Language of document :

Odvolanie podané 22. februára 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. decembra 2018 vo veci T-683/15, Freistaat Bayern/Európska komisia

(vec C-167/19 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: K. Herrmann, T. Maxian Rusche, P. Němečková, splnomocnený zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Freistaat Bayern

Návrhy odvolateľky

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

zrušil napadnutý rozsudok,

vyhlásil prvý žalobný dôvod žaloby podanej na Všeobecný súd za nedôvodný,

uložil žalobcovi v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v prvostupňovom a odvolacom konaní, resp. subsidiárne v prípade vrátenia veci Všeobecnému súdu, prenechal rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania súdu vyhlasujúcemu konečný rozsudok.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 60 až 67 napadnutého rozsudku pri definícií požiadaviek, ktoré treba klásť na obsah rozhodnutia o začatí konania, právne nesprávne vyložil a uplatnil článok 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/19991 a v tejto súvislosti vydanú judikatúru súdov Únie: Zdroj financovania pomoci sa má iba vo výnimočných prípadoch a za mimoriadnych okolností uvádzať v rozhodnutí o začatí konania.

Druhý odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 53 až 58 a 62 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil rozhodnutie o začatí konania a nedostatočne ho odôvodnil, ako aj neodpovedal na argumenty Komisie: Rozhodnutie o začatí konania v skutočnosti obsahuje spôsob financovania z rozpočtových prostriedkov.

Tretí odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 70 a 71 napadnutého rozsudku právne nesprávne vyložil článok 263 ods. 2 ZFEÚ a v tejto súvislosti vydanú judikatúru súdov Únie tým, že sa domnieval, že v prípade práv účasti tretích osôb ide o podstatné formálne náležitosti v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ.

Štvrtý odvolací dôvod:

Všeobecný súd v bodoch 72 až 75 napadnutého rozsudku právne nesprávne vyložil právo účasti podľa článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, spolu s judikatúrou súdov Únie týkajúcou sa dôsledkov porušenia práva účasti, tým, že konštatoval, že vyjadrenie zúčastnených osôb k otázke, či rozpočtové prostriedku sú štátnymi prostriedkami, mohlo zmeniť výsledok konania. V rámci toho Všeobecný súd nesprávne vyložil aj pojem štátne prostriedky podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ a pojem existujúcej pomoci podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ, ako aj skreslil skutočnosti, ktoré boli konštatované v napadnutom rozhodnutí a ktoré mu boli predložené, a tiež opomenul zaoberať sa argumentmi, ktoré Komisia uviedla na Všeobecnom súde.

____________

1 Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).