ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 13. septembra 2011
Vec F‑4/10
Christiana Nastvogel
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Hodnotenie – Hodnotiace správy – Stanovisko výboru pre správy – Zhoršenie analytického posúdenia – Dialóg medzi hodnotenou osobou a hodnotiteľom – Konzultácie s rôznymi nadriadenými – Znalosť práce hodnotenej osoby druhým hodnotiteľom – Odôvodnenie – Zohľadnenie nemocenských dovoleniek“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Ch. Nastvogel navrhuje zrušenie svojej hodnotiacej správy vypracovanej za obdobie od 1. júla 2006 do 31. decembra 2007
Rozhodnutie: Hodnotiaca správa žalobkyne vypracovanej za obdobie od 1. júla 2006 do 31. decembra 2007 sa zrušuje. Rada znáša všetky trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
2. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Stanovisko výboru pre správy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
3. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Zhoršenie hodnotenia v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
4. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Odôvodnené neprítomnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
5. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Povinná konzultácia priamych nadriadených
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
6. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Druhý hodnotiteľ
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
7. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Dialóg medzi hodnotiteľom a hodnotenou osobou
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
1. Súdu pre verejnú službu neprináleží svojím posúdením nahradiť posúdenie osobami, ktoré sú poverené hodnotiť prácu hodnotenej osoby, keďže inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce svojich úradníkov. Okrem prípadov nesprávneho zistenia skutkového stavu, zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci tak Súdu pre verejnú službu neprislúcha preskúmavať dôvodnosť posúdenia vykonaného administratívou o profesionálnej spôsobilosti úradníka, pokiaľ obsahuje komplexné hodnotové posudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť objektívne preskúmané.
(pozri bod 32)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 25. októbra 2005, Cwik/Komisia, T‑96/04, bod 41 a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: 23. februára 2010, Faria/ÚHVT, F‑7/09, bod 44
2. Druhý hodnotiteľ nie je viazaný stanoviskom výboru pre správy. Rozdiel medzi týmto stanoviskom a obsahom hodnotiacej správy preto môže spôsobiť zrušenie napadnutej hodnotiacej správy iba v prípade, ak stanovisko výboru pre správy uvádza osobitné okolnosti, ktoré by mohli spochybniť platnosť alebo dôvodnosť posúdenia obsiahnutého v hodnotiacej správe. Okrem toho v prípade, ak napadnutá hodnotiaca správa obsahuje dostatočné odôvodnenie a stanovisko výboru neuvádza osobitné okolnosti, ktoré by mohli spochybniť platnosť alebo dôvodnosť posúdenia vykonaného prvým hodnotiteľom, od druhého hodnotiteľa nemožno vyžadovať, aby poskytol doplňujúce vysvetlenia týkajúce sa dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, že sa neriadil odporúčaniami výboru pre správy.
(pozri body 33 a 63)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. júna 2002, Mellone/Komisia, T‑187/01, bod 33; 5. novembra 2003, Lebedef‑Caponi/Komisia, T‑98/02, bod 61
Súd pre verejnú službu: 10. septembra 2009, Behmer/Parlament, F‑124/07, bod 60
3. Administratíva je povinná dostatočne a podrobne odôvodniť každú hodnotiacu správu, aby umožnila dotknutej osobe predniesť pripomienky voči tomuto odôvodneniu, pričom dodržanie týchto požiadaviek je zvlášť dôležité, pokiaľ je hodnotenie v porovnaní s tým predchádzajúcim horšie. V tejto súvislosti je uvedená povinnosť splnená, ak hodnotiteľ konštatuje, že dotknutá osoba počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje spochybnená hodnotiaca správa, nepreukázala mimoriadne vysoké schopnosti pri plnení niektorých svojich úloh. Na účely posúdenia, či je hodnotiaca správa dostatočne odôvodnená, je potrebné zohľadniť všetky informácie, o ktorých sa dotknutý úradník dozvedel, a nielen informácie uvedené v tejto správe.
(pozri body 58 a 61)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 16. júla 1992, Della Pietra/Komisia, T‑1/91, bod 32; 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, bod 141; Mellone/Komisia, už citovaný, bod 27; 25. októbra 2005, Micha/Komisia, T‑50/04, bod 36
Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, bod 86
4. Hoci sa hodnotenie udelené úradníkovi za výkonnosť môže zvýšiť tak, že sa zohľadnia podmienky, v ktorých vykonával svoje povinnosti, napriek skutočnosti, že v dôsledku svojej neprítomnosti z dôvodu choroby mal v skutočnosti k dispozícii menej pracovného času, toto zohľadnenie nie je automatické. Predstavuje len možnosť pre osoby vypracovávajúce hodnotiacu správu, ktorá sa stane povinnosťou iba vtedy, ak to okolnosti odôvodňujú.
Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie podrobne uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže odpoveď na otázku, či odôvodnenie hodnotiacej správy zodpovedá osobitným ustanoveniam uvedeným v článku 43 služobného poriadku, treba posúdiť nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Preto za okolností, keď hodnotiteľ nemá dôvod domnievať sa, že odôvodnené neprítomnosti hodnotenej osoby mohli mať vplyv na významné zvýšenie jej výkonu, nemožno mu vytýkať, že neuviedol ani nezohľadnil takúto okolnosť vo svojej hodnotiacej správe.
(pozri body 65 a 66)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. marca 2005, Vlachaki/Komisia, T‑277/03, bod 83 a tam citovaná judikatúra; 6. októbra 2009, Sundholm/Komisia, T‑102/08 P, body 39 a 40
5. Každý hodnotiteľ musí na účely úplného posúdenia zásluh úradníka v celom hodnotenom období vypočuť nadriadených, v ktorých pôsobnosti tento úradník pracoval počas významného časového obdobia. Predloženie písomného stanoviska určitej osoby sa rovná konzultácii.
(pozri body 85 a 86)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. marca 1985, Turner/Komisia, 263/83, body 18 a 20
6. Pokiaľ ide o žiadosť o preskúmanie správy vypracovanej prvým hodnotiteľom, z článku 2 ods. 2 a článku 8 ods. 4 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Radou vyplýva jednak, že druhý hodnotiteľ musí mať dostatočný odstup na posúdenie celého spisu, a nie, na rozdiel od prvého hodnotiteľa, mať dostatočne blízko k úradníkovi na to, aby mohol so znalosťou veci posúdiť zásluhy hodnotenej osoby, a jednak, že je povinný výslovne odkazovať na túto správu pri vypracovávaní konečnej hodnotiacej správy. Úlohou druhého hodnotiteľa je teda úplne nezávisle overiť hodnotenie vykonané prvým hodnotiteľom, a to tak, že pokiaľ to považuje za vhodné, môže sa obmedziť na potvrdenie hodnotenia prvého hodnotiteľa.
(pozri bod 89)
Odkaz:
Súdny dvor: 1. júna 1983, Seton/Komisia, 36/81, 37/81 a 218/81, bod 20
Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2009, Wenning/Europol, F‑114/07, bod 100
7. Vedenie dialógu medzi hodnotenou osobou a jej hodnotiteľom vyplýva z práva úradníka na obranu v postupe hodnotenia, ktorý sa ho týka, a v dôsledku toho hodnotiaca správa nemôže byť prijatá bez toho, aby bola dotknutému úradníkovi ponúknutá možnosť byť účelne vypočutý.
V rámci postupu hodnotenia samotná povaha dialógu a jeho predmet predpokladajú priamy kontakt medzi hodnotenou osobou a hodnotiteľom počas hodnoteného obdobia. Bez priamej komunikácie medzi hodnotiteľom a hodnotenou osobou by hodnotenie nemohlo plne spĺňať svoju úlohu nástroja riadenia ľudských zdrojov a sprievodného nástroja odborného rozvoja dotknutej osoby. Okrem toho jedine tento priamy kontakt môže podporovať otvorený a hlbší dialóg medzi hodnotiteľom a hodnotenou osobou, ktorý im umožní jednak presne zvážiť povahu, dôvody a rozsah ich prípadných rozdielov a jednak dospieť k lepšiemu vzájomnému porozumeniu.
(pozri body 90 a 93)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, bod 156; 25. októbra 2006, Carius/Komisia, T‑173/04, bod 71; 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑27/05, bod 49