ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 2. marca 2016

Vec F‑3/15

Jürgen Frieberger

a

Benjamin Vallin

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Reforma služobného poriadku – Nariadenie č. 1023/2013 – Článok 22 prílohy XIII služobného poriadku – Zvýšenie veku odchodu do dôchodku – Náhrada príspevkov do dôchodkového systému Únie – Článok 26 prílohy XIII služobného poriadku – Prehodnotenie bonusu práv na dôchodok“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Jürgen Frieberger a pán Benjamin Vallin navrhujú zrušenie rozhodnutí Európskej komisie z 13. a 26. marca 2014, ktorými boli zamietnuté ich žiadosti z 9. a 17. decembra 2013, v ktorých žiadali jednak náhradu príspevkov do dôchodkového systému Európskej únie, ktoré boli zrazené z ich odmien, a jednak nový výpočet bonusu ich práv na dôchodok prevedených do dôchodkového systému Únie. V prípade potreby navrhujú tiež zrušenie rozhodnutí z 26. septembra 2014, ktorými boli zamietnuté ich sťažnosti z 11. a 23. júna 2014 proti vyššie uvedeným rozhodnutiam z 13. a 26. marca 2014

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie z 26. marca 2014, ktorým sa zamieta žiadosť pána Friebergera zo 17. decembra 2013 v rozsahu, v akom ňou chcel získať nový výpočet bonusu svojich práv na dôchodok prevedených do dôchodkového systému Európskej únie, sa zrušuje. Konanie o žalobe v rozsahu, v akom ju podal pán Vallin proti rozhodnutiu Európskej komisie z 13. marca 2014, ktorým Komisia údajne zamietla žiadosť o nový výpočet bonusu práv na dôchodok prevedených do dôchodkového systému Európskej únie, sa zastavuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrh na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu – Nedostatok právomoci súdu Únie určiť protiprávnosť normatívneho ustanovenia vo výroku svojich rozsudkov

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Neexistencia povinnosti administratívy nahradiť odôvodnenie pôvodného aktu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

3.      Úradníci – Dôchodky – Financovanie dôchodkového systému – Spôsoby zachovania poistno‑matematickej rovnováhy dôchodkového systému Únie – Určenie príspevku úradníkov – Poistno‑matematický výpočet, ktorý zahŕňa demografický vývoj, nárast miezd a úrokové sadzby posúdené v súlade s článkom 10 prílohy XII služobného poriadku – Zákonnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 83 a 83a, a príloha XI, príloha XII, článok 10, a príloha XIII, článok 22)

4.      Akty inštitúcií – Preambula – Záväzná právna sila – Neexistencia

5.      Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku – Možnosť odvolať sa na neho samostatne v konaní o námietke nezákonnosti proti ustanoveniu nariadenia č. 1023/2013 – Vylúčenie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 27)

6.      Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služby Únie – Prevod do systému Únie – Bonus k odpracovaným rokom – Prehodnotenie bonusu – Druhé prehodnotenie nasledujúce po reforme služobného poriadku v roku 2014 po prvom prehodnotení nasledujúcom po reforme služobného poriadku v roku 2004 – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 22 a článok 26 ods. 5; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013)

1.      Aj keď je v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu súd Únie skutočne oprávnený incidenčne konštatovať protiprávnosť normatívneho ustanovenia, na ktorom je napadnutý akt založený, nie je napriek tomu oprávnený na takéto konštatovanie vo výroku svojich rozsudkov.

(pozri bod 31)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 21. októbra 2009, Ramaekers‑Jørgensen/Komisia, F‑74/08, EU:F:2009:142, bod 37

2.      Keď sa príslušný menovací orgán po preskúmaní sťažnosti domnieva, že odôvodnenie pôvodného aktu, ktorého sa týka táto sťažnosť, je opodstatnené a zároveň dostatočné na zodpovedanie výhrad uvedených v sťažnosti, nemá dôvod odchýliť sa od tohto odôvodnenia tým, že ho nahradí novým odôvodnením. V tomto prípade teda môže zamietnuť sťažnosť a pritom v rozhodnutí o zamietnutí zopakovať rovnaké odôvodnenie ako sa nachádza v pôvodnom akte, pričom mu nemožno vytýkať porušenie povinnosti odôvodnenia alebo zásady riadnej správy vecí verejných.

V osobitnej situácii sťažností vyhotovených v rovnakom znení viacerými dotknutými osobami, skutočne nemožno vytýkať menovaciemu orgánu, že na ne odpovedal podľa jednotného vzoru. Tento postup je naopak v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a zabezpečuje rovnosť zaobchádzania so sťažovateľmi.

(pozri body 39 a 41)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 11. decembra 2014, Faita/EHSV, T‑619/13 P, EU:T:2014:1057, bod 32

3.      Pravidlo zakotvené v článku 83 ods. 2 služobného poriadku, podľa ktorého úradníci prispievajú jednou tretinou na financovanie dôchodkového systému, treba vykladať s prihliadnutím na článok 83a ods. 1, 3 a 4 služobného poriadku, ktorý vyžaduje rovnováhu tohto systému a overovanie tejto rovnováhy na základe päťročného poistno‑matematického hodnotenia aktualizovaného každý rok v súlade s prílohou XII služobného poriadku stanovujúcou vykonávacie pravidlá k článku 83a služobného poriadku. Za týchto okolností je dôchodkový systém v rovnováhe v poistno‑matematickom význame prílohy XII služobného poriadku vtedy, ak výška príspevkov, ktoré majú každý rok zaplatiť úradníci v aktívnej službe, umožňuje financovať tretinu budúcej sumy práv, ktoré títo úradníci nadobudli v priebehu toho istého roka. Poistno‑matematický prístup zvolený normotvorcom teda spočíva na financovaní dôchodkového systému z dlhodobého hľadiska. Na tento účel normotvorca zohľadnil rad poistno‑matematických predpokladov.

Z toho vyplýva, že príspevky úradníkov do výšky jednej tretiny sumy nevyhnutnej na financovanie dôchodkového systému treba chápať vo vyššie uvedenej poistno‑matematickej perspektíve a z dlhodobého hľadiska, takže skreslenia zhodnotenia možno vylúčiť.

Z článku 83a ods. 3 služobného poriadku tiež vyplýva, že poistno‑matematickú rovnováhu dôchodkového systému zabezpečujú dva parametre, a to vek odchodu do dôchodku a sadzba príspevku úradníkov do tohto systému. Hoci totiž príspevky do dôchodkového systému napomáhajú k zabezpečeniu jeho rovnováhy, pretože ho priamo financujú, podobný účinok sa očakáva od zvýšenia zákonného veku odchodu do dôchodku, keďže toto sa v zásade prejavuje z časového hľadiska odloženou ingerenciou tohto systému.

Toto zistenie však nestačí pre záver, že prostredníctvom mechanizmu priamej náhrady zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku musí nevyhnutne viesť k spätnému zníženiu sadzby príspevku úradníkov.

Podľa článku 1 prílohy XII služobného poriadku totiž určenie príspevku úradníkov do dôchodkového systému vychádza konkrétnejšie z päťročného poistno‑matematického hodnotenia doplneného každoročnou aktualizáciou, pričom oba upravuje článok 83a ods. 3 a 4 služobného poriadku. Toto päťročné poistno‑matematické hodnotenie a jeho každoročná aktualizácia však spočívajú na niekoľkých parametroch stanovených v prílohe XII služobného poriadku.

Prvý parameter vstupujúci do výpočtu príspevku úradníkov tvoria „zmeny počtu obyvateľstva [demografický vývoj – neoficiálny preklad]“, uvedené v článku 1 ods. 2 prílohy XII služobného poriadku. Tento vývoj je sám určovaný pozorovaním populácie tvorenej účastníkmi dôchodkového systému, ako to vyplýva z článku 9 tej istej prílohy. Podľa tohto článku je demografický vývoj konkrétnejšie odvodzovaný zo štruktúry tejto populácie a z priemerného veku odchodu do dôchodku. Samotná štruktúra populácie musí byť posudzovaná s prihliadnutím na tabuľku úmrtnosti, priemernú dĺžku života, mieru invalidity a rozdelenie populácie podľa pohlavia. Priemerný vek odchodu do dôchodku sa odlišuje od zákonného veku odchodu do dôchodku a jeho zohľadnenie možno vysvetliť tým, že určuje skutočné náklady na dôchodky viac ako zákonný vek odchodu do dôchodku.

Druhý parameter vstupujúci do určenia príspevku úradníkov je tvorený vývojom základného platu každého z nich až do dosiahnutia „predpokladanej vekovej hranice pre odchod do dôchodku“ (články 4 a 6 prílohy XII služobného poriadku). Tento parameter teda so sebou prináša vykonanie odhadu budúcej hodnoty základného platu úradníka v službe tak, že sa zohľadní premietnutie tohto platu do času odchodu do dôchodku (článok 6 ods. 1 prvý pododsek prílohy XII služobného poriadku). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci sa má zohľadniť zákonný vek odchodu od dôchodku, zohľadňujú sa aj skutočnosti ako napríklad možnosť zostať v službe po dosiahnutí tohto veku alebo ukončiť túto službu pred jeho dosiahnutím, ako to nepriamo potvrdzuje článok 6 ods. 4 prílohy XII služobného poriadku. Z toho v konečnom dôsledku vyplýva, že tu zohľadňovaná „predpokladaná veková hranica pre odchod do dôchodku“ má viaczložkovú povahu.

Tretí parameter vstupujúci do určenia príspevku úradníkov vyplýva z úrokových sadzieb posúdených v súlade s článkom 10 prílohy XII služobného poriadku a štvrtý parameter vyplýva v súlade s článkom 11 tej istej prílohy z ročnej miery zmien platových stupníc úradníkov zodpovedajúcej priemeru špecifických ukazovateľov uvedených v prílohe XI služobného poriadku za tridsať rokov.

Zdá sa teda, že zákonný vek odchodu do dôchodku, ktorý článok 22 prílohy XIII služobného poriadku v znení vyplývajúcom z nariadenia č. 1023/2013 stanovuje v závislosti od veku každého úradníka k 1. máju 2014, je skutočnosťou, ktorá spolupôsobí spolu s odhadmi budúcej hodnoty viacerých parametrov (úroková sadzba, úmrtnosť, nárast miezd, atď.) pri odhade poistno‑matematickej rovnováhy dôchodkového systému Únie a teda pri určení príspevku, ktorý je každý úradník povinný uhrádzať do tohto systému na zabezpečenie tretiny tejto rovnováhy.

Sadzba príspevku úradníkov do dôchodkového systému Únie sa tak môže vyvíjať nezávisle od zákonného veku odchodu do dôchodku.

Napokon dôchodkový systém Únie je organizovaný na základe zásady solidarity a nie je koncipovaný v tom zmysle, že dôchodok poberaný úradníkom predstavuje presnú protihodnotu jeho príspevkov do tohto systému. Z toho vyplýva, že príspevky jednotlivého úradníka nezakladajú žiadnemu z nich individuálne, skutočne nadobudnuté právo na presnú protihodnotu vo forme dôchodku alebo náhrady za prípadný preplatok.

(pozri body 45 – 54, 56 a 73)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, EU:T:2006:366, bod 134

Súd pre verejnú službu: rozsudok z 11. júla 2007, Wils/Parlament, F‑105/05, EU:F:2007:128, body 85 a 86

4.      Úlohou preambuly normatívneho aktu je odôvodniť ho tým, že sa v nej zvyčajne uvedie na jednej strane celková situácia, ktorá viedla k jeho prijatiu, a na druhej strane všeobecné ciele, ktorých dosiahnutie sa navrhuje. Preambula takéhoto aktu teda nemá záväznú právnu silu a nemožno sa na ňu odvolávať na účely odchýlenia sa od samotných ustanovení dotknutého aktu, a tým skôr na účely odôvodnenia jeho protiprávnosti.

(pozri bod 69)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 19. novembra 1998, Nilsson a i., C‑162/97, EU:C:1998:554, bod 54

5.      Článok 27 Charty základných práv Európskej únie, nazvaný „Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku“, stanovuje, že pracovníkom sa na rozličných úrovniach zaručuje právo na informácie a konzultácie v prípadoch a za podmienok stanovených právom Únie, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Z jeho znenia teda jasne vyplýva, že aby tento článok nadobudol úplný účinok, musí byť spresnený ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

V tejto súvislosti dotknuté osoby nemôžu založiť námietku nezákonnosti proti článku 1 ods. 73 písm. g) nariadenia č. 1023/2013 výlučne na článku 27 charty bez uvedenia iného ustanovenia práva Únie, ktoré ho dopĺňa.

(pozri body 87 a 88)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 15. januára 2014, Association de médiation sociale, C‑176/12, EU:C:2014:2, body 44 a 45

6.      Nič v znení článku 26 ods. 5 prílohy XIII služobného poriadku nebráni tomu, aby úradník po prvom prehodnotení bonusu jeho práv na dôchodok po reforme v roku 2004, dosiahol druhé prehodnotenie vzhľadom na zmenu článku 22 prílohy XIII služobného poriadku nariadením č. 1023/2013, ktoré znovu zvýšilo zákonný vek odchodu do dôchodku.

(pozri bod 97)