UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 4. februára 2011

Vec F‑54/10

Luc Verheyden

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) postúpiť informácie týkajúce sa fyzických osôb talianskym súdnym orgánom – Účinky rozsudku voči tretím osobám – Zásada rovnosti zaobchádzania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Verheyden navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým mu zamietla zaplatiť náhradu škody vo výške 3 000 eur, teda sumu, na ktorej zaplatenie zaviazal Súd pre verejnú službu Komisiu rozsudkom Súdu pre verejnú službu z 28. apríla 2009, Violetti a i./Komisia (F‑5/05 a F‑7/05), každému žalobcovi

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne nedôvodná. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Preskúmanie veci samej pred preskúmaním prípustnosti – Prípustnosť

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktorým boli určené podobné individuálne rozhodnutia, pričom niektorí so svojou žalobou týkajúcou sa týchto rozhodnutí mali úspech a niektorí nie – Neexistencia diskriminácie

3.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Rozsah – Súdne preskúmanie – Obmedzenie

1.      Súd Únie môže posúdiť, či v záujme riadneho výkonu spravodlivosti musí byť žaloba v každom prípade zamietnutá vo veci samej bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

(pozri bod 31)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. februára 2002, Rada/Bohringer, C‑23/00 P, body 51 a 52

2.      S osobami, ktorým boli určené viaceré podobné individuálne rozhodnutia prijaté v rámci spoločného konania, sa môže zaobchádzať rozdielne v závislosti od skutočnosti, že len niektorí z nich dosiahli zrušenie týchto rozhodnutí v konaní, pričom niektorí so svojou žalobou pred príslušnými súdmi nemali úspech.

Situácia úradníka, ktorého žaloba bola odmietnutá pre neprípustnosť, je objektívne odlišná od situácie iných úradníkov, ktorí svoje žaloby podali v lehote na podanie žaloby a pri ktorých bolo uznané, že voči nim došlo k pochybeniu a za týchto podmienok mohli dosiahnuť to, že Súd pre verejnú službu rozhodol v neprospech inštitúcie. Z toho vyplýva, že inštitúcia zjavne neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď dotknutej osobe odmietla priznať rovnakú sumu ako ostatným úradníkom.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, body 49 až 71

3.      Podľa zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti má administratíva pri rozhodovaní o situácii úradníka povinnosť zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné pre jej rozhodnutie, a pritom vziať do úvahy nielen záujem služby, ale aj záujmy dotknutého úradníka. V snahe o zabezpečenie osobitnej starostlivosti o svojich zamestnancov môžu inštitúcie postupovať tak, že súdne rozhodnutia v prospech iných úradníkov sa budú vzťahovať aj na niektorých úradníkov, ktorí včas nenapadli individuálne rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú.

S prihliadnutím na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie pri hodnotení záujmu služby, sa musí preskúmanie súdom Únie obmedziť na otázku, či dotknutá inštitúcia postupovala v primeraných medziach a či svoju voľnú úvahu nepoužila zjavne nesprávne.

(pozri body 36 a 37)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, bod 12; 11. januára 2001, Gevaert/Komisia, C‑389/98 P, body 44, 45 a 56

Súd prvého stupňa: 15. septembra 1998, Haas a i./Komisia, T‑3/96, bod 53; 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, bod 42