ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 13. decembra 2007

Vec F‑95/05

N

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Miesto vedúceho administratívy – Tretie krajiny – Nepriaznivé stanovisko lekárskej služby“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou žalobca v podstate navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ generálneho riaditeľstva „Vonkajšie vzťahy“ Komisie z 15. apríla 2005, ktorým sa mu oznamuje, že nebude prijatý do zamestnania ako vedúci administratívy delegácie Komisie umiestnenej v Guinei, a jednak zaviazať Komisiu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel

Rozhodnutie: Rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva K „Zahraničná služba“ generálneho riaditeľstva „Vonkajšie vzťahy“ Komisie z 15. apríla 2005, ktorým sa žalobcovi oznamuje, že nebude prijatý do zamestnania ako vedúci administratívy delegácie umiestnenej v Guinei, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prijímanie – Fyzická spôsobilosť – Rešpektovanie práva na obranu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 33 druhý odsek; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 13)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]

1.      V rámci postupu pri prijímaní do zamestnania, postup pri vyhotovení lekárskeho stanoviska, ktorý nezaručuje to, že pri príprave konečného lekárskeho stanoviska bude zohľadnené stanovisko lekára, ktorého si voľne vybral dotknutý uchádzač, porušuje ustanovenia článku 33 druhého odseku služobného poriadku, so zreteľom na to, že cieľom tohto článku je zaručiť rešpektovanie práva na obranu, a keďže neexistujú pravidlá upravujúce samostatné konanie či iné relevantné dôvody, ustanovenia daného článku sa uplatňujú na dočasných zamestnancov pracujúcich v tretej krajine.

(pozri body 70 a 76)

2.      Podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba okrem iného obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Na splnenie týchto požiadaviek musí žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou Spoločenstva obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a ujmou, ktorú, ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy. Naopak, návrh smerujúci k získaniu náhrady škody, ktorému chýba potrebná presnosť, musí byť považovaný za neprípustný.

To je aj v prípade, keď žalobca obmedzí svoj návrh na priznanie nároku na náhradu údajne utrpenej ujmy, ktorej výšku vyčísli neskôr, bez toho, aby uviedol skutočnosti, na základe ktorých je možné zistiť jej výšku, ako ani nedokázal a ani len neuviedol, že existujú osobitné okolnosti, ktoré by ho mohli oslobodiť od povinnosti predložiť uvedené údaje.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, bez ohľadu na to, či sa požaduje náhrada v symbolickej výške alebo náhrada skutočnej ujmy, prislúcha žalobcovi, aby spresnil povahu údajnej nemajetkovej ujmy so zreteľom na konanie vytýkané inštitúcii a ďalej aby spresnil, hoci iba približne, výšku celej tejto ujmy.

(pozri body 86 – 88, 90, 91)

Odkaz:

Súdny dvor: 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, 5/71, Zb. s. 975, bod 9; 23. septembra 2004, Hectors/Parlament, C‑150/03 P, Zb. s. I‑8691, bod 62

Súd prvého stupňa: 1. júla 1994, Osório/Komisia, T‑505/93, Zb. VS s. I‑A‑179, II‑581, body 33 a 35; 15. februára 1995, Moat/Komisia, T‑112/94, Zb. VS s. I‑A‑37, II‑135, body 32, 35, 37 a 38; 7. februára 2007, Gordon/Komisia, T‑175/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, body 42 a 45