada a vedľajší účastníci si myslia, že smernica bola platne prijatá na základe článku 100 A Zmluvy, vychádzajúc na jednej strane z existencie vnútorného trhu v sektore reklamy tabakových výrobkov a na druhej strane z analýzy článku 100 A.
37 Parlament, Rada a Komisia tvrdia, že existuje vnútorný trh v sektore reklamy tabakových výrobkov, na ktorom sú reklamné kampane často centralizované a vytvárané agentúrami sídliacimi v Spoločenstve. Hoci sa zavedenie reklamných stratégií a vybraných reklamných tém koná na úrovni štátu, k výberu tém, symbolov, log a ďalších prvkov dochádza na cezhraničnej úrovni a dotýka sa to spotrebiteľov vo viacerých členských štátoch.
38 Pokiaľ ide o sektor Horeca, Rada tvrdí, že hoci sa účinok reklamy obmedzuje na miestny trh, rovnaké reklamné materiály možno používať vo viacerých štátoch, pričom používaným jazykom je často angličtina.
39 Čo sa týka bezplatnej distribúcie, Parlament a Rada zdôrazňujú cezhraničné aspekty tejto formy reklamy, ktorá spadá do reklamnej koncepcie stanovenej a zavádzanej jednotným spôsobom pre určitú značku. Parlament dodáva, že tento zákaz je odôvodnený potrebou predchádzať obchádzaniu právnych predpisov.
40 Voľný pohyb časopisov, predovšetkým tých, ktoré poskytujú k dispozícii letecké spoločnosti pre svojich cestujúcich na letoch medzi štátmi Spoločenstva, ako aj novín vydávaných v niektorom z členských štátov a cirkulujúcich v iných členských štátoch, ktoré obsahujú reklamu tabakových výrobkov, takisto môže byť ohrozený z dôvodu existujúcich legislatívnych rozdielov.
41 Čo sa týka diverzifikačných výrobkov, Parlament a Rada poukazujú na to, že v rozpore s tvrdením žalobkyne je článok 3 ods. 2 smernice presným ustanovením a je potrebné ho vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže zabrániť uvádzaniu na trh výrobku, ktorý bol legálne uvedený na trh v inom členskom štáte, ktorý využil možnosť danú týmto ustanovením.
42 Parlament a Rada tvrdia, že sponzorstvo takisto vykazuje cezhraničné prvky. V tomto ohľade poznamenávajú, že reklamné materiály používané na sponzorovaných podujatiach ako autá, odevy jazdcov F1 a tabule postavené po celom okruhu nemajú dosah len na miestne publikum. V každom prípade je podľa Rady na určenie cezhraničného kontextu dostatočné, že sponzor a sponzorovaný podnik sídlia v rozdielnych členských štátoch.
43 Parlament, Rada a Komisia napokon zdôrazňujú, že vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu reklamné agentúry vytvárať a ponúkať jednotné reklamné koncepty na úrovni Spoločenstva.
44 Podľa nich môže byť smernica, ktorá vďaka aproximácii právnych predpisov vytvára jednotný rámec pre reklamu tabakových výrobkov na vnútornom trhu, platne prijatá na základe článku 100 A Zmluvy.
45 V tomto ohľade Parlament, Rada a Komisia tvrdia, že právomoc zverená týmto ustanovením Rade sa nemusí sústrediť len na liberalizáciu obchodu, ale aj na reguláciu trhu. Tým sa vysvetľuje, že smernice obsahujúce určité zákazy mohli byť prijaté na základe článku 100 A.
46 Tak smernica Rady 92/41/EHS z 15. mája 1992, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/622/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v oblasti označovania tabakových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 158, s. 30) zakazuje uvádzanie na trh tabakov pre ústne použitie a smernica Rady 91/339/EHS z 18. júna 1991, ktorou sa po jedenástykrát mení a dopĺňa smernica 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (Ú. v. ES L 186, s. 64; Mim. vyd. 13/010, s. 298), obsahuje úplný zákaz používania v nej uvedených látok.
47 V oblasti reklamy smernice ako napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu (Ú. v. ES L 290, s. 18; Mim. vyd. 15/003, s. 365) a smernica Rady 92/28/EHS z 31. marca 1992 týkajúca sa reklamy na humánne lieky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 113, s. 13) taktiež nemajú za cieľ liberalizáciu obchodu. Táto posledná uvedená smernica zvlášť obsahuje rozsiahle zákazy reklamy, predovšetkým reklamy na lieky, na ktoré nebolo vydané povolenie na uvedenie na trh v súlade s právom Spoločenstva (článok 2 ods. 1) a lieky, ktoré možno vydávať len na lekársky predpis (článok 3 ods. 1 prvá zarážka).
48 Parlament, Rada a Komisia takisto uvádzajú ďalšie smernice, ktoré obsahujú určité čiastočné zákazy, ako napríklad zákaz televíznej reklamy tabakových výrobkov [smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224)], ako aj opatrenia priamo súvisiace so základnými slobodami, ako napr. čo sa týka letného času [siedma smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/21/ES z 30. mája 1994 o ustanoveniach týkajúcich sa letného času [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 164, s. 1)] alebo prístup k medzinárodnej telefónnej sieti v Spoločenstve [rozhodnutie Rady 92/264/EHS z 11. mája 1992 týkajúce sa zavedenia spoločnej predvoľby na prístup k medzinárodnej telefónnej sieti v rámci Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 137, s. 21)].
49 Použitie článku 100 A Zmluvy nie je obmedzené na prípady, v ktorých legislatívne rozdiely skutočne spôsobujú prekážky základným slobodám alebo skreslenie hospodárskej súťaže. Ako uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku z 13. júla 1995, Španielsko/Rada (C‑350/92, Zb. s. I‑1985, bod 33), stačí, aby rozdiely medzi právnymi poriadkami členských štátov niesli so sebou riziko narušenia základných slobôd. Odkaz na článok 100 A je dokonca možný na účely predchádzania nesúrodosti vývoja vnútroštátnych právnych úprav, ktoré by viedli k novým rozporom (rozsudok Španielsko/Rada, už citovaný, bod 35).
50 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by uplatnenie článku 100 A ako právneho základu malo byť možné len v prípade, ak legislatívne rozdiely spôsobujú výrazné prekážky obchodu alebo skreslenie hospodárskej súťaže, Rada tvrdí, že takéto určenie vychádzajúce z práva hospodárskej súťaže nemožno v súvislosti s článkom 100 A použiť. Stanovenie právomocí má vychádzať z objektívnych a univerzálnych kritérií.
51 Komisia ešte tvrdí, že v danom prípade existuje skutočné skreslenie hospodárskej súťaže. V tomto ohľade poukazuje na to, že vzhľadom na existujúce legislatívne rozdiely nemajú reklamné agentúry rovnaké šance dosahovať zisky, v závislosti od miesta ich sídla alebo trhu, na ktorom vykonávajú činnosť. V prípade tolerancie vzhľadom na noviny alebo periodiká iných členských štátov napriek reštriktívnej legislatíve týkajúcej sa tlače daného členského štátu, dochádza ku skresleniu hospodárskej súťaže v tomto samotnom štáte.
52 Pokiaľ ide o sponzorstvo, takéto rozdiely majú vplyv na výber organizácie podujatí sponzorovaných výrobcami tabaku, čo prináša výrazné hospodárske dôsledky, keď ide o športové súťaže ako napr. preteky Formule 1.
53 Napokon, výrobcovia a predavači tabakových výrobkov neprofitujú z rovnakých podmienok hospodárskej súťaže, aby mohli ovplyvniť svoje postavenie na trhu. V členských štátoch s reštriktívnou právnou úpravou si môžu hospodárske subjekty udržať alebo zlepšiť trhové postavenie len prostredníctvom cenovej konkurencie.
54 Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého je ochrana verejného zdravia „ťažiskom“ smernice, Parlament, Rada a Komisia tvrdia, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že podstatným znakom, o ktorý sa treba opierať pri hodnotení výberu právneho základu právnej normy, je text danej právnej normy. Teda, zo znenia a miesta tretieho a štvrtého odôvodnenia smernice vyplýva, že ochrana zdravia ľudí je jej cieľom, ktorý sleduje v kontexte ustanovení článku 100 A ods. 3 a 4 Zmluvy, avšak nie je jej hlavným cieľom.
55 Takisto tým, že druhé odôvodnenie a článok 5 smernice uznávajú právo členských štátov prijať prísnejšie ustanovenia, ako sú ustanovenia tejto smernice na zabezpečenie ochrany verejného zdravia, dokazuje takisto jasne, že požiadavka ochrany zdravia ľudí tu má vedľajší charakter.
56 Komisia poukazuje v tejto súvislosti na to, že veľký význam ochrany verejného zdravia v smernici možno vysvetliť skutočnosťou, že je hlavným cieľom, ba dokonca jediným cieľom v opatreniach jednotlivých štátov, ktoré boli predmetom harmonizácie, ale v rámci smernice sa stáva vedľajším a podriadeným cieľom.
57 Parlament, Rada a Komisia napokon tvrdia, že skutočnosť, že smernica stanovuje rozsiahly zákaz reklamy tabakových výrobkov, vyplýva z povinnosti stanovenej v článku 100 A ods. 3 Zmluvy vziať za základ vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, ako aj z potreby predchádzať rizikám obchádzania zákazu.
58 Podľa vlády Spojeného kráľovstva, žalobkyňa neoprávnene tvrdí, že smernica nesprávne vychádza z článku 100 A Zmluvy, pretože jej hlavným cieľom nie je odstránenie prekážok obchodu pre reklamné materiály a poskytovanie súvisiacich služieb, ale ochrana zdravia osôb.
59 V tomto ohľade poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora musí výber právneho základu právnej normy vychádzať z objektívnych prvkov, ktoré je možné právne skontrolovať, ako hlavne cieľ a obsah normy.
60 Táto vláda si teda myslí, že smernica objektívne neoddeliteľne sleduje ciele spojené s ochranou ľudského zdravia a ďalšie ciele spojené s odstraňovaním rozdielov v hospodárskej súťaži a s liberalizáciou obchodu. Prístup žalobkyne, ktorým chce určiť, ktorý z týchto cieľov je dôležitejší, je nielenže v rozpore s objektívnym kritériom určeným Súdnym dvorom, ale nemožno ho ani uplatniť.
61 Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že článok 100 A Zmluvy zveruje Rade a Parlamentu právomoc na prijatie opatrení, ktorých predmetom je zavedenie a fungovanie vnútorného trhu, a myslí si, že v danom prípade to tak je.
62 Podľa tejto vlády, aby nejaké opatrenie bolo platne založené na článku 100 A, nie je potrebné dokázať, že jeho účinkom je zintenzívnenie cezhraničného obchodu. Stačí, aby dané opatrenie odstraňovalo skreslenie hospodárskej súťaže.
63 Smernica teda smeruje k odstráneniu skreslenia hospodárskej súťaže nielen na trhu reklamy, ale aj na trhu tabakových výrobkov, keďže harmonizuje podmienky, za ktorých môžu výrobcovia propagovať svoje výrobky. Takisto harmonizuje podmienky, za ktorých môže tabakový priemysel sponzorovať kultúrne a športové podujatia.
64 V tomto ohľade vláda Spojeného kráľovstva poukazuje na to, že profesionálne športové kluby sú podnikmi a vzájomne si konkurujú a že podmienky tejto hospodárskej súťaže by boli ovplyvnené, keby kluby rôznych členských štátov nemohli dostávať rovnakú pomoc od tabakového priemyslu, ktorý je zvlášť náchylný sponzorovať športové podujatia, aby čelil skutočnosti, že tieto výrobky sú spájané s poškodzovaním zdravia.
65 Táto vláda dodáva, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora možno prijať právnu normu s cieľom predstihnúť prijatie rozdielnych štátnych právnych noriem, ktoré by niesli riziko prekážok obchodu. Súčasný stav tolerancie voči publikáciám, ktoré obsahujú reklamu v prospech tabakových výrobkov, by sa mohol zmeniť vzhľadom na vývoj právnych úprav jednotlivých štátov, ktoré sú čím ďalej prísnejšie. Je tu teda riziko rastu prekážok obchodu, ktoré chce smernica odstrániť.
66 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by použitie článku 100 A Zmluvy malo byť možné len v prípade výrazných prekážok základným slobodám alebo skreslenia hospodárskej súťaže, vláda Spojeného kráľovstva poukazuje na to, že žiadne presné kritérium neumožňuje stanoviť takéto obmedzenie.
67 Táto vláda zdôrazňuje, že ponúkaný výklad článku 100 A bol potvrdený judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej smernica, ktorá sa obmedzuje na zákaz určitých činností na účely odstránenia skreslenia hospodárskej súťaže, môže byť na základe tohto článku prijatá (rozsudok Dioxid titánu, už citovaný).
68 Podľa francúzskej vlády bola smernica platne prijatá na základe článku 100 A Zmluvy. V tomto ohľade uvádza tvrdenia vychádzajúce z právnych precedensov v oblasti harmonizácie v sektore verejného zdravia, z judikatúry Súdneho dvora o článku 129 Zmluvy a napokon z vybraného právneho základu pre nové prebiehajúce harmonizačné práce.
69 Pokiaľ ide o právne precedensy, vláda sa odvoláva na smernice v oblasti farmaceutických výrobkov, od smernice Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 týkajúcej sa približovania legislatívnych, zákonno-právnych a administratívnych ustanovení týkajúcich sa farmaceutických špecialít [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 22, 1965, s. 369), po smernicu Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o úmyselnom rozosievaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 15), ako aj smernicu Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, s. 169; Mim. vyd. 13/003, s. 285). V týchto smerniciach vystupuje cieľ ochrany verejného zdravia spolu s cieľom voľného pohybu výrobkov a odstránenia skreslenia hospodárskej súťaže a nikto nepopieral platnosť ich ustanovení, ktoré harmonizujú vnútroštátne právne úpravy v oblasti verejného zdravia.
70 Čo sa týka judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 129 Zmluvy, francúzska vláda cituje rozsudky z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia (C‑180/96, Zb. s. I‑2265), a zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada (C‑269/97, Zb. s. I‑2257), kde Súdny dvor uviedol, že požiadavky v oblasti ochrany zdravia ľudí sú zložkou ďalších politík Spoločenstva a hlavne politiky vnútorného trhu.
71 Napokon, táto vláda poukazuje na to, že právnym základom návrhu smernice o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov je článok 100 A Zmluvy. Ďalej, v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie začali rokovania práve s cieľom podpísať protokol o reklame tabakových výrobkov. Teda právny základ mandátu Komisie, aby sa zúčastnila na rokovaniach, je článok 228 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 300 ES).
72 Fínska vláda tvrdí, že vzhľadom na prekážky obchodu a skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené rozdielmi vo vnútroštátnych právnych predpisoch, mohla byť smernica právoplatne prijatá na základe článku 100 A Zmluvy.
73 V tomto ohľade zdôrazňuje cezhraničné prvky trhu reklamy, ako aj sponzorstva v sektore tabakových výrobkov, uvedené Parlamentom, Radou a Komisiou, a dodáva, že internacionalizácia tohto trhu sa zvýrazňuje elektronickou komunikáciou, hlavne reklamou cez internet. Vďaka komunikačným prostriedkom, ako je televízia, môže reklama tabakových výrobkov prenikať do členských štátov, kde je zakázaná. Tak napríklad v členskom štáte ako je Fínsko, kde je priama reklama tabakových výrobkov zakázaná od roku 1976, niektoré štúdie dokazujú, že v roku 1996 športové programy vysielané v rámci štátu na troch televíznych kanáloch obsahovali počas mesiaca štyri hodiny reklamy na takéto výrobky.
74 Fínska vláda takisto uvádza skreslenie hospodárskej súťaže v sektore tabakových výrobkov a sponzorstva. Tento marketingový nástroj, ktorý je malým podnikom nedostupný, vedie k nerovným situáciám, ktoré sú nezlučiteľné so spoločným trhom.
75 Čo sa týka významu ochrany zdravia v smernici, argumentácia fínskej vlády sa v podstate zhoduje s argumentáciou Parlamentu, Rady a Komisie, ktorá je zhrnutá v bodoch 54 až 57 tohto rozsudku.
Posúdenie Súdnym dvorom
Výber článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy ako právneho základu a jeho právna kontrola
76 Smernica sa týka aproximácie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov. Ide o štátne opatrenia, ktoré sa z veľkej časti inšpirujú cieľmi politiky verejného zdravia.
77 Článok 129 ods. 4 prvá zarážka Zmluvy však vylučuje akúkoľvek harmonizáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov zameraných na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia.
78 Toto ustanovenie však neznamená, že harmonizačné opatrenia prijaté na základe iných ustanovení Zmluvy nemôžu mať dopad na ochranu ľudského zdravia. Článok 129 ods. 1 tretí pododsek ďalej stanovuje, že požiadavky v oblasti ochrany zdravia sú zložkou ďalších politík Spoločenstva.
79 Použitie iných článkov Zmluvy ako právneho základu však nie je možné za účelom obchádzania výslovného vylúčenia harmonizácie podľa článku 129 ods. 4 prvej zarážky Zmluvy.
80 V danom prípade bola aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov podľa smernice vykonaná na základe článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy.
81 Článok 100 A ods. 1 Zmluvy zveruje v súlade s postupom podľa článku 189 B Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 251 ES) a po konzultácii s Hospodárskym a sociálnym výborom právomoc Rade, aby prijala opatrenia týkajúce sa aproximácie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktorých predmetom je zavedenie a fungovanie vnútorného trhu.
82 V súlade s článkom 3 písm. c) Zmluvy ES [zmenený, teraz článok 3 ods. 1 písm. c) ES] je pre vnútorný trh charakteristické odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi. V článku 7 A Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 14 ES), ktorý stanovuje opatrenia, ktoré je potrebné prijať na účely budovania vnútorného trhu, sa v odseku 2 uvádza, že tento trh obsahuje priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu zabezpečený podľa ustanovení Zmluvy.
83 Zo vzájomného čítania týchto ustanovení vyplýva, že opatrenia podľa článku 100 A ods. 1 Zmluvy sú určené na zlepšenie podmienok budovania a fungovania vnútorného trhu. Vykladať tento článok v zmysle, ktorý by znamenal všeobecnú právomoc pre normotvorcu Spoločenstva na reglementovanie vnútorného trhu, by bolo nielen v rozpore so samotným znením vyššie uvedených ustanovení, ale zároveň by to bolo nezlučiteľné so zásadou uvedenou v článku 3 B Zmluvy (zmenený, teraz článok 5 ES), podľa ktorej má Spoločenstvo zverené právomoci.
84 Ďalej, cieľom právneho aktu prijatého na základe článku 100 A Zmluvy musí byť skutočne zlepšenie podmienok budovania a fungovania vnútorného trhu. Ak by konštatovanie rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami, ako aj abstraktného rizika prekážok základným slobodám alebo skreslenia hospodárskej súťaže, ktoré by mohli z toho vyplynúť, stačilo na odôvodnenie výberu článku 100 A ako právneho základu, právna kontrola dodržiavania právneho základu by možno nemala žiadny účinok. Súdny dvor by teda nemohol vykonávať funkciu, ktorú plní podľa článku 164 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 220 ES), aby zabezpečil dodržiavanie práva prostredníctvom výkladu a uplatňovania Zmluvy.
85 Pri kontrole dodržiavania právneho základu článku 100 A musí Súdny dvor preverovať, či právny akt, ktorého platnosť je napadnutá, skutočne sleduje ciele, ktoré uvádza normotvorca Spoločenstva (pozri najmä rozsudky Španielsko/Rada, už citovaný, body 25 až 41, a z 13. mája 1997, Nemecko/Parlament a Rada, C‑233/94, Zb. s. I‑2405, body 10 až 21).
86 Ako poukázal Súdny dvor v bode 35 už citovaného rozsudku Španielsko/Rada, je pravda, že odkaz na článok 100 A ako na právny základ je možný na účely predchádzania vytvorenia prekážok obchodu v budúcnosti, ktoré vyplývajú z nesúrodého vývoja zákonodarstva jednotlivých štátov. Vznik takýchto prekážok však musí byť pravdepodobný a predmetom daného opatrenia musí byť prevencia pred nimi.
87 Tieto predchádzajúce úvahy platia aj o výklade článku 57 ods. 2 Zmluvy, čítaného v spojitosti s článkom 66 Zmluvy, ktorý sa vzťahuje výslovne na opatrenia určené na uľahčenie prístupu k službám a ich výkonu. Predmetom týchto ustanovení je zároveň zverenie osobitnej právomoci normotvorcovi Spoločenstva pre prijímanie opatrení určených na zlepšenie fungovania vnútorného trhu.
88 Ďalej, ak sú splnené podmienky odkazu na článok 100 A, článok 57 ods. 2 a na článok 66 ako na právny základ, normotvorcovi Spoločenstva nič nebráni, aby vychádzal z tohto právneho základu, keďže ochrana verejného zdravia je pri rozhodovaní určujúca. Naopak, článok 129 ods. 1 tretí pododsek Zmluvy stanovuje, že požiadavky v oblasti ochrany zdravia sú zložkou ostatných politík Spoločenstva a článok 100 A ods. 3 Zmluvy výslovne vyžaduje, aby bola pri uskutočňovaní harmonizácie zaručená vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí.
89 Je teda potrebné skúmať, či vzhľadom na vyššie uvedené mohla byť smernica prijatá na základe článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy.
Smernica
90 V prvom odôvodnení smernice normotvorca Spoločenstva konštatuje existenciu rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami v oblasti reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov a poukazuje na to, že z dôvodu, že táto reklama a sponzorstvo prekračujú hranice členských štátov by tieto rozdiely mohli narušiť pohyb výrobkov, komunikačných prostriedkov týchto činností a voľné poskytovanie služieb v tejto oblasti, ako aj viesť ku skresleniu hospodárskej súťaže, a tak vytvárať prekážky pre fungovanie vnútorného trhu.
91 Podľa druhého odôvodnenia smernice je namieste odstrániť tieto prekážky, a priblížiť tak predpisy vzťahujúce sa na reklamu a na sponzorstvo tabakových výrobkov, pričom členské štáty budú mať možnosť za určitých podmienok stanoviť požiadavky, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí.
92 Smernica v článku 3 ods. 1 zakazuje akúkoľvek formu reklamy alebo sponzorstva tabakových výrobkov a v článku 3 ods. 4 akúkoľvek bezplatnú distribúciu, s cieľom alebo účinkom propagácie týchto výrobkov. Mimo jej pôsobnosť však zostáva komunikácia medzi odbornou verejnosťou pôsobiacou v tabakovom odvetví, reklama na predajných miestach tabaku a reklama v publikáciách, ktoré sa vydávajú alebo tlačia v tretích krajinách, pokiaľ tieto publikácie nie sú v zásade určené hlavne na trh Spoločenstva (článok 3 ods. 5).
93 Smernica takisto zakazuje používanie rovnakého názvu pre tabakové výrobky a zároveň pre iné výrobky a služby od 30. júla 1998 okrem výrobkov a služieb predávaných pred týmto termínom pod názvom, ktorý sa používa aj pre tabakový výrobok, kde je za určitých podmienok (článok 3 ods. 2) používanie tohto názvu povolené. Od 30. júla 2001 už nesmú mať tabakové výrobky názov, značku, symbol alebo iný rozlišovací prvok žiadneho iného výrobku alebo služby, pokiaľ tento tabakový výrobok už nebol pod týmto názvom, značkou, symbolom alebo iným prvkom predávaný pred týmto dňom [článok 3 ods. 3 písm. a)].
94 V súlade s článkom 5 smernica neobmedzuje možnosť členských štátov stanoviť v súlade so Zmluvou prísnejšie požiadavky, ktoré pokladajú za potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí v oblasti reklamy alebo sponzorstva tabakových výrobkov.
95 Je dôležité preveriť, či smernica skutočne prispieva k odstráneniu prekážok voľného pohybu tovaru a voľného poskytovania služieb, ako aj k odstráneniu skreslenia hospodárskej súťaže.
Odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru a voľného poskytovania služieb
96 Je vhodné pripustiť, že z dôvodu rozdielov existujúcich medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti reklamy tabakových výrobkov existujú alebo pravdepodobne môžu vzniknúť prekážky pre voľný pohyb tovarov alebo pre voľné poskytovanie služieb.
97 Napríklad, pokiaľ ide o časopisy a noviny, ktoré obsahujú reklamu tabakových výrobkov, je pravda, ako to preukázala žalobkyňa, že v súčasnosti neexistuje žiadna prekážka pre dovoz takýchto tlačových výrobkov v členských štátoch, ktoré takúto reklamu zakazujú. Vzhľadom na vývoj jednotlivých vnútroštátnych právnych predpisov smerujúcich k stále väčším obmedzeniam v oblasti reklamy tabakových výrobkov, čo zodpovedá presvedčeniu, že táto reklama vedie k značnému nárastu spotreby tabaku, je pravdepodobné, že prekážky voľného pohybu tlačových výrobkov v budúcnosti vzniknú.
98 Článok 100 A Zmluvy by mohol teda v zásade umožniť prijatie smernice, ktorá by zakazovala reklamu tabakových výrobkov v časopisoch a novinách, s cieľom zabezpečiť voľný pohyb týchto tlačových výrobkov podľa vzoru smernice 89/552, v ktorej sa v článku 13 zakazuje televízna reklama tabakových výrobkov na účely podpory voľného vysielania televíznych programov.
99 Pre väčšinu foriem reklamy tabakových výrobkov však ich zákaz podľa článku 3 ods. 1 smernice nemožno odôvodniť potrebou odstrániť prekážky pre voľný pohyb reklamných materiálov alebo voľné poskytovanie služieb v oblasti reklamy. To platí predovšetkým pre zákaz reklamy na plagátoch, dáždnikoch, popolníkoch a iných predmetoch používaných v hoteloch, reštauráciách a kaviarňach, ako aj zákaz reklamných filmov v kine, pretože tieto zákazy vôbec neprispievajú k uľahčeniu obchodu s danými výrobkami.
100 Právna norma prijatá na základe článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy môže obsahovať ustanovenia, ktoré neprispievajú k odstráneniu prekážok základných slobôd, ak sú potrebné, aby sa predišlo obchádzaniu istých zákazov, ktoré takýto cieľ majú. Je však zjavné, že v prípade daných zákazov uvedených v predchádzajúcom bode to tak nie je.
101 Ďalej, smernica nezabezpečuje voľný pohyb tovaru, ktorý by zodpovedal týmto ustanoveniam.
102 V tomto ohľade, v rozpore s tvrdením Parlamentu a Rady, článok 3 ods. 2 smernice týkajúci sa diverzifikačných výrobkov nemožno vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v smernici, takéto výrobky, ktorých obchodovanie je v niektorom členskom štáte povolené, môžu voľne cirkulovať v iných členských štátoch, a to aj v tých, v ktorých sú tieto výrobky zakázané.
103 Naozaj, v súlade s článkom 5 smernice je členským štátom ponechaná právomoc nariadiť prísnejšie požiadavky, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí v oblasti reklamy alebo sponzorstva tabakových výrobkov, pričom musia dodržať Zmluvu.
104 Navyše, smernica neobsahuje žiadne ustanovenie o voľnom pohybe výrobkov spĺňajúcich tieto ustanovenia, na rozdiel od iných smerníc, ktoré členským štátom ponechávajú možnosť prijať prísnejšie opatrenia na ochranu všeobecného záujmu [pozri najmä článok 7 ods. 1 smernice Rady 90/239/EHS zo 17. mája 1990 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa maximálneho obsahu dechtu v cigaretách [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 127, s. 36) a článok 8 ods. 1 smernice Rady 89/622/EHS z 13. novembra 1989 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva v oblasti označovania tabakových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 359, s. 1)].
105 Za takýchto podmienok je dôvodné skonštatovať, že na to, aby bola smernica prijatá na základe článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy, by normotvorca Spoločenstva nemohol vychádzať z potreby odstrániť prekážky voľného pohybu reklamných materiálov a voľného poskytovania služieb.
Odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže
106 V rámci kontroly zákonnosti smernice prijatej na základe článku 100 A Zmluvy Súdny dvor skúma, či sú skreslenia hospodárskej súťaže, ktoré chce právna norma odstrániť, výrazné (rozsudok Dioxid titánu, už citovaný, bod 23).
107 Keby nebola stanovená táto požiadavka, právomoc normotvorcu Spoločenstva by prakticky nemala hraníc. Vnútroštátne právne predpisy sa často líšia, pokiaľ ide o podmienky výkonu činností, ktoré sú ich predmetom, čo má priamo alebo nepriamo vplyv na podmienky súťaže dotknutých podnikov. Z toho vyplýva, že výklad článku 100 A, ako aj článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy v tom zmysle, že normotvorca Spoločenstva by mohol vychádzať z týchto článkov na účely odstránenia minimálneho skreslenia hospodárskej súťaže, by nebol zlučiteľný so zásadou uvedenou v bode 83 tohto rozsudku, podľa ktorej má Spoločenstvo zverené právomoci.
108 Je teda vhodné skúmať, či smernica skutočne prispieva k odstráneniu výrazného skreslenia hospodárskej súťaže.
109 Po prvé, pokiaľ ide o reklamné agentúry a výrobcov reklamných materiálov, podniky so sídlom na území členských štátov, ktoré sú menej reštriktívne k reklame tabakových výrobkov, sú bezpochyby zvýhodnené, čo sa týka úspor z veľkovýroby a čo sa týka zvyšovania ziskov. Účinky týchto výhod na hospodársku súťaž sú však vzdialené a nepriame a nepredstavujú skreslenie, ktoré by bolo možné nazvať výrazným. Nie sú porovnateľné so skreslením hospodárskej súťaže spôsobeným odlišnými výrobnými nákladmi ako napríklad tými, ktoré zvlášť viedli normotvorcu Spoločenstva k prijatiu smernice 89/428/EHS Rady z 21. júna 1989, ktorá upravuje podmienky harmonizácie programov znižovania (na účely postupného odstránenia) znečisťovania životného prostredia spôsobeného priemyselným odpadom z dioxidu titánu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 201, s. 56).
110 Je pravda, že existujúce rozdiely medzi niektorými právnymi predpismi v oblasti reklamy tabaku môžu viesť ku skresleniu hospodárskej súťaže. Ako uviedla Komisia a vlády Fínska a Spojeného kráľovstva, zákaz sponzorstva v niektorých štátoch a jeho povolenie v iných vedie k premiestňovaniu predovšetkým niektorých športových podujatí, čo má výrazný dopad na podmienky hospodárskej súťaže podnikov zapojených do takýchto podujatí.
111 Také rozdiely, na ktorých by bolo možné založiť použitie článku 100 A Zmluvy na účely zákazu určitých foriem sponzorstva, však neumožňujú použiť tento právny základ na celkový zákaz reklamy, akým je zákaz stanovený v smernici.
112 Po druhé, pokiaľ ide o skreslenie hospodárskej súťaže na trhu tabakových výrobkov, stačí konštatovať bez toho, aby bolo potrebné zaujať stanovisko k otázke žalobkyne, podľa ktorej takéto rozdiely nie sú predmetom smernice, že ani v tomto sektore nemôže smernica odstrániť výrazné skreslenie hospodárskej súťaže.
113 Nepochybne, ako to uviedla Komisia, výrobcovia a predajcovia tabakových výrobkov sa musia uchyľovať k cenovej konkurencii, aby ovplyvnili svoje postavenie na trhu v členských štátoch s reštriktívnou právnou úpravou. Táto okolnosť nie je skreslením hospodárskej súťaže, ale obmedzením spôsobu konkurencie, ktoré sa uplatňuje rovnako pre všetky hospodárske subjekty v týchto členských štátoch. Smernica by do budúcnosti zovšeobecnila takéto obmedzenie spôsobu konkurencie rozsiahlym zákazom reklamy tabakových výrobkov, pretože by vo všetkých členských štátoch obmedzovala prostriedky, ktorými disponujú hospodárske subjekty pre prístup alebo udržanie sa na trhu.
114 Za takýchto podmienok je dôvodné konštatovať, že normotvorca Spoločenstva by nemohol vychádzať z potreby odstrániť skreslenie hospodárskej súťaže tak v sektore reklamy, ako aj v sektore tabakových výrobkov prijatím smernice na základe článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy.
115 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy nemôže byť akt, akým je táto smernica, prijatý na základe článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy.
116 Za týchto podmienok je vhodné zvážiť, či sú odôvodnené námietky založené na skutočnosti, že článok 100 A, článok 57 ods. 2 a článok 66 Zmluvy nie sú vhodným právnym základom pre smernicu.
117 Ako bolo poukázané v bodoch 98 a 111 tohto rozsudku, článok 100 A Zmluvy umožňuje prijatie smernice, ktorá zakazuje určité formy reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov. Vzhľadom na všeobecný charakter zákazu reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov stanoveného v smernici by však jej čiastočné zrušenie znamenalo, že Súdny dvor pozmení ustanovenia tejto smernice, pričom táto zmena je v právomoci normotvorcu Spoločenstva. Preto nie je možné, aby Súdny dvor smernicu čiastočne zrušil.
118 Keďže dôvody založené na chybnom výbere článku 100 A, článku 57 ods. 2 a článku 66 Zmluvy ako právneho základu boli uznané za opodstatnené, nie je potrebné skúmať ostatné žalobné dôvody. Smernica sa ruší v plnom rozsahu.
O trovách
119 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spolková republika Nemecko navrhla zaviazať Parlament a Radu na náhradu trov konania a žalovaní nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania. V súlade s článkom 69 ods. 4 uvedeného rokovacieho poriadku Francúzska republika, Fínska republika, Spojené kráľovstvo a Komisia, vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚDNY DVOR
rozhodol a vyhlásil:
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/43/ES zo 6. júla 1998 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov sa ruší.
2. Európsky parlament a Rada Európskej únie sú povinné nahradiť trovy konania. Francúzska republika, Fínska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Komisia Európskych spoločenstiev znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rodríguez Iglesias | Moitinho de Almeida | Edward |
Gulmann | La Pergola Puissochet | Jann |
Ragnemalm | Wathelet | Macken |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2000.
R. Grass | | G. C. Rodríguez Iglesias |