ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 18. novembra 2020 (*)
„Energetika – Článok 17 nariadenia (ES) č. 714/2009 – Rozhodnutie ACER, ktorým sa zamieta žiadosť o výnimku týkajúcu sa nových spojovacích vedení – Odvolanie podané odvolacej rade ACER – Intenzita preskúmania“
Vo veci T‑735/18,
Aquind Ltd, so sídlom vo Wallsende (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: S. Goldberg, solicitor, E. White, avocat, a C. Davis, solicitor,
žalobkyňa,
proti
Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), v zastúpení: P. Martinet, E. Tremmel, C. Gence‑Creux a A. Hofstadter, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie jednak rozhodnutia odvolacej rady ACER A‑001‑2018 zo 17. októbra 2018, ktorým táto odvolacia rada potvrdila rozhodnutie ACER č. 05/2018 z 19. júna 2018 o zamietnutí žiadosti o výnimku týkajúcu sa elektrického spojovacieho vedenia spájajúceho britské a francúzske prenosové sústavy elektriny, a jednak uvedeného rozhodnutia ACER,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia P. Škvařilová‑Pelzl a I. Nõmm (spravodajca),
tajomník: B. Lefebvre, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. júna 2020,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti sporu
1 Žalobkyňa Aquind Ltd je akciovou spoločnosťou založenou vo Veľkej Británii. Je realizátorom projektu elektrického spojovacieho vedenia spájajúceho britskú a francúzsku prenosovú sústavu elektriny (ďalej len „spojovacie vedenie Aquind“).
2 Dňa 17. mája 2017 žalobkyňa podala žiadosť o udelenie výnimky na spojovacie vedenie Aquind podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15). Táto žiadosť o výnimku bola predložená francúzskym a britským regulačným orgánom, a to Commission de régulation de l’énergie (CRE) a Office of Gas and Electricity Markets Authority (OFGEM).
3 Keďže francúzske a britské regulačné orgány nedosiahli dohodu o žiadosti o výnimku, v súlade s článkom 17 ods. 5 nariadenia č. 714/2009 ju 29. novembra a 19. decembra 2017 zaslali Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), aby táto agentúra sama prijala rozhodnutie.
4 V dňoch 12. marca, 22. marca a 16. mája 2018 bola žalobkyňa vypočutá v rámci vypočutia na ACER.
5 Dňa 26. apríla 2018 získalo spojovacie vedenie Aquind štatút projektu spoločného záujmu.
6 Rozhodnutím č. 05/2018 z 19. júna 2018 (ďalej len „rozhodnutie agentúry“) ACER zamietla žiadosť o výnimku na spojovacie vedenie Aquind. Dospela k záveru, že hoci žalobkyňa spĺňa podmienky potrebné na udelenie výnimky, uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a) a c) až f) nariadenia č. 714/2009, nie je splnená podmienka uvedená v písmene b) toho istého ustanovenia, podľa ktorej úroveň rizika spojeného s investíciou musí byť taká, že investícia by sa bez udelenia výnimky neuskutočnila. Konkrétne uviedla, že spojovacie vedenie Aquind získalo v apríli 2018 štatút projektu spoločného záujmu, že žalobkyňa mohla z tohto dôvodu požiadať o uplatnenie článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 2013, s. 39), ktorý stanovuje možnosť cezhraničného rozdelenia nákladov, čo však žalobkyňa nevyužila. Dospela teda k záveru, že nemožno vylúčiť, že pre spojovacie vedenie Aquind je dostupná finančná podpora stanovená regulačným režimom, z čoho vyvodila, že v súvislosti s uvedeným spojovacím vedením nemôže s požadovanou istotou určiť existenciu rizika spočívajúceho v neexistencii finančnej podpory prostredníctvom regulačného režimu. Okrem toho dospela k záveru, že riziko spojené s príjmami, osobitné trhové riziko, riziko spojené s priamou konkurenciou s ostatnými spojovacími vedeniami a neistota, pokiaľ ide o príjmy z preťaženia, riziko výpadku britskej siete, riziko spojené s výstavbou spojovacieho vedenia Aquind, ako aj politické a makroekonomické riziká spojené najmä s Brexitom sú nedostatočné alebo neboli preukázané.
7 Žalobkyňa podala 17. augusta 2018 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolacej rade ACER.
8 Dňa 26. septembra 2018 uskutočnila odvolacia rada ACER vypočutie, počas ktorého okrem iného vypočula svedectvo piatich odborníkov, ktorých predvolala žalobkyňa.
9 Rozhodnutím A‑001‑2018 zo 17. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie odvolacej rady“) odvolacia rada ACER potvrdila rozhodnutie agentúry a zamietla tak žiadosť o výnimku na spojovacie vedenie Aquind. V prvom rade pripomenula, že agentúra disponuje diskrečnou právomocou, keď posudzuje, či sú splnené podmienky potrebné na udelenie výnimky stanovenej v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009, a že posúdenie uvedených podmienok je predmetom komplexného posúdenia. V druhom rade odvolacia rada s odkazom na judikatúru, ktorá stanovuje obmedzené súdne preskúmanie v prípade, keď majú posúdenia vykonané správnym orgánom komplexnú ekonomickú alebo technickú povahu, uviedla, že v prípade posúdení takejto povahy je preskúmanie v odvolacom konaní obmedzené, pričom sa musí obmedziť na určenie, či sa agentúra pri preskúmaní podmienok stanovených v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. V treťom rade odvolacia rada zamietla výhradu vznesenú voči tomu, že agentúra pri posúdení rizika spojeného s investíciou zohľadnila možnosť využiť postup cezhraničného rozdelenia nákladov stanovený v článku 12 nariadenia č. 347/2013, pričom dospela k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré znášala, pretože nepreukázala, že na uskutočnenie investície by nepostačoval regulačný režim stanovený nariadením č. 347/2013 a že v dôsledku toho by sa žiadna investícia neuskutočnila bez udelenia výnimky podľa článku 17 nariadenia č. 714/2009.
10 Vo štvrtom rade pri preskúmaní výhrady žalobkyne, podľa ktorej sa agentúra dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vyžadovala „osobitnú úroveň rizika“, odvolacia rada po analýze bodu 6.6 rozhodnutia agentúry konštatovala, že žiadna skutočnosť neumožňuje dospieť k záveru, že sa táto agentúra odchýlila od kritéria rizika stanoveného v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009. Odvolacia rada v tejto súvislosti dodala, že agentúra ani neuviedla, že sa na udelenie výnimky vyžaduje osobitná úroveň rizika, ani nenasledovala líniu úvah zodpovedajúcich tomuto prístupu.
11 V piatom rade odvolacia rada odmietla výhradu založenú na údajnej existencii právnych obmedzení vo Francúzsku, ktoré by žalobkyni bránili byť príjemcom výhod z uplatnenia regulačného režimu, pričom uviedla, že riziká uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009 musia byť v podstate trhovými rizikami alebo finančnými rizikami a netýkajú sa prípadných „rizík“ vyplývajúcich z francúzskeho práva.
12 V šiestom rade odvolacia rada najprv poznamenala, že žalobkyni prináleží predložiť dôkaz, že v prípade neexistencie výnimky by investícia do spojovacieho vedenia Aquind neprilákala žiadneho investora, teda žiadny typ investorov, keďže uplatňovanie odlišného právneho kritéria by žiadateľom o výnimku umožňovalo obchádzať požiadavku článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009 tým, že by umelo obmedzili okruh potenciálnych investorov. Odvolacia rada ďalej konštatovala, že situácia je naklonená investíciám do spojovacích vedení na francúzsko‑britskej hranici, čo podporila príkladmi. Okrem toho vzhľadom na riziká spojené s veľkosťou spojovacieho vedenia Aquind dospela k záveru, že agentúra správne uplatnila test spočívajúci v posúdení, či by sa investícia uskutočnila bez udelenia výnimky, pretože nespochybnila výber veľkosti realizátora spojovacieho vedenia Aquind, ale namiesto toho zohľadnila skutočnosť, že uvedené spojovacie vedenie je súčasťou skupiny potenciálne konkurenčných „projektov spoločného záujmu“ na francúzsko‑britskej hranici a posúdila kombinovanú veľkosť všetkých týchto projektov v rámci tejto skupiny. Napokon odvolacia rada dospela k záveru, že agentúra správne vychádzala z toho, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala, že z údajných rizík týkajúcich sa prípravy projektu a výstavby, či už samotných, alebo v spojení s inými rizikami, vyplýva, že bez udelenia výnimky by sa žiadna investícia neuskutočnila.
13 V siedmom rade odvolacia rada pri preskúmaní výhrady založenej na nezohľadnení kumulatívneho účinku rizík zdôraznila, že agentúra analyzovala každý typ rizík identifikovaný žalobkyňou v jej žiadosti o výnimku a predložila odôvodnené posúdenie každého z týchto rizík, pričom žalobkyňa sa vo svojej žiadosti o výnimku vôbec nezmienila o kumulatívnom účinku rizík ani toto tvrdenie vo svojom odvolaní ničím nepodložila.
Konanie a návrhy účastníkov konania
14 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. decembra 2018 žalobkyňa podala túto žalobu, ktorá obsahuje aj žiadosť o prednostné prejednanie veci podľa článku 67 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Vyjadrenie k žalobe, replika a duplika boli predložené 1. apríla, 20. mája a 4. júla 2019.
15 Rozhodnutím zo 17. októbra 2019 predseda Všeobecného súdu podľa článku 27 ods. 3 rokovacieho poriadku pridelil vec novému sudcovi spravodajcovi pridelenému k druhej komore.
16 Rozhodnutím zo 14. februára 2020 prijatým na základe článku 69 písm. a) rokovacieho poriadku predsedníčka druhej komory Všeobecného súdu po tom, ako boli doručené pripomienky účastníkov konania, rozhodla prerušiť konanie až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑454/18, Baltic Cable. Toto prerušenie sa skončilo 11. marca 2020 vyhlásením rozsudku Baltic Cable (C‑454/18, EU:C:2020:189).
17 Dňa 18. marca 2020 boli účastníci konania v tejto súvislosti vyzvaní, aby predložili svoje prípadné pripomienky k dôsledkom, ktoré je potrebné vyvodiť z rozsudku z 11. marca 2020, Baltic Cable (C‑454/18, EU:C:2020:189), vo vzťahu k prejednávanej žalobe. Účastníci konania vyhoveli tomuto opatreniu na zabezpečenie priebehu konania v stanovenej lehote.
18 Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (druhá komora) 20. apríla 2020 rozhodol o začatí ústnej časti konania bez toho, aby vyhovel žiadosti žalobkyne o prednostné prejednanie veci.
19 V rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 23. apríla 2020 prijatého na základe článku 89 rokovacieho poriadku boli účastníkom konania položené dve písomné otázky, na ktoré mali ústne odpovedať na pojednávaní.
20 V listoch z 3. a 15. júna 2020 ACER uviedla, že z dôvodu zdravotnej krízy súvisiacej s ochorením COVID 19 sa jej zamestnanci nemôžu dostaviť do Luxemburska na účely pojednávania, a požiadala o možnosť byť na pojednávaní prítomná prostredníctvom videokonferencie. Žalobkyňa uviedla, že nemá žiadnu námietku proti tomu, aby bola ACER prítomná prostredníctvom videokonferencie.
21 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie odvolacej rady a rozhodnutie agentúry,
– rozhodol o hlavných právnych dôvodoch uvedených v žalobe, a to o štvrtom žalobnom dôvode založenom na skutočnosti, že agentúra a odvolacia rada pochybili, keď dospeli k záveru, že predtým, ako je možné prijať rozhodnutie podľa článku 17 nariadenia č. 714/2009, mala žalobkyňa najskôr požiadať o rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov a získať takéto rozhodnutie podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013, a o šiestom žalobnom dôvode založenom na skutočnosti, že agentúra a odvolacia rada nezohľadnili okolnosť, že bez udelenia výnimky bolo pre žalobkyňu z právneho hľadiska nemožné využívať vo Francúzsku navrhované spojovacie vedenie Aquind,
– rozhodol samostatne o každom žalobnom dôvode uvedenom v žalobe, aby sa predišlo akémukoľvek ďalšiemu spochybneniu týchto sporných bodov, keď bude agentúra opätovne preskúmavať žiadosť o výnimku,
– uložil ACER povinnosť nahradiť trovy konania.
22 ACER navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu agentúry,
– žalobu zamietol,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prípustnosti
O prípustnosti žaloby proti rozhodnutiu agentúry
23 ACER sa domnieva, že žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu agentúry. ACER sa v tejto súvislosti odvoláva na existenciu prekážky konania, keďže podľa nej Všeobecný súd môže konať len o žalobe, ktorá smeruje proti rozhodnutiu odvolacej rady.
24 Žalobkyňa tvrdí, že ak sa vyhovie jej návrhom v tejto veci, ACER bude na základe článku 266 ZFEÚ povinná prijať všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku. Poukazuje na to, že ak by sa ACER domnievala, že rozhodnutie agentúry zostáva v platnosti, neprijala by všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, čo je dôvod, pre ktorý sa v podstate domnieva, že žaloba proti uvedenému rozhodnutiu musí byť vyhlásená za prípustnú.
25 Na účely preskúmania prípustnosti žaloby podanej proti rozhodnutiu agentúry je v prvom rade potrebné pripomenúť, že odôvodnenie 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 1), uvádza, že „v oblastiach, kde má agentúra rozhodovaciu právomoc, by sa zainteresovaným stranám z dôvodu zjednodušenia postupov malo poskytnúť právo odvolať sa na odvolaciu radu, ktorá by mala byť súčasťou agentúry, ale mala by byť nezávislou od jej administratívnej a regulačnej štruktúry…“, a to s dodatkom, že „proti rozhodnutiam odvolacej rady by malo byť možné podať odvolanie [opravný prostriedok ‑ neoficiálny preklad] na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev“.
26 Ďalej treba zdôrazniť, že článok 19 ods. 1 nariadenia č. 713/2009 stanovuje, že „ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane národných regulačných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu podľa článkov 7, 8 alebo 9, ktoré je určené tejto osobe…“. Je potrebné podotknúť, že článok 9, na ktorý sa odkazuje v tomto ustanovení, sa vzťahuje na „[rozhodnutia] o výnimkách podľa článku 17 ods. 5 nariadenia… č. 714/2009“. Rozhodnutie agentúry je pritom práve rozhodnutím o výnimke prijatom podľa článku 17 ods. 5 nariadenia č. 714/2009.
27 Okrem toho je potrebné poznamenať, že podľa článku 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009 môže odvolacia rada buď uplatniť akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti agentúry, alebo postúpiť vec príslušnému orgánu agentúry, ktorý bude viazaný rozhodnutím odvolacej rady.
28 Napokon treba uviesť, že nariadenie č. 713/2009 vo svojom článku 20 ods. 1 stanovuje, že „rozhodnutie odvolacej rady, alebo ak odvolacia rada nie je príslušná rozhodovať o opravnom prostriedku, rozhodnutie agentúry možno napadnúť žalobou na [Všeobecnom súde]…“. Článok 20 ods. 3 toho istého nariadenia stanovuje, že „agentúra je povinná prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom [Všeobecného súdu] alebo Súdneho dvora.“
29 Účelom týchto ustanovení je jednak umožniť odvolacej rade prípadne vyhovieť žiadosti, ktorá bola zamietnutá zo strany agentúry, a jednak v prípade potvrdenia zamietnutia uvedenou radou umožniť jej jasne uviesť skutkové a právne dôvody vedúce k uvedenému zamietnutiu, takže súd Európskej únie bude môcť vykonať svoje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyjadrujúceho toto zamietnutie.
30 V prejednávanej veci mohlo byť rozhodnutie agentúry podľa článku 19 nariadenia č. 713/2009 predmetom odvolania pred odvolacou radou. Tento orgán bol teda povinný prijať rozhodnutie a v rámci toho prípadne vykonať právomoci agentúry.
31 V dôsledku toho možno na Všeobecnom súde napadnúť len rozhodnutie odvolacej rady. V bode 2 výroku svojho rozhodnutia odvolacia rada jasne uviedla, že „toto rozhodnutie“, teda rozhodnutie odvolacej rady, môže byť predmetom žaloby podľa článku 263 ZFEÚ v lehote dvoch mesiacov od jeho uverejnenia na internetovej stránke ACER alebo jeho doručenia žalobkyni.
32 V tejto súvislosti a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z existencie funkčnej kontinuity medzi revíznymi orgánmi ACER a odvolacou radou, ktorá tejto rade umožňuje vykonávať právomoci uvedených revíznych orgánov, nevyplýva, že Všeobecný súd môže zrušiť pôvodné rozhodnutie. Návrh na zrušenie rozhodnutia agentúry sa totiž musí vykladať tak, že v skutočnosti smeruje k tomu, aby Všeobecný súd prijal rozhodnutie, ktoré mala prijať odvolacia rada, keď jej bolo podané odvolanie. Je však potrebné pripomenúť, že hoci Všeobecný súd môže v rámci svojej právomoci zmeniť rozhodnutie meniť rozhodnutia odvolacích senátov [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 2004, MFE Marienfelde/ÚHVT‐ Vétoquinol (HIPOVITON), T‑334/01, EU:T:2004:223, bod 19; z 12. septembra 2007, Koipe/ÚHVT – Aceites del Sur (La Española), T‑363/04, EU:T:2007:264, body 29 a 30, a z 11. februára 2009, Bayern Innovativ/ÚHVT – Life Sciences Partners Perstock (LifeScience), T‑413/07, neuverejnený, body 15 a 16], zároveň platí, že to môže spraviť len vtedy, keď mu takúto právomoc výslovne priznal normotvorca. Je pritom potrebné konštatovať, že ani z ustanovení nariadenia č. 713/2009, ani z ustanovení nariadenia č. 714/2009 nevyplýva, že by normotvorca mal v úmysle zveriť Všeobecnému súdu takúto právomoc zmeniť rozhodnutie.
33 Z toho vyplýva, že žalobkyňa sa nemôže prípustným spôsobom domáhať zrušenia rozhodnutia agentúry (pozri analogicky rozsudok z 11. decembra 2014, Heli‑Flight/EASA, T‑102/13, EU:T:2014:1064, bod 30).
34 Žalobu je preto potrebné vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu agentúry.
O prípustnosti druhého a tretieho žalobného návrhu
35 Svojím druhým a tretím žalobným návrhom žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol o hlavných právnych dôvodoch uvedených v žalobe.
36 Na úvod je potrebné pripomenúť, že súd Únie môže kedykoľvek aj bez návrhu preskúmať prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, medzi ktoré patria podľa judikatúry podmienky prípustnosti žaloby. Preskúmanie Všeobecného súdu sa teda neobmedzuje na námietky neprípustnosti vznesené účastníkmi konania (rozsudok z 11. júla 2019, Gollnisch/Parlament, T‑95/18, neuverejnený, EU:T:2019:507, bod 35).
37 Je tiež potrebné zdôrazniť, že v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 23. apríla 2020 pripomenutej v bode 19 vyššie účastníci konania predložili na pojednávaní svoje pripomienky k otázke prípustnosti druhého a tretieho žalobného návrhu uvedeného v žalobe vzhľadom na rozsudky z 11. júla 1996, Bernardi/Parlament (T‑146/95, EU:T:1996:105, bod 23), a zo 17. februára 2017, Mayer/EFSA (T‑493/14, EU:T:2017:100, bod 37).
38 V rámci žaloby o neplatnosť návrhy smerujúce iba k tomu, aby boli konštatované skutkové alebo právne otázky, nemôžu samy osebe predstavovať platné návrhy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 1996, Bernardi/Parlament, T‑146/95, EU:T:1996:105, bod 23, a zo 17. februára 2017, Mayer/EFSA, T‑493/14, EU:T:2017:100, bod 37).
39 K analýze skutočností vymenovaných v týchto dvoch žalobných návrhoch nemôže dôjsť nezávisle od preskúmania zákonnosti napadnutého aktu uskutočneného v rámci návrhu na zrušenie rozhodnutia odvolacej rady. Nemôžu teda samy osebe predstavovať žalobné návrhy.
40 Tieto dva žalobné návrhy preto musia byť odmietnuté ako neprípustné.
O veci samej
41 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza deväť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení miery voľnej úvahy, ktorou disponuje ACER pri udeľovaní výnimky na základe článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade toho istého ustanovenia, podľa ktorého sa žiadosti o výnimku môže vyhovieť len ako posledná možnosť. Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení dôkazného bremena a miery dokazovania vyžadovaných na udelenie výnimky. V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa spochybňuje výklad odvolacej rady, pokiaľ ide o vzťah, ktorý existuje medzi článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 a článkom 12 nariadenia č. 347/2013, pričom sa v dôsledku toho pýta na možnosť, že jej projekt spojovacieho vedenia by mohol byť príjemcom výhod z postupu cezhraničného rozdelenia nákladov, a tvrdí, že neboli zohľadnené riziká spojené s postupom cezhraničného rozdelenia nákladov. Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že v rámci rizika nebola zohľadnená právna prekážka zavedená francúzskym právom. Siedmy žalobný dôvod je založený na odmietnutí ACER zohľadniť potrebu istoty dlhodobých príjmov. Ôsmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009 z dôvodu nezohľadnenia celkového vplyvu osobitných rizík spojených so spojovacím vedením. V rámci deviateho žalobného dôvodu sa odvolacej rade vytýka, že vykonala len obmedzené preskúmanie komplexných technických a ekonomických posúdení.
42 Všeobecný súd považuje za vhodné prednostne preskúmať deviaty žalobný dôvod vzhľadom na jeho osobitnú povahu, ktorá sa týka samotného výkonu právomoci preskúmania rozhodnutí agentúry odvolacou radou.
O deviatom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom preskúmaní rozhodnutia agentúry
43 V rámci deviateho žalobného dôvodu žalobkyňa odvolacej rade v podstate vytýka, že pri rozhodovaní o jej odvolaní obmedzila svoje preskúmanie na otázku zjavne nesprávneho posúdenia, a tvrdí, že takéto obmedzené preskúmanie predstavuje porušenie článku 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009.
44 ACER sa domnieva, že článok 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009 v žiadnom prípade neukladá odvolacej rade povinnosť vykonať rovnaké preskúmanie, aké vykonáva agentúra, a že teda nemusí vec preskúmať s rovnakou úrovňou podrobnosti, s akou by to robila agentúra. Domnieva sa, že odvolacia rada disponuje voľnou úvahou pri určení, či sú splnené podmienky stanovené v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009. V tejto súvislosti uvádza, že podľa judikatúry sú posúdenia zahŕňajúce zložité ekonomické a technické otázky v rámci konania o opravnom prostriedku predmetom preskúmania obmedzeného na zjavné chyby. Zdôrazňuje, že článok 19 nariadenia č. 713/2009 navyše nebráni odvolacej rade prijať technické a ekonomické posúdenia, ktoré vykonala agentúra. Vzhľadom na zložité ekonomické a technické otázky, zásadu hospodárnosti konania a krátku lehotu stanovenú v článku 19 ods. 2 nariadenia č. 713/2009 odvolacia rada nie je podľa ACER schopná vykonať tak podrobné preskúmanie ako agentúra a môže sa obmedziť na rozhodnutie, či sa táto agentúra dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že podrobnejšie preskúmanie by mohlo viesť k odlišnému výsledku a že vyjadrenia odborníkov, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, boli riadne zohľadnené a posúdené. Tvrdí tiež, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, bolo zbytočné klásť otázky CRE, pretože rozhodnutie odvolacej rady nezáviselo od odpovede CRE na otázky týkajúce sa možnosti byť vo Francúzsku príjemcom výhod z regulačného režimu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 a zlučiteľnosti obmedzení s právom Únie.
45 Zásadnou otázkou v rámci tohto žalobného dôvodu je, či je preskúmanie rozhodnutia agentúry, ktoré uskutočnila odvolacia rada, v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 713/2009 týkajúcimi sa vymedzenia právomocí uvedenej odvolacej rady.
46 Na úvod je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o intenzitu preskúmania vykonávaného orgánmi Únie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že keďže tieto orgány majú širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy (uznesenie zo 4. septembra 2014, Rütgers Germany a i./ECHA, C‑290/13 P, neuverejnené, EU:C:2014:2174, bod 25, a rozsudok zo 14. novembra 2013, ICdA a i./Komisia, T‑456/11, EU:T:2013:594, bod 45). To isté platí, pokiaľ ide o komplexné posúdenia ekonomickej povahy, pri ktorých súd Únie tiež vykonáva obmedzené preskúmanie (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 66, a z 9. marca 2017, Ellinikos Chrysos/Komisia, C‑100/16 P, EU:C:2017:194, body 18 a 19).
47 V druhom rade je potrebné stanoviť intenzitu preskúmania, ktoré vykonala odvolacia rada vo vzťahu k rozhodnutiu agentúry. Odvolacia rada, ktorá sa výslovne opierala o rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval (C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39); z 21. júna 2012, BNP Paribas a BNL/Komisia (C‑452/10 P, EU:C:2012:366, bod 103), a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 95), ktoré stanovujú obmedzené súdne preskúmanie v prípade, že posúdenia vykonané správnym orgánom majú zložitú ekonomickú alebo technickú povahu, uviedla v bodoch 51 a 52 svojho rozhodnutia, že v prípade posúdení takejto povahy je preskúmanie v odvolacom konaní obmedzené, pričom jej povinnosťou je obmedziť sa na stanovenie, či sa agentúra pri posudzovaní podmienok stanovených v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
48 Odvolacia rada teda s podporným použitím judikatúry jednoznačne uviedla, že jej intenzita preskúmania komplexných ekonomických a technických posúdení je rovnaká ako intenzita obmedzeného súdneho preskúmania vykonávaného súdom Únie v prípade rovnakých posúdení.
49 Vzhľadom na tieto dve úvodné pripomienky je potrebné preskúmať prístup, ktorý obhajuje ACER, podľa ktorého môže byť preskúmanie komplexných technických a ekonomických posúdení, ktoré vykonáva odvolacia rada, považované za analogické obmedzenému súdnemu preskúmaniu vykonávanému súdom Únie.
50 Obmedzenie intenzity svojho preskúmania, ktoré odvolacia rada vykonáva voči rozhodnutiu agentúry týkajúcemu sa žiadosti o výnimku podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009, je z právneho hľadiska nesprávne z viacerých dôvodov.
51 V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že vytvorenie odvolacej rady ACER je súčasťou trendu, ktorý uprednostňuje normotvorca Únie s cieľom stanoviť v rámci agentúr Únie mechanizmus opravného prostriedku pred „odvolacím orgánom“, ak im bola udelená značná rozhodovacia právomoc vo vzťahu ku komplexným otázkam technickej alebo vedeckej povahy, ktoré priamo ovplyvňujú právne postavenie dotknutých strán. Systém odvolacieho orgánu predstavuje v tejto súvislosti vhodný prostriedok na ochranu práv týchto dotknutých strán v kontexte, v ktorom, ako bolo pripomenuté v bode 46 vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na posúdenie toho, či pri výkone širokej miery voľnej úvahy týkajúcej sa komplexných skutkových okolností vedeckej, technickej a ekonomickej povahy nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci.
52 V tejto súvislosti a v druhom rade ustanovenia, ktoré sa týkajú organizácie a právomocí odvolacej rady ACER, umožňujú konštatovať, že tento odvolací orgán nebol vytvorený na to, aby bola jeho činnosť zúžená len na obmedzené preskúmanie komplexných technických a ekonomických posúdení.
53 Je totiž potrebné po prvé zdôrazniť, že článok 18 ods. 1 nariadenia č. 713/2009 stanovil, že odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov vybraných spomedzi súčasných alebo bývalých vyšších zamestnancov národných regulačných orgánov, orgánov pre hospodársku súťaž alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Únie „s príslušnými skúsenosťami v energetickom sektore“. Úmyslom normotvorcu Únie teda bolo udeliť odvolacej rade ACER odborné zázemie potrebné na to, aby mohla sama vykonať posúdenie skutkových okolností technickej a ekonomickej povahy, ktoré súvisia s energetikou. Je potrebné uviesť, že takýto cieľ bol sledovaný aj pri založení iných agentúr Únie, ako je Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) alebo Európska chemická agentúra (ECHA), ktorých odvolacie senáty sú zložené z odborníkov s kvalifikáciou odrážajúcou osobitosť dotknutých oblastí.
54 Po druhé právomoci odvolacej rady, ako sú opísané v článku 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009 svedčia tiež v prospech preskúmania, ktoré nie je totožné s tým, aké vykonáva súd Únie v súvislosti s komplexným posúdením. Uvedené ustanovenie predovšetkým stanovuje, že odvolacia rada môže buď uplatniť akúkoľvek právomoc patriacu do právomoci agentúry, alebo postúpiť vec príslušnému orgánu agentúry, aby ten pokračoval v konaní, pričom tento orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady. Toto ustanovenie upravuje právomoci, ktorými odvolacia rada disponuje po tom, ako konštatuje, že odvolanie, ktoré jej bolo predložené, je dôvodné. Zveruje jej diskrečnú právomoc, v rámci ktorej musí odvolacia rada preskúmať, či jej skutočnosti, ktoré má k dispozícii po preskúmaní odvolania, umožňujú prijať svoje vlastné rozhodnutie (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2019, BASF Grenzach/ECHA, T‑125/17, EU:T:2019:638, body 66 a 118).
55 Je teda potrebné uviesť, že odvolacia rada má podľa článku 19 nariadenia č. 713/2009 v podstate nielen všetky právomoci, ktorými disponuje samotná ACER, ale aj právomoci, ktoré jej boli zverené ako odvolaciemu orgánu agentúry. Ak sa odvolacia rada rozhodne postúpiť vec agentúre, môže usmerňovať rozhodnutia prijímané uvedenou agentúrou, keďže táto agentúra je viazaná odôvodnením odvolacej rady.
56 Okrem toho v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia č. 713/2009 sa môže ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane národných regulačných orgánov odvolať proti rozhodnutiu podľa článkov 7, 8 alebo 9, ktoré je jej určené alebo sa jej priamo alebo osobne týka. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by porušenie právnej úpravy Únie agentúrou predstavovalo podmienku prípustnosti odvolania, ktoré jej bolo podané. Na rozdiel od súdu Únie má teda odvolacia rada v rámci preskúmania vhodnosti právomoc zrušiť alebo nahradiť rozhodnutia agentúry len na základe technických a ekonomických úvah.
57 Po tretie aj článok 20 nariadenia č. 713/2009 svedčí o vôli normotvorcu udeliť odvolacej rade intenzívnejšiu kontrolnú právomoc, než je právomoc obmedzeného preskúmania. Toto ustanovenie stanovuje, že „rozhodnutie odvolacej rady, alebo ak odvolacia rada nie je príslušná rozhodovať o opravnom prostriedku, rozhodnutie agentúry možno napadnúť žalobou na [Všeobecnom súde] alebo na Súdnom dvore v súlade s článkom [263 ZFEÚ]“.
58 Z tohto ustanovenia, ako aj z úvah uvedených v bodoch 25 až 34 vyššie vyplýva, že pokiaľ ide o žiadosti o výnimku, proti rozhodnutiam odvolacej rady prijatým podľa článku 19 ods. 1 nariadenia č. 713/2009 a článku 17 ods. 5 nariadenia č. 714/2009 možno podať žalobu na Všeobecnom súde. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla prípustnou žalobou napadnúť rozhodnutie agentúry na súde Únie, posilňuje záver, že odvolacia rada nemôže vykonať obmedzené preskúmanie uvedeného rozhodnutia agentúry, ktoré zodpovedá súdnemu preskúmaniu vykonávanému súdom Únie. Ak by totiž preskúmanie komplexných technických a ekonomických posúdení vykonané odvolacou radou mohlo byť len obmedzené, znamenalo by to, že Všeobecný súd by vykonával obmedzené preskúmanie rozhodnutia, ktoré je samo osebe výsledkom obmedzeného preskúmania. Je zjavné, že systém „obmedzeného preskúmania obmedzeného preskúmania“ neposkytuje záruky účinnej súdnej ochrany, ktorá by sa mala vzťahovať na podniky, ktorým bola zamietnutá žiadosť o výnimku na základe článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009.
59 Po tretie článok 19 ods. 6 nariadenia č. 713/2009 v podstate stanovuje, že odvolacej rade prislúcha prijať organizačné pravidlá a pravidlá konania pred touto radou. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie odvolacej rady ACER č. 1‑2011 prijaté 1. decembra 2011, ktorým sa stanovujú organizačné pravidlá a pravidlá konania pred odvolacou radou, vo svojom článku 8 ods. 1 písm. e) stanovilo, že odvolanie musí obsahovať „právne dôvody“ a skutkové a právne tvrdenia, na ktorých je založené. Toto ustanovenie nemôže odôvodniť, aby sa preskúmanie vykonávané odvolacou radou zúžilo na obmedzené preskúmanie. Skutočnosť, že normotvorca Únie v článku 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009 výslovne stanovil, že odvolacia rada má všetky právomoci, ktorými disponuje samotná ACER, totiž potvrdzuje, že mal v úmysle zveriť jej úlohu vykonávať preskúmanie rozhodnutí agentúry s intenzitou, ktorá nemôže byť zúžená len na obmedzené preskúmanie.
60 V tomto zmysle je potrebné zdôrazniť, že článok 20 rozhodnutia č. 1‑2011, nazvaný „Právomoc“, stanovil, že odvolacia rada môže vykonávať akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do právomocí agentúry. Prijatím tohto ustanovenia odvolacia rada premietla do svojich organizačných a procesných pravidiel právomoc preskúmania, ktorá jej bola priznaná článkom 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009, pričom táto právomoc preskúmania sa nemôže obmedzovať len na zjavne nesprávne posúdenie. V tejto súvislosti je užitočné konštatovať, že odvolacia rada 5. októbra 2019 obmedzila svoju právomoc zmenou uvedeného článku 20 (teraz článok 21). Odvolacia rada sa v súčasnosti obmedzuje na potvrdenie rozhodnutia agentúry alebo na postúpenie veci príslušnému orgánu agentúry. Nejde teda už o to, aby „uplat[ňovala] akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti agentúry“. Bez toho, aby bol dotknutý prípadný rozpor tohto ustanovenia, ktorým odvolacia rada v každom prípade obmedzila svoju právomoc, s nariadením č. 713/2009, je potrebné konštatovať, že toto ustanovenie v čase prijatia rozhodnutia odvolacej rady ešte nebolo uplatniteľné.
61 Po štvrté Všeobecný súd zastáva názor, že judikatúra, podľa ktorej komplexné technické, vedecké a ekonomické posúdenia podliehajú obmedzenému preskúmaniu súdom Únie, sa nemá uplatniť na preskúmanie vykonávané odvolacími orgánmi agentúr Únie. Pokiaľ ide o odvolaciu radu ECHA, už bolo rozhodnuté, že preskúmanie vykonané touto odvolacou radou, týkajúce sa posúdení vedeckej povahy uvedených v rozhodnutí ECHA, sa neobmedzuje na overenie existencie zjavných pochybení, ale naopak, že z dôvodu právnej a vedeckej odbornosti jej členov mala uvedená odvolacia rada preskúmať, či sa tvrdeniami predloženými odvolateľom dá preukázať, že zistenia, na ktorých je založené uvedené rozhodnutie ECHA, obsahujú pochybenia (rozsudok z 20. septembra 2019, BASF Grenzach/ECHA, T‑125/17, EU:T:2019:638, body 87 až 89). Intenzita preskúmania vykonaného odvolacou radou tak presahuje intenzitu preskúmania vykonávaného súdom Únie (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2019, BASF Grenzach/ECHA, T‑125/17, EU:T:2019:638, bod 124). Všeobecný súd tým v podstate potvrdil, že by bolo v rozpore so samotnou povahou odvolacích orgánov zriadených v rámci agentúr, aby vykonávali obmedzené preskúmanie vyhradené súdom Únie.
62 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ACER v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 23. apríla 2020, ktorým boli účastníci konania vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky k bodom 87 až 89 a 124 rozsudku z 20. septembra 2019, BASF Grenzach/ECHA (T‑125/17, EU:T:2019:638), na pojednávaní uviedla, že túto judikatúru nemožno uplatniť na odvolaciu radu ACER, ktorá je úplne odlišná od odvolacej rady ECHA.
63 V prvom rade sa ACER odvoláva na skutočnosť, že členovia odvolacej rady ECHA sú kvalifikovaní z právneho a technického hľadiska a sú zamestnaní na plný úväzok, pričom môžu využívať podporu jedenástich zamestnancov na plný úväzok na zabezpečenie právnej pomoci, ako aj sekretariátu. Domnieva sa, že o takýto prípad nejde v prípade odvolacej rady ACER, a to z dôvodu, že tá sa skladá len zo šiestich členov, ktorí majú skúsenosti v oblasti energetiky, čo podľa ACER nezaručuje, že odvolacia rada bude mať relevantnú odbornosť na posúdenie všetkých predmetných komplexných skutočností, ďalej, že uvedení členovia nie sú zamestnaní na plný úväzok a dostávajú len symbolickú odmenu a že odvolacej rade pomáhajú len dvaja právnici.
64 Tieto tvrdenia nemožno prijať. Zloženie a právomoci odvolacej rady ECHA sú totiž na rozdiel od toho, čo tvrdí ACER, porovnateľné s právomocami odvolacej rady ACER.
65 Jednak sú členovia odvolacej rady ECHA, ako aj členovia odvolacej rady ACER vybraní na základe zoznamu uchádzačov navrhnutého Európskou komisiou, ktorí majú v príslušných odvetviach požadované skúsenosti a schopnosti. Pokiaľ totiž ide o odvolaciu radu ECHA, v súlade s článkom 89 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1), „predsedu, ďalších členov a náhradníkov vymenúva riadiaca rada na základe zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou… na základe ich náležitých skúseností a odbornosti v oblasti chemickej bezpečnosti, prírodných vied alebo regulačných a súdnych konaní“. Pokiaľ ide o odvolaciu radu ACER, v bode 53 vyššie bolo zdôraznené, že podľa článku 18 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 713/2009 sa táto rada „skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov vybraných spomedzi súčasných alebo bývalých vyšších zamestnancov národných regulačných orgánov, orgánov pre hospodársku súťaž alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Spoločenstva s príslušnými skúsenosťami v energetickom sektore“. Z týchto ustanovení je potrebné vyvodiť, že úmyslom normotvorcu bolo, aby mala tak odvolacia rada ECHA, ako aj odvolacia rada ACER potrebnú odbornosť na to, aby mohli samostatne vykonávať posúdenie komplexných skutkových okolností vedeckej, technickej a ekonomickej povahy.
66 Okrem toho skutočnosť, že členovia odvolacej rady ECHA sú na rozdiel od odvolacej rady ACER zamestnaní na plný úväzok, nemá nijaký vplyv na intenzitu ich preskúmania. Potrebu, aby mala odvolacia rada ECHA stálejšiu administratívnu organizáciu, možno vysvetliť objemom prejednávaných vecí, ktorý je oveľa väčší ako objem vecí predložených odvolacej rade ACER. Všeobecnejšie je potrebné uviesť, že ACER je povinná prijať všetky potrebné interné organizačné opatrenia na mobilizáciu disponibilných zdrojov na účely splnenia svojich cieľov, ako sú definované v nariadení č. 713/2009. Dosiahnutie uvedených cieľov však automaticky neznamená zavedenie trvalej odvolacej rady.
67 Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že podľa článku 93 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 odvolacia rada ECHA „môže vykonávať akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti agentúry, alebo postúpiť prípad príslušnému orgánu agentúry na ďalšie konanie“. Rovnako tak, a ako vyplýva z bodu 27 vyššie, odvolacia rada ACER môže „buď vykonávať akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do právomoci agentúry, alebo postúpiť vec príslušnému orgánu agentúry“, ktorý je viazaný rozhodnutím odvolacej rady. Z týchto ustanovení teda vyplýva, že právomoci zverené týmto odvolacím orgánom sú podobné a preskúmanie vedeckého, technického a ekonomického posúdenia zo strany týchto orgánov sa neobmedzuje na existenciu zjavne nesprávneho posúdenia.
68 V druhom rade ACER tvrdí, že na rozdiel od ECHA a ďalších troch agentúr Únie sa na ňu nevzťahuje mechanizmus predchádzajúceho prijatia odvolaní, stanovený v článku 58a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a že to znamená, že preskúmanie rozhodnutí agentúry vykonávané odvolacou radou sa líši od kontroly vykonávanej odvolacou radou ECHA. Toto tvrdenie je však potrebné odmietnuť, keďže článok 58a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nijako nesúvisí s intenzitou preskúmania, ktoré majú vykonávať odvolacie rady v rámci agentúr Únie.
69 Preto sa preskúmanie komplexných technických a ekonomických posúdení uvedených v rozhodnutí agentúry týkajúcom sa žiadosti o výnimku podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009, ktoré vykonáva odvolacia rada, nesmie zužovať len na obmedzené preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. Naopak, v tejto súvislosti musí uvedená rada s využitím právnej a vedeckej odbornosti jej členov preskúmať, či sa tvrdeniami predloženými odvolateľom dá preukázať, že úvahy, na ktorých je založené uvedené rozhodnutie ACER, obsahujú pochybenia.
70 Tým, že sa odvolacia rada obmedzila na vykonanie obmedzeného preskúmania, v skutočnosti vykonala preskúmanie nedostatočnej intenzity vzhľadom na právomoci, ktoré jej udelil normotvorca, a teda využila svoju voľnú úvahu len v obmedzenom rozsahu a neúplne. Z toho vyplýva, že jediným aktom, ktorý bol prijatý na základe úplného výkonu voľnej úvahy správneho orgánu, je rozhodnutie agentúry. Z dôvodov už pripomenutých v bodoch 25 až 34, 57 a 58 vyššie však jedine rozhodnutie odvolacej rady podlieha preskúmaniu súdom Únie. Všeobecný súd teda nemôže skúmať prípadné zjavne nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustila agentúra v súvislosti s komplexnými technickými a ekonomickými posúdeniami, pretože tieto posúdenia sa nevyhnutne môžu týkať iba pôvodného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2014, Heli‑Flight/EASA, T‑102/13, EU:T:2014:1064, bod 32).
71 Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že odvolacia rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 52 svojho rozhodnutia uviedla, že pokiaľ ide o posúdenia technickej alebo komplexnej povahy, mohla vykonať obmedzené preskúmanie a obmedziť sa na stanovenie, či sa agentúra pri posudzovaní podmienok stanovených v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
72 Žiadne z tvrdení ACER nemôže tento záver spochybniť.
73 Po prvé sa ACER odvoláva na skutočnosť, že na rozdiel od odvolacej rady ECHA, ktorá nie je viazaná maximálnou dĺžkou konania, je jej odvolacia rada povinná vykonať preskúmanie odvolania v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 19 ods. 2 nariadenia č. 713/2009, a teda podľa nej nie je schopná vykonať podrobné preskúmanie.
74 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 51 až 69 vyššie lehota obmedzená na dva mesiace, ktorú má odvolacia rada na preskúmanie odvolania, nemôže postačovať na preukázanie zámeru normotvorcu, aby bolo preskúmanie, ktoré vykonáva odvolacia rada, obmedzené na prípad zjavne nesprávneho posúdenia.
75 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že preskúmanie odvolania nie je neobmedzené a že treba rozlišovať medzi „rozsahom preskúmania“ a „intenzitou preskúmania“, ktoré vykonáva odvolacia rada.
76 Pokiaľ ide o „rozsah preskúmania“, ktoré vykonáva odvolacia rada, článok 19 nariadenia č. 713/2009 v podstate stanovuje, že odvolacia rada sa obmedzuje na preskúmanie toho, či tvrdenia predložené odvolateľom môžu preukázať existenciu pochybenia, ktoré má vplyv na napadnuté rozhodnutie.
77 Je potrebné jednak uviesť, že konanie pred odvolacou radou má kontradiktórnu povahu. Účastníci konania sú vyzvaní, aby predložili jednak pripomienky k podaniam ostatných účastníkov konania a jednak svoje vlastné ústne pripomienky.
78 Okrem toho musí odvolanie uvádzať dôvody, na ktorých je založené. Predmet konania pred odvolacou radou je teda vymedzený odvolacími dôvodmi uvedenými odvolateľom. V rámci preskúmania dôvodnosti takéhoto odvolania sa preto táto rada obmedzuje na preskúmanie toho, či možno dôvodmi uvedenými odvolateľom preukázať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré jej bolo predložené, obsahuje pochybenia.
79 Kontradiktórna povaha konania pred odvolacou radou nie je spochybnená článkom 19 ods. 5 nariadenia č. 713/2009, podľa ktorého odvolacia rada môže uplatniť akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti agentúry, alebo postúpiť prípad príslušnému orgánu agentúry na ďalšie konanie. Toto ustanovenie totiž upravuje len právomoci, ktorými odvolacia rada disponuje po tom, ako konštatuje, že odvolanie, ktoré jej bolo predložené, je dôvodné. Zveruje jej diskrečnú právomoc, pričom pri jej výkone musí preskúmať, či jej skutočnosti, ktorými po preskúmaní odvolania disponuje, umožňujú prijať svoje vlastné rozhodnutie. Neupravuje však rozsah preskúmania, ktoré táto rada vykonáva, pokiaľ ide o dôvodnosť odvolania, ktoré jej bolo predložené (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2019, BASF Grenzach/ECHA, T‑125/17, EU:T:2019:638, body 66 a 118).
80 Predmetom odvolania podaného odvolacej rade proti rozhodnutiu agentúry o žiadosti o výnimku podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 teda môže byť len posúdenie, či dôkazy predložené odvolateľom môžu preukázať, že toto rozhodnutie obsahuje pochybenia. Na rozdiel od odvolacích senátov EUIPO teda nejde o to, aby odvolacia rada vykonala preskúmanie de novo.
81 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o „intenzitu preskúmania“, ktoré sa má vykonať, preskúmanie nesprávneho posúdenia sa musí vykonať len vo vzťahu k otázkam vzneseným odvolateľom, a teda nevzťahuje sa na to, čo sa nachádza mimo sféry odvolania, a zo svojej podstaty ani na komplexné ekonomické a technické otázky, ktoré neboli uvedené v odvolaní a ktorých sa netýkajú dôkazy predložené odvolateľom.
82 Navyše je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na vedeckú odbornosť členov, ktorí tvoria odvolaciu radu, táto rada disponuje odbornými poznatkami potrebnými na vykonanie dôkladného preskúmania v časovom úseku, v akom by to bolo nedosiahnuteľné pre súdne orgány.
83 Po druhé ACER v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 23. apríla 2020, pripomenuté v bodoch 19 a 62 vyššie, na pojednávaní uviedla, že na zjavne nesprávne posúdenie sa odvolávala len v rozsahu, v akom to samotná žalobkyňa spomenula vo svojom odvolaní. Toto tvrdenie nemôže uspieť. Ako totiž vyplýva z bodu 47 vyššie, odvolacia rada najskôr v bodoch 51 a 52 svojho rozhodnutia uviedla, že preskúmanie, ktoré vykonáva vo vzťahu k otázkam, ktoré sú komplexné z technického alebo ekonomického hľadiska, je obmedzené na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia, a v bode 47 svojho rozhodnutia výslovne potvrdila, že posúdenie podmienok potrebných na získanie výnimky stanovenej v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 si vyžaduje komplexné posúdenie.
84 Po tretie ACER tvrdí, a to taktiež neúspešne, že odvolacia rada v každom prípade preskúmala všetky dôvody, tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou.
85 V rámci údajného preskúmania všetkých dôvodov, tvrdení a dôkazov predložených žalobkyňou v súvislosti s posúdením podmienky uvedenej v článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 714/2009, čo je, ako potvrdila samotná odvolacia rada, preskúmanie vyžadujúce komplexné posúdenia, totiž odvolacia rada, ako vyplýva z bodu 83 vyššie, vykonala len obmedzené preskúmanie zúžené na zjavne nesprávne posúdenie.
86 Konkrétnejšie, Všeobecný súd konštatuje, že odvolacia rada v rámci svojej analýzy otázok týkajúcich sa rizík v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009, ktoré žalobkyňa predložila osobitne v bodoch 129 až 156 a 158 až 172 svojho odvolania pred odvolacou radou a ktoré boli tiež uvedené na vypočutí odborníkov pred odvolacou radou, v bodoch 70 až 74 a 94 až 98 svojho rozhodnutia vykonala len obmedzené preskúmanie rozhodnutia agentúry týkajúceho sa týchto otázok, ktoré zahŕňalo komplexné technické a ekonomické posúdenia.
87 Po štvrté ACER nesprávne tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala, že podrobnejšie preskúmanie by mohlo viesť k odlišnému výsledku.
88 Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry existencia nezrovnalosti týkajúcej sa okrem iného nedodržania lehoty alebo zásady práva na obhajobu môže odôvodniť zrušenie aktu vtedy, ak konanie môže v prípade neexistencie tejto vady viesť k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2017, Kerstens/Komisia, T‑270/16 P, neuverejnený, EU:T:2017:74, bod 74; z 12. júla 2017, Estónsko/Komisia, T‑157/15, neuverejnený, EU:T:2017:483, bod 151, a z 26. septembra 2018, Portugalsko/Komisia, T‑463/16, neuverejnený, EU:T:2018:606, bod 133). Je však potrebné uviesť, že za okolnosti, keď dotknutý orgán vykonal preskúmanie nedostatočnej intenzity vzhľadom na právomoci, ktoré mu udelil normotvorca, a teda svoju právomoc voľnej úvahy využil obmedzene a neúplne, ani žalobkyňa, ani Všeobecný súd nemôžu preukázať, či by konanie mohlo, alebo nemohlo viesť k inému výsledku, ak by k tejto nezrovnalosti nedošlo.
89 Žalobkyňa totiž z podstaty nemôže preukázať, že posúdenie komplexných technických a ekonomických otázok odvolacou radou by bolo iné, ak by nedošlo k pochybeniu, ku ktorému došlo, pretože voľná úvaha v skutočnosti bola v súvislosti s týmito otázkami uplatnená len v obmedzenej a neúplnej miere.
90 S prihliadnutím na uvedené sa musí deviatemu žalobnému dôvodu vyhovieť.
91 Z dôvodov súvisiacich s riadnym výkonom spravodlivosti Všeobecný súd považuje za užitočné preskúmať štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade vzťahu medzi článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 a článkom 12 nariadenia č. 347/2013 a v dôsledku toho na možnosti, že projekt spojovacieho vedenia by mohol využiť postup cezhraničného rozdelenia nákladov, ako aj na nezohľadnení rizík spojených s takýmto postupom.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade vzťahu medzi článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 a článkom 12 nariadenia č. 347/2013 a v dôsledku toho na možnosti, že projekt spojovacieho vedenia by mohol využiť postup cezhraničného rozdelenia nákladov, ako aj na nezohľadnení rizík spojených s týmto postupom
92 V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolacia rada dospela k nesprávnemu záveru, že riziko relevantné pre hodnotenie na základe článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009 môže byť správne posúdené len vtedy, ak by bol zamietnutý návrh na začatie konania o cezhraničnom rozdelení nákladov podaný v súlade s nariadením č. 347/2013. Konštatuje, že pre odvolaciu radu by jediným spôsobom preukázania, že režim stanovený týmto posledným uvedeným nariadením neumožňoval uskutočnenie projektu, bolo neúspešné uskutočnenie postupu cezhraničného rozdelenia nákladov. Domnieva sa, že tento prístup v skutočnosti zavádza dodatočnú podmienku udelenia výnimky. V tejto súvislosti tiež tvrdí, že uplatnenie regulačného režimu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 neodstraňuje všetky riziká spojené so spojovacím vedením Aquind a že, naopak, existuje veľká neistota, pokiaľ ide o konečnú podobu žiadosti o cezhraničné rozdelenie nákladov a značné riziko omeškania.
93 ACER odmieta tento žalobný dôvod, pričom najprv pripomína, že regulačný režim zostáva aj naďalej pravidlom a jednotlivé výnimky z neho predstavujú odchýlku, pričom obe nariadenia č. 714/2009 a 347/2013 sa musia vykladať spoločne a s prihliadnutím na dôvod existencie tretieho „energetického“ balíka. Ďalej tvrdí, že rozhodnutie agentúry a rozhodnutie odvolacej rady neuvádzajú, že projekt spoločného záujmu musí vždy prejsť neúspešným postupom cezhraničného rozdelenia nákladov podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 pred tým, ako môže byť udelená výnimka. Okrem toho zdôrazňuje, že za osobitných okolností prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by na uskutočnenie investície nepostačoval regulačný režim stanovený postupom cezhraničného rozdelenia nákladov podľa nariadenia č. 347/2013, pričom možná finančná podpora podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 je faktorom, ktorý je potrebné zohľadniť pri posúdení rizika. Nakoniec tvrdí, že úvahy týkajúce sa dôvodov, pre ktoré spojovacie vedenie Aquind nemohlo byť využívané v rámci článku 12 nariadenia č. 347/2013, nie sú relevantné a nie sú podložené žiadnym dôkazom.
94 Na úvod je potrebné uviesť, že nariadenie č. 347/2013 sa týka určovania projektov spoločného záujmu v oblasti energetiky, teda projektov potrebných na realizovanie prioritných koridorov a oblastí týkajúcich sa energetickej infraštruktúry, a uľahčuje včasnú realizáciu týchto projektov. V tejto súvislosti poskytuje pravidlá a poradenstvo na cezhraničné rozdelenie nákladov a stimuly pre projekty spoločného záujmu súvisiace s rizikom. V súlade s článkom 12 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 347/2013 tak len čo projekt spoločného záujmu patriaci do kategórií stanovených v prílohe II bode 1 písm. a), b) a d) a prílohe II bode 2 toho istého nariadenia dosiahne dostatočnú zrelosť, realizátori projektu predložia všetkým dotknutým národným regulačným orgánom investičnú žiadosť, ktorá obsahuje žiadosť o cezhraničné rozdelenie nákladov. Rozhodnutia o rozdelení investičných nákladov prijímajú podľa článku 12 ods. 4 uvedeného nariadenia národné regulačné orgány po konzultácii s dotknutými realizátormi projektov, pričom investičné náklady znáša v rámci tohto projektu každý prevádzkovateľ sústavy.
95 V prejednávanej veci dospela agentúra v bode 134 svojho rozhodnutia k záveru, že na určenie, či bol projekt spojovacieho vedenia Aquind vystavený úrovni rizika odôvodňujúcej výnimku, je potrebné posúdiť, či je pre uvedené spojovacie vedenie dostupný regulačný režim (s finančnou podporou). Rozhodla, že ak by to tak bolo, stupeň rizika projektu by nebol takej povahy, aby spĺňal podmienku stanovenú v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009, a že ak by sa naopak dalo preukázať, že na výstavbu spojovacieho vedenia Aquind nebol k dispozícii regulačný režim, znamenalo by to prítomnosť značnej úrovne finančného rizika pre realizátora.
96 V tomto zmysle odvolacia rada osobitne v bodoch 59, 67 a 91 svojho rozhodnutia potvrdila odôvodnenie agentúry uvedené v bodoch 134 až 138, 143 a 144 jej rozhodnutia, podľa ktorého štatút spojovacieho vedenia Aquind ako projektu spoločného záujmu, možná finančná podpora súvisiaca s týmto štatútom stanovená v článku 12 nariadenia č. 347/2013 a skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala o uvedenú finančnú podporu, predstavovali rozhodujúce kritériá posúdenia pri zamietnutí udelenia výnimky. Odvolacia rada totiž v podstate dospela k záveru, že z dôvodu štatútu spojovacieho vedenia Aquind ako projektu spoločného záujmu mala žalobkyňa ex offo absolvovať neúspešný postup cezhraničného rozdelenia nákladov podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 pred tým, ako by jej prípadne mohla byť udelená výnimka.
97 Odvolacia rada tým v podstate od žalobkyne vyžadovala, aby prednostne a reálne vykonala administratívne kroky s cieľom získať financovanie, ktoré možno poskytnúť projektu spoločného záujmu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013, a vychádzala z toho, že práve pod touto podmienkou možno uvažovať o preskúmaní žiadosti o výnimku podľa článku 17 nariadenia č. 714/2009. V podstate tak dospela k záveru, že je potrebné, aby žalobkyňa nemala možnosť byť príjemcom výhod z regulačného režimu stanovených v článku 12 nariadenia č. 347/2013, a že uvedený regulačný režim preto nemôže kryť prípadné riziko spojené s investíciou.
98 Práve v tejto súvislosti je potrebné preskúmať, či sa odvolacia rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že vzhľadom na štatút spojovacieho vedenia Aquind ako projektu spoločného záujmu mala žalobkyňa podať žiadosť o finančnú podporu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013.
99 V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 94 vyššie, mechanizmus finančnej podpory stanovený v článku 12 nariadenia č. 347/2013 spadá pod regulačný režim. Je tiež potrebné zdôrazniť, že článok 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 stanovuje mechanizmus výnimky z regulačného systému a a fortiori z mechanizmu finančnej podpory stanoveného nariadením č. 347/2013, pričom jednou z podmienok, ktoré je v tejto súvislosti potrebné splniť, je podmienka závažnosti rizika spojeného s investíciou.
100 Z toho vyplýva, že existencia prípadnej finančnej podpory podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 môže účinne predstavovať relevantné kritérium posúdenia na účely určenia, či existuje riziko spojené s investíciou, ktoré by odôvodňovalo výnimku z regulačného systému v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009.
101 Hoci však prípadné financovanie na základe článku 12 nariadenia č. 347/2013 môže byť relevantným kritériom posúdenia na určenie úrovne rizika spojeného s investíciou podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009, toto kritérium nemôže predstavovať samostatnú podmienku, ktorá musí byť splnená na účely získania výnimky. V tomto zmysle neexistencia predchádzajúcej žiadosti o finančnú podporu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 pre projekt spojovacieho vedenia, ktorý získal štatút projektu spoločného záujmu, nemôže predstavovať samostatný dôvod umožňujúci dospieť k záveru, že riziko spojené s investíciou nebolo preukázané.
102 Odvolacia rada pritom tým, že vyžadovala, aby žalobkyňa neúspešne podala predchádzajúcu žiadosť o cezhraničné rozdelenie nákladov podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 pred tým, ako bude možné uvažovať o výnimke, v skutočnosti urobila z podania žiadosti o finančnú podporu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 zo strany žalobkyne samostatnú podmienku na účely preukázania rizika spojeného s investíciou. Tým v podstate vychádzala z toho, že len získanie zápornej odpovede na uvedenú žiadosť o finančnú podporu, a teda nedostupnosť regulačného režimu súvisiaceho s projektom spoločného záujmu žalobkyne, by umožňovalo dospieť k záveru, že existuje také významné riziko spojené s investíciou, aby jej bolo umožnené priznať odchylný režim.
103 Takýto prístup nie je odôvodnený ani z hľadiska nariadenia č. 714/2009, ani z hľadiska nariadenia č. 347/2013.
104 V prvom rade podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 sa výnimka udelí, ak sú splnené podmienky, ktoré sú tu stanovené. Hoci pri posudzovaní rizika spojeného s investíciou podľa článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009 možno zohľadniť cezhraničné rozdelenie nákladov podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013, toto ustanovenie ho výslovne nepredpokladá. Z toho vyplýva, že zavedenie podmienky, ktorá nie je uvedená medzi podmienkami vymenovanými v článku 17 nariadenia č. 714/2009, je v rozpore so znením tohto ustanovenia a odporuje vôli normotvorcu obmedziť udelenie výnimky na podmienky stanovené v tomto článku.
105 V druhom rade žiadne právne ustanovenie neumožňuje dospieť k záveru, že normotvorca stanovil prednosť jedného režimu pred druhým. Zo znenia článku 12 nariadenia č. 347/2013 a článku 17 nariadenia č. 714/2009 totiž vyplýva, že realizátori majú slobodu výberu medzi režimom projektu spoločného záujmu a žiadosťou o výnimku. Ak projekty majú štatút projektov spoločného záujmu, ich realizátori majú možnosť jednak požiadať o postup cezhraničného rozdelenia nákladov podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 a jednak požiadať o výnimku v súlade s článkom 17 nariadenia č. 714/2009. Ako však uviedla samotná odvolacia rada, tieto žiadosti sa podávajú dobrovoľne a obe konania môžu alebo nemusia byť úspešné. V tejto súvislosti nemožno vychádzať z toho, že by sa žiadosť o cezhraničné rozdelenie nákladov stanovená v článku 12 nariadenia č. 347/2013 mala podať prednostne.
106 V treťom rade je potrebné uviesť, že oba režimy sa môžu uplatňovať alternatívne. Z článku 12 ods. 9 písm. b) a článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 347/2013 totiž vyplýva, že na projekty spoločného záujmu, ktoré získali výnimku podľa článku 17 nariadenia č. 714/2009, sa neuplatňujú stimuly upravené v týchto dvoch ustanoveniach. Projektu, ktorému bola udelená výnimka, teda už nemôže byť poskytnutá výhoda z cezhraničného rozdelenia nákladov. Pripustiť výklad, ktorý zastáva ACER, by znamenalo zabrániť realizátorom projektov spojovacieho vedenia, ktoré majú štatút projektov spoločného záujmu, slobodne si zvoliť postup uplatniteľný na ich projekt. Títo realizátori pritom majú voľnosť výberu medzi uplatniteľnými postupmi, ktorú nemožno narušiť.
107 Vo štvrtom rade základným kritériom, ktorým sa musí riadiť posudzovanie žiadosti o výnimku, je kritérium „úrovne rizika spojeného s investíciou“ stanovené v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 714/2009. Je potrebné zdôrazniť, že predmetné riziko, ktoré by mohlo umožniť odôvodniť udelenie výnimky, môže existovať aj v prípade, že realizátor môže získať finančnú podporu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013. Inými slovami, možnosť získať finančnú podporu na základe tohto ustanovenia v žiadnom prípade neumožňuje automaticky vylúčiť finančné riziko spojené s investíciou.
108 Prístup zvolený odvolacou radou a agentúrou sa však v zásade zakladal na hypotetickom odôvodnení, a to na „možnosti“, že žiadosť podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 bude predstavovať pre žalobkyňu finančnú podporu, a na skutočnosti, že „nemožno vylúčiť“, že priaznivé rozhodnutie na základe tohto ustanovenia poskytne potenciálnym investorom dostatočnú záruku. Nevykonali teda posúdenie tohto kritéria vzhľadom na riziko spojené s investíciou podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009, a teda implicitne predpokladali, že žiadosť by viedla k poskytnutiu finančnej výhody umožňujúcej odstrániť uvedené riziko.
109 V tomto kontexte odvolacia rada nemohla žalobkyni vytýkať, že nepredložila dôkaz o tom, že na zníženie rizika spojeného s investíciou a uskutočnenie uvedenej investície nepostačovala finančná podpora stanovená regulačným režimom článku 12 nariadenia č. 347/2013, keďže samotná odvolacia rada neposúdila toto kritérium vzhľadom na riziko spojené s investíciou uvedené v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009 a a fortiori ani dôležitosť prípadnej výhody, ktorú by táto finančná podpora poskytla žalobkyni. Takáto výhoda sa totiž nemôže jednoducho zakladať na domnienke alebo byť prezentovaná ako daný fakt.
110 V piatom rade, ako tvrdí žalobkyňa, použitie postupu cezhraničného rozdelenia nákladov nepredstavuje záruku, že všetky riziká, ktorým čelia spojovacie vedenia, budú odstránené. Pretrváva neistota, pokiaľ ide o konečnú formu žiadosti žalobkyne o cezhraničné rozdelenie nákladov a značné riziko omeškania, a to tak z hľadiska výsledku, ako aj rozsahu tejto žiadosti. Jednak totiž neexistuje žiadna istota, že žiadosť o cezhraničné rozdelenie bude úspešná, a jednak v súlade s článkom 12 ods. 4 nariadenia č. 347/2013 národné regulačné orgány prijímajú koordinované rozhodnutia do šiestich mesiacov odo dňa prijatia poslednej investičnej žiadosti.
111 V tejto súvislosti žalobkyňa správne poznamenáva, že Komisia 31. októbra 2019 prijala delegované nariadenie (EÚ) 2020/389, ktorým sa mení nariadenie č. 347/2013, pokiaľ ide o zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu (Ú. v. EÚ L 74, 2020, s. 1), ktoré nahradilo zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu a z tohto zoznamu vynechalo spojovacie vedenie Aquind. Táto zmena zoznamu, ku ktorej môže a priori dôjsť každé dva roky, svedčí o tom, že môžu existovať pochybnosti, pokiaľ ide o to, či táto finančná podpora môže predstavovať záruku strednodobého alebo dlhodobého financovania.
112 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia rada tým, že poukázala na neexistenciu žiadosti o finančnú podporu podľa článku 12 nariadenia č. 347/2013 a neposúdila tento mechanizmus finančnej podpory vzhľadom na riziko spojené s investíciou, nesprávne vytvorila dodatočnú podmienku, ktorá nie je stanovená v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 714/2009.
113 Zo všetkých týchto dôvodov je potrebné dospieť k záveru, že odvolacia rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a že štvrtý žalobný dôvod je dôvodný.
114 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zrušiť rozhodnutie odvolacej rady a v zostávajúcej časti žalobu zamietnuť.
O trovách
115 Podľa článku 134 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Všeobecný súd medzi nich rozdelí nahradenie trov konania.
116 Spravodlivému posúdeniu okolností prejednávanej veci bude zodpovedať, keď sa stanoví, že ACER znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť všetky trovy konania žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie odvolacej rady Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) A‑001‑2018 zo 17. októbra 2018 sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. ACER znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti Aquind Ltd.
Tomljenović | Škvařilová‑Pelzl | Nõmm |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2020.
Podpisy
Obsah