NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MELCHIOR WATHELET
prednesené 28. februára 2018 (1)
Vec C‑618/16
Rafal Prefeta
proti
Secretary of State for Work and Pensions
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Upper Tribunal (Administrative Appeals Chamber) (druhostupňový súd ‹správny odvolací senát›, Spojené kráľovstvo)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb osôb – Článok 45 ZFEÚ – Kapitola 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 – Možnosť Spojeného kráľovstva odchýliť sa od článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a od článku 7 ods. 3 smernice 2004/38/ES – Odchýlky pre poľského štátneho príslušníka, ktorý nesplnil podmienku vykonávania registrovanej práce počas obdobia 12 mesiacov v hostiteľskom členskom štáte“
I. Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý Upper Tribunal (Administrative Appeals Chamber) [Druhostupňový súd (správny odvolací senát), Spojené kráľovstvo] doručil do kancelárie Súdneho dvora 29. novembra 2016, sa týka predovšetkým výkladu prílohy XII Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia(2) (ďalej len „akt o pristúpení z roku 2003“), ďalej článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie(3) a nakoniec článku 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS(4).
2. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi pánom Rafalom Prefetom, ktorý je poľským štátnym príslušníkom, a Secretary of State for Work and Pensions (sekcia práce a dôchodkov, Spojené kráľovstvo) (ďalej len „SSWP“), v ktorom SSWP odmietla priznať pánovi Prefetovi zamestnanecký a podporný príspevok vypočítavaný z príjmu (income‑related Employment and Support Allowance) (ďalej len „príspevok“).
3. Rozhodnutie, ktorým SSWP odmietla priznať pánovi Prefetovi príspevok, bolo založené na skutočnosti, že nemal štatút pracovníka, a teda nemal zodpovedajúce právo na pobyt, čo predstavuje jednu z podmienok na priznanie príspevku.
4. Vnútroštátne opatrenia prijaté na základe ustanovení o odchýlke podľa kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 bránili poľským štátnym príslušníkom, ktorí nespĺňali podmienku vykonávania registrovanej práce počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, dovolávať sa vnútroštátnych ustanovení, ktoré preberajú článok 7 ods. 3 smernice 2004/38, na zachovanie štatútu „pracovníka“ a práva na pobyt, ktoré priznáva tento štatút.
5. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka podmienok, za ktorých ustanovenia kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003, ktoré sa počas prechodného obdobia odchyľujú od článku 45 a článku 56 prvého odseku ZFEÚ, umožňujú súčasným členským štátom(5), aby vylúčili poľských štátnych príslušníkov z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 a článku 7 ods. 3 smernice 2004/38, v dôsledku čoho umožňujú obmedziť právo poľských štátnych príslušníkov na príspevok.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Akt o pristúpení z roku 2003
6. Akt o pristúpení z roku 2003 stanovuje podmienky pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj úpravy zmlúv.
7. Podľa prvej časti, článku 1, druhej a piatej zarážky tohto aktu:
„…
– pojem ‚súčasné členské štáty‘ znamená Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Írsko, Taliansku republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Portugalskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska;
…
– pojem ‚nové členské štáty‘ znamená Českú republiku, Estónsku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Poľskú republiku, Slovinskú republiku a Slovenskú republiku;
…“
8. Štvrtá časť aktu o pristúpení z roku 2003 obsahuje dočasné ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať vo vzťahu k „novým členským štátom“. V článku 24 hlavy I tejto časti uvedeného aktu sa stanovuje:
„Opatrenia uvedené v prílohách V, VI, VII, VIII, IX, X, XI, XII, XIII a XIV k tomuto aktu sa budú vo vzťahu k novým členským štátom uplatňovať za podmienok stanovených v týchto prílohách.“
9. Príloha XII aktu o pristúpení z roku 2003 je nazvaná „Zoznam uvedený v článku 24 aktu o pristúpení: Poľsko“ Odseky 1, 2, 5 a 9 kapitoly 2 tejto prílohy o slobode pohybu osôb znejú:
„1. Článok [45] a prvý odsek článku [56] [ZFEÚ] sa vo vzťahu k slobode pohybu pracovníkov a k slobode poskytovať služby vrátane dočasného pohybu pracovníkov v zmysle článku 1 smernice 96/71/ES budú medzi Poľskom na jednej strane a Belgickom, Českou republikou, Dánskom, Estónskom, Nemeckom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Írskom, Talianskom, Lotyšskom, Litvou, Luxemburskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Portugalskom, Slovinskom, Slovenskom, Fínskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom na druhej strane plne uplatňovať, pokiaľ v prechodných ustanoveniach v odsekoch 2 až 14 nie je uvedené inak.
2. Bez ohľadu na ustanovenia článkov 1 až 6 nariadenia (EHS) č. 1612/68 [nariadenie Rady z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 1968, s. 2)] budú súčasné členské štáty do uplynutia dvoch rokov odo dňa pristúpenia uplatňovať vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných dohôd, ktorými sa spravuje prístup poľských štátnych príslušníkov na ich trh práce. Súčasné členské štáty sú oprávnené uplatňovať tieto opatrenia do uplynutia piatich rokov odo dňa pristúpenia.
Poľskí štátni príslušníci, ktorí ku dňu pristúpenia riadne pracujú v súčasných členských štátoch a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia, majú právo na vstup na trh práce v tomto členskom štáte, nie však na trh práce v ostatných členských štátoch, ktoré uplatňujú vnútroštátne opatrenia.
Rovnaké práva majú aj poľskí štátni príslušníci, ktorým bol po pristúpení umožnený vstup na trh práce súčasného členského štátu na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia.
Poľskí štátni príslušníci uvedení v druhom a treťom pododseku strácajú práva uvedené v týchto pododsekoch, ak dobrovoľne opustia trh práce príslušného súčasného členského štátu.
Tieto práva nemajú poľskí štátni príslušníci, ktorí ku dňu pristúpenia alebo počas uplatňovania vnútroštátnych opatrení riadne pracujú v súčasnom členskom štáte a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na menej ako 12 mesiacov.
…
5. Členský štát, ktorý na konci päťročného obdobia uvedeného v odseku 2 zachová vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia vyplývajúce z dvojstranných zmlúv, môže v prípade závažného narušenia svojho trhu práce alebo jeho ohrozenia po upovedomení Komisie pokračovať v uplatňovaní týchto opatrení do uplynutia siedmich rokov odo dňa pristúpenia. Ak nedôjde k takémuto oznámeniu, budú sa uplatňovať články 1 až 6 nariadenia č. 1612/68.
…
9. So zreteľom na to, že určité ustanovenia smernice 68/360/EHS [smernica Rady z 15. októbra 1968 o odstránení prekážok pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, 1968, s. 13)] nemožno oddeliť od tých ustanovení nariadenia č. 1612/68, ktorých uplatňovanie sa podľa odsekov 2 až 5 a 7 a 8 odkladá, sú Poľsko a súčasné členské štáty oprávnené odchýliť sa od týchto ustanovení v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie odsekov 2 až 5 a 7 a 8.“
2. Nariadenie č. 492/2011
10. Nariadenie č. 492/2011 zrušilo a nahradilo s účinnosťou od 16. júna 2011 nariadenie Rady č. 1612/68.
11. Kapitola I nariadenia č. 492/2011 sa nazýva „Zamestnanie, rovnaké zaobchádzanie a rodiny pracovníkov“.
12. Články 1 až 6 oddielu 1 tejto kapitoly s názvom „Prístup k zamestnaniu“ v podstate zakazujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ako aj správne postupy členského štátu, ktoré štátnym príslušníkom iných členských štátov obmedzujú žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania alebo právo prístupu štátnych príslušníkov iného členského štátu k zamestnaniu a jeho výkonu, alebo ak s tým spájajú podmienky, ktoré neuplatňujú na vlastných štátnych príslušníkov.
13. Článok 7 oddielu 2 uvedenej kapitoly s názvom „Zamestnanie a rovnosť zaobchádzania“ stanovuje:
„1. S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej príslušnosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokiaľ ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, opätovné začlenenie do práce alebo zamestnania.
2. Takýto pracovník požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.
…“
3. Smernica 2004/38
14. Smernica 2004/38 zrušila a nahradila s účinnosťou od 30. apríla 2006 smernicu Rady 68/360.
15. Článok 7 smernice 2004/38 s názvom „Právo pobytu na viac ako tri mesiace“ v odseku 1 písm. a) a v odseku 3 písm. a) až c) stanovuje:
„1. „Všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak:
a) sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby v hostiteľskom členskom štáte; alebo
…
3. Na účely odseku 1a) občan Únie, ktorý už nie je pracovníkom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, si zachová štatút pracovníka alebo samostatne zárobkovo činnej osoby za nasledujúcich okolností:
a) daná osoba je dočasne práce neschopná v dôsledku choroby alebo úrazu;
b) je riadne zaregistrovaná ako nedobrovoľne nezamestnaná osoba po tom, čo bola zamestnaná viac ako jeden rok, a zaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce;
c) je riadne zaregistrovaná ako nedobrovoľne nezamestnaná osoba po tom, čo sa jej ukončila pracovná zmluva na dobu určitú kratšiu ako jeden rok, alebo po tom, čo sa stala nedobrovoľne nezamestnaná počas prvých dvanástich mesiacov a zaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. V takomto prípade sa štatút pracovníka zachová aspoň šesť mesiacov;
…“
16. Článok 24 smernice 2004/38 s názvom „Rovnaké zaobchádzanie“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„1. S výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a v sekundárnom práve, všetci občania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdržiavajú na území hostiteľského členského štátu, využívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu v rámci pôsobnosti zmluvy. …“
B. Právo Spojeného kráľovstva
17. Prostredníctvom Accession (Immigration and Worker Registration) Regulations 2004/1219 [nariadenia 2004/1219 o pristúpení (prisťahovalectvo a registrácia pracovníka)] (ďalej len „nariadenie z roku 2004“) odložilo Spojené kráľovstvo uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti voľného pohybu pracovníkov vo vzťahu k štátnym príslušníkom ôsmich z desiatich členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004.(6) Tieto odchyľujúce sa opatrenia boli prijaté na základe článku 24 aktu o pristúpení z roku 2003 a platili do 30. apríla 2011.(7)
18. V čase, keď nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, bolo nariadenie z roku 2004 zmenené a doplnené okrem iného Immigration (European Economic Area) Regulations 2006/1003 [nariadeniami 2006/1003 o prisťahovalectve (Európsky hospodársky priestor)] (ďalej len „nariadenie z roku 2006“).
19. Nariadenie z roku 2004 v znení platnom ku dňu, keď nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, stanovovalo systém registrácie [Accession State Worker Registration Scheme (systém registrácie pracovníkov pristupujúcich členských štátov)], ktorý sa vzťahoval na štátnych príslušníkov ôsmich z desiatich pristupujúcich štátov, ktorí pracovali v Spojenom kráľovstve v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2011.
20. Článok 2 nariadenia z roku 2004 s názvom „Pracovník pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie“ uvádzal:
„(1) s výnimkou nasledujúcich odsekov tohto nariadenia sa pojmom ‚pracovník pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie‘ rozumie štátny príslušník príslušného pristupujúceho štátu, ktorý v Spojenom kráľovstve pracuje počas prístupového obdobia.
…
(4) Štátny príslušník príslušného pristupujúceho štátu, ktorý v Spojenom kráľovstve pracuje oprávnene bez prerušenia počas obdobia 12 mesiacov, ktoré sčasti alebo úplne nastalo po 30. apríli 2004, sa prestane považovať za pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie na konci tohto 12‑mesačného obdobia.
…
(8) Na účely odsekov 3 a 4 sa za osobu, ktorá v Spojenom kráľovstve pracovala bez prerušenia počas obdobia 12 mesiacov, považuje osoba, ktorá v Spojenom kráľovstve pracovala oprávnene na začiatku a aj na konci tohto obdobia a ak prípadné obdobia, počas ktorých v Spojenom kráľovstve nemala na výkon práce oprávnenie, dohromady nepresahujú obdobie 30 dní.
…“
21. Článok 4 ods. 2 nariadenia z roku 2004 stanovoval:
„Ak začal štátny príslušník príslušného pristupujúceho štátu, ktorý by mal štatút pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie, pracovať v Spojenom kráľovstve, nemá právo na pobyt v Spojenom kráľovstve, aby si tam ako uchádzač o zamestnanie hľadal prácu.“
22. Okrem toho článok 5 nariadenia z roku 2004, v znení uplatniteľnom vo veci samej, vo svojich odsekoch 3 a 4 stanovoval:
„(3) s výnimkou odseku 4 sa článok 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006 nevzťahuje na pracovníka pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie, ktorý prestane pracovať.
(4) ak pracovník pristupujúceho štátu s povinnosťou registrácie, prestane pracovať pre oprávneného zamestnávateľa za podmienok uvedených v článku 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006 počas obdobia jedného mesiaca, ktoré začína plynúť dňom začatia práce, tento článok sa na tohto pracovníka bude vzťahovať počas zostávajúcej časti tohto jednomesačného obdobia.“
23. Prostredníctvom nariadenia z roku 2006 bola do britského práva prebratá smernica 2004/38.
24. Článok 6 ods. 1 nariadenia z roku 2006, v znení uplatniteľnom vo veci samej, ktorý sa týkal predpokladov, pri ktorých splnení mal štátny príslušník členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) rozšírené právo na pobyt na území Spojeného kráľovstva, znel:
„1) na účely tohto nariadenia sa ‚kvalifikovanou osobou‘ rozumie osoba, ktorá je štátnym príslušníkom EHP a v Spojenom kráľovstve má štatút:
…;
b) pracovníka;
…“
25. Článok 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006, ktorý spresňoval podmienky, ktoré musí splniť osoba, ktorá je práceneschopná, na to, aby si mohla zachovať štatút pracovníka v zmysle odseku 1 písm. b) tohto článku, stanovoval:
„(2) s výnimkou článku 7A ods. 4 sa osoba, ktorá už nepracuje, neprestane považovať za pracovníka na účely odseku 1 písm. b), ak
a) je dočasne práceneschopná v dôsledku choroby alebo úrazu;
b) je riadne zaregistrovaná ako nedobrovoľne nezamestnaná osoba po tom, čo bola zamestnaná v Spojenom kráľovstve, za predpokladu, že sa zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce a
i) predtým, než sa stala nezamestnanou osobou, bola zamestnaná jeden rok alebo dlhšie;
ii) nebola nezamestnaná dlhšie ako šesť mesiacov; alebo
iii) môže predložiť dôkaz, že sa uchádza o zamestnanie v Spojenom kráľovstve a že má skutočnú šancu zamestnať sa;
…“
26. Článok 7A ods. 4 nariadenia z roku 2006 stanovoval:
„Článok 6 ods. 2 sa uplatňuje na pracovníka pristupujúceho štátu, ak
a) ide o osobu, na ktorú sa 30. apríla 2011 vzťahoval článok 5 ods. 4 [nariadenia z roku 2004]; alebo:
b) ide o osobu, ktorá sa stala práceneschopnou, nezamestnanou alebo prestala pracovať po 1. máji 2011.“
III. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
27. Pán Prefeta je poľský štátny príslušník. Do Spojeného kráľovstva prišiel v roku 2008, kde pracoval bez prerušenia v období od 7. júla 2009 do 11. marca 2011, keď jeho pracovný pomer skončil z dôvodu úrazu, ktorý neutrpel v práci.
28. Potvrdenie o registrácii pracovníka v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy získal pán Prefeta 5. januára 2011. Z toho vyplýva, že registrovanú prácu vykonával bez prerušenia počas obdobia dvoch mesiacov a šiestich dní, konkrétne od 5. januára 2011 do 11. marca 2011.
29. Po tom, čo odišiel zo svojho zamestnania, sa pán Prefeta riadne zaregistroval ako nedobrovoľne nezamestnaná osoba, ako uchádzač o zamestnanie (jobseeker) sa zaevidoval na príslušnom úrade práce a od 20. marca 2011 mu bol vyplácaný príspevok pre uchádzačov o zamestnanie (jobseeker’s allowance).
30. Dňa 20. októbra 2011 pán Prefeta požiadal o príspevok. Podľa vnútroštátneho súdu je príspevok určený kategóriám osôb, ktorých spôsobilosť na prácu obmedzuje ich fyzický alebo psychický stav. Uvádza, že príspevok nemožno uchádzačom o zamestnanie priznať na základe práva Únie alebo práva Spojeného kráľovstva. Dodáva, že podľa práva Spojeného kráľovstva možno príspevok priznať pracovníkom v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 nariadenia z roku 2006.
31. SSWP zamietol žiadosť pána Prefetu, pretože sa nepovažuje za pracovníka v zmysle práva Spojeného kráľovstva, keďže je poľským štátnym príslušníkom, ktorý nevykonával registrovanú prácu počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia.
32. Pán Prefeta sa odvolal na First‑tier Tribunal (Social Entitlement Chamber) [Súd prvého stupňa (senát sociálnych nárokov), Spojené kráľovstvo], ktorý potvrdil rozhodnutie SSWP. Pán Prefeta následne podal odvolanie proti rozhodnutiu First‑tier Tribunal (Social Entitlement Chamber) [súd prvého stupňa (senát sociálnych nárokov)] na vnútroštátny súd.
33. Pán Prefeta pred vnútroštátnym súdom v podstate tvrdil, že článok 5 ods. 3 nariadenia z roku 2004 je v rozpore s článkom 7 ods. 3 smernice 2004/38, ako aj s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.
34. Článok 5 ods. 3 nariadenia z roku 2004 bránil štátnym príslušníkom dotknutých pristupujúcich štátov, ktorí nepracovali v Spojenom kráľovstve s potvrdením o registrácii počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia, aby si zachovali štatút pracovníka v zmysle článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 a požívali rovnosť zaobchádzania podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011. Toto obmedzenie však nemohlo byť odôvodnené na základe aktu o pristúpení z roku 2003, ktorý nepovoľoval odchýlky od týchto ustanovení.
35. Podľa SSWP je nariadenie z roku 2004 zlučiteľné s aktom o pristúpení z roku 2003, ktorý stanovuje v kapitole 2 odseku 2 prílohy XII, že „tieto práva nemajú poľskí štátni príslušníci, ktorí… počas uplatňovania vnútroštátnych opatrení riadne pracujú v súčasnom členskom štáte a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na menej ako 12 mesiacov“. Podľa SSWP „tieto práva“ zahŕňajú práva, ktoré podľa Zmluvy požívajú „pracovníci“ v súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 2004/38, ako aj článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.
36. Vnútroštátny súd sa domnieva, že výklad prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 je zložitou otázkou práva Únie, ktorá doteraz nebola objasnená. Za týchto podmienok považoval za nevyhnutné na vyriešenie sporu vo veci samej prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Umožnila príloha XII [aktu o pristúpení z roku 2003] [súčasným] členským štátom, aby vylúčili poľských štátnych príslušníkov z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia [č. 492/2011] a článku 7 ods. 3 smernice [2004/38], ak pracovník, ktorý si vnútroštátnu povinnosť registrácie svojho zamestnania splnil oneskorene, dovtedy nevykonával registrovanú prácu počas obdobia dvanástich mesiacov bez prerušenia?
2. V prípade, že odpoveď na prvú otázku je záporná, môže sa pracovník, ktorý je poľským štátnym príslušníkom, opierať za okolností uvedených v prvej otázke o článok 7 ods. 3 smernice [2004/38], ktorý sa týka zachovania štatútu pracovníka?“
IV. Analýza
37. V rámci prvej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či kapitola 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 o slobode pohybu osôb oprávňuje súčasné členské štáty, aby vylúčili poľského štátneho príslušníka z požívania výhod v zmysle dvoch ustanovení, a to článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011(8) a článku 7 ods. 3 smernice 2004/38(9), ak pracovník, ktorý si vnútroštátnu povinnosť registrácie svojho pracovného pomeru splnil oneskorene, dovtedy nevykonával registrovanú prácu počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia. V rámci druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či a prípadne za akých okolností sa môže poľský štátny príslušník, ktorý si vnútroštátnu povinnosť registrácie svojho pracovného pomeru splnil oneskorene a dovtedy nevykonával registrovanú prácu počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia, opierať o článok 7 ods. 3 smernice 2004/38.
38. Vzhľadom na to, že otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, sa značne prekrývajú, považujem za vhodné ich riešiť spoločne.
A. Úvodné poznámky
39. Z kapitoly 2 ods. 1 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 vyplýva, že článok 45 a článok 56 prvý odsek ZFEÚ sa vo vzťahu k slobode pohybu pracovníkov a k slobode poskytovať služby vrátane dočasného pohybu pracovníkov medzi Poľskom a súčasnými členskými štátmi, ako sú definované v článku 1 druhej zarážke aktu o pristúpení, budú plne uplatňovať, pokiaľ v prechodných ustanoveniach v odsekoch 2 až 14 kapitoly 2 nie je uvedené inak.(10)
40. Tieto ustanovenia stanovujú odchýlky z článkov 1 až 6 nariadenia č. 1612/68, ako aj ustanovení smernice 68/360, ktoré nemožno oddeliť od tých ustanovení nariadenia č. 1612/68, ktorých uplatňovanie sa podľa odsekov 2 až 5 a 7 a 8 kapitoly 2 odkladá v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie týchto odsekov.(11)
41. Tieto odchýlky z článku 45 a článku 56 prvého odseku ZFEÚ o zásadách slobody pohybu pracovníkov a slobody poskytovať služby vrátane dočasného pohybu pracovníkov je zjavne potrebné vykladať zužujúco.(12)
B. Existencia oprávnenia vylúčiť poľského štátneho príslušníka z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011
42. Je potrebné uviesť, že odseky 1 až 14 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 nijako neodkazujú na nariadenie č. 492/2011, ktoré je predmetom prvej prejudiciálnej otázky, ktorú položil vnútroštátny súd, a ku ktorého prijatiu došlo po prijatí uvedeného aktu o pristúpení.
43. Nariadenie č. 1612/68, ktoré je osobitne uvedené v týchto ustanoveniach, však bolo zrušené nariadením č. 492/2011(13), ktorého prvé odôvodnenie uvádza, že „nariadenie [č. 1612/68] bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené [a] v záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať“. Poukazujem na to, že články 1 až 7 týchto dvoch nariadení sú takmer totožné.
44. Pokiaľ ide o ustanovenia nariadenia č. 1612/68, odseky 1 až 14 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 o slobode pohybu osôb(14) stanovujú len odchýlky z článkov 1 až 6 uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú „prístupu k zamestnaniu“.
45. Preto bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť ratione temporis nariadenia č. 492/2011(15), odkazy na príslušné ustanovenia v článkoch 1 až 6 nariadenia č. 1612/68 sa musia chápať mutatis mutandis ako odkazy na články 1 až 6 nariadenia č. 492/2011, a to aj v prípade zužujúceho výkladu príslušných ustanovení aktu o pristúpení z roku 2003.
46. Na ostatné ustanovenia nariadenia č. 1612/68, najmä jeho článok 7 ods. 2, ktorý sa nachádza v hlave II prvej časti tohto nariadenia s názvom „Zamestnanie a rovnosť zaobchádzania“ a ktorý stanovuje, že pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, požíva na území iných členských štátov „rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci“, sa preto nevzťahujú odchýlky týkajúce sa slobody pohybu osôb podľa kapitoly 2 ods. 1 až 14 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003.
47. Z toho vyplýva, že po pristúpení Poľskej republiky k Európskej únii sa článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 a prípadne článok 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 uplatňoval na poľských pracovníkov(16), ktorí požívali rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci(17), v plnom rozsahu, pričom odseky 1 až 14 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 nestanovovali žiadne odchýlky z článku 45 a z článku 56 prvého odseku ZFEÚ.
48. Preto skutočnosť, že pán Prefeta si vnútroštátnu povinnosť registrácie svojho pracovného pomeru splnil oneskorene a nevykonával registrovanú prácu počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia, nemôže odôvodňovať to, že Spojené kráľovstvo vylúčilo pána Prefetu z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 alebo prípadne článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, keďže mal štatút pracovníka.
49. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že príloha XII aktu o pristúpení z roku 2003 neoprávňuje súčasné členské štáty, aby vylúčili poľských štátnych príslušníkov z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 alebo prípadne článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, keďže majú postavenie pracovníkov, to znamená, že vykonávajú činnosť ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby.
C. Existencia oprávnenia vylúčiť poľského štátneho príslušníka z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 3 smernice 2004/38
1. Tvrdenia účastníkov konania
50. Pán Prefeta tvrdí, že článok 7 smernice 68/360 a článok 7 ods. 3 smernice 2004/38 stanovujú, že ak pracovník napríklad dočasne ochorie, má právo zostať na území štátu, v ktorom pracoval. Tvrdí, že po prvé toto právo nemá vplyv na stupeň otvorenosti trhu práce vo vzťahu k pracovníkovi, po druhé, že na toto právo sa možno odvolávať len vtedy, ak už bol pracovník oprávnený vstúpiť na trh práce, a po tretie, že nebráni tomu, aby členský štát zaviedol systém, podľa ktorého by sa o niektoré pracovné miesta nemohli uchádzať štátni príslušníci pristupujúcich štátov.(18) Podľa pána Prefetu „článok 7 smernice 68/360 a článok 7 ods. 3 smernice 2004/38 skôr spresňujú okolnosti, ktoré má pracovník [Únie] právo požívať vo svojom hostiteľskom štáte, než aby upravovali prístup jednotlivca k zamestnaniu. Tieto okolnosti možno oddeliť od hlavy I nariadenia č. 1612/68. V podstate sa podobajú ustanoveniam hlavy II nariadenia č. 1612/68 „Zamestnanie a rovnosť zaobchádzania“, najmä článku 7 hlavy II“.
51. Podľa pána Prefetu „uplatnenie článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 nemá vplyv na všeobecný účel obmedzení vo vzťahu k pristúpeniu“. Domnieva sa, že „obmedzenia vo vzťahu k pristúpeniu umožňujú štátu, aby dočasne kontroloval podmienky prístupu na svoj trh práce, aby sa tak vyhol jeho narušeniu počas prístupového obdobia… Z tohto dôvodu je povolené odchýliť sa od hlavy I nariadenia č. 1612/68. … Ak jednotlivec prestane dočasne pracovať, jeho nárok na zachovanie práva na pobyt v hostiteľskom štáte nie je sám osebe faktorom, ktorý by mohol narušiť trh práce tohto štátu, pretože ,pracovník‘ v tomto čase nepracuje. Na dosiahnutie cieľa obmedzení vo vzťahu k pristúpeniu preto nie je potrebné vyvodiť právomoc na obmedzenie nároku na zachovanie štatútu pracovníka“.
52. Vláda Spojeného kráľovstva sa domnieva, že kapitola 2 ods. 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 nevyžaduje, aby osoba, ktorá pracovala počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia, ale ktorá na toto obdobie nezískala potvrdenie o registrácii pracovníka, mala prístup k celému rozsahu práv a dávok, na ktoré má nárok štátny príslušník príslušného členského štátu z dôvodu svojho štatútu pracovníka. Okrem toho tento akt taktiež nevyžaduje, aby sa umožnilo osobe, ktorá v určitom momente síce získa potvrdenie o registrácii pracovníka, ale toto potvrdenie nemá na celé obdobie výkonu pracovnej činnosti, požívať všetky tieto práva.
53. Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že ak by mal poľský štátny príslušník, akým je pán Prefeta, ktorý nevykonával registrovanú prácu počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia, prístup k celému rozsahu práv a dávok, na ktoré majú nárok štátni príslušníci príslušného členského štátu z dôvodu svojho štatútu pracovníka, spresnenie uvedené v článku 2 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003, podľa ktorého aby mala osoba tieto práva, „musí jej byť umožnený vstup na obdobie 12 mesiacov“, by bolo zbytočné. Rovnako by to oslabilo dosiahnutie cieľov registračnej povinnosti, ktorá na jednej strane umožňuje Spojenému kráľovstvu posúdiť podmienky prístupu na trh práce s cieľom overiť, či nie je potrebné prijať ďalšie opatrenia a na druhej strane nabáda štátnych príslušníkov pristupujúcich štátov k tomu, aby dali do poriadku svoju situáciu a prispeli k formálnej ekonomike.(19)
54. Komisia sa domnieva, že ak by sa pracovník pristupujúceho štátu mohol opierať o článok 7 ods. 3 písm. b) a c) smernice 2004/38, Spojené kráľovstvo by nebolo schopné uplatniť samotnú podstatu odchýlok stanovených v nariadení z roku 2004, ktoré boli určené na obmedzenie prístupu na jeho trh práce prostredníctvom obmedzenia práva ekonomicky neaktívnych štátnych príslušníkov pristupujúceho štátu zdržiavať sa na jeho území na účely hľadania si práce. Pokiaľ však ide o článok 7 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38, Komisia sa domnieva, že príloha XII aktu o pristúpení z roku 2003 nemôže slúžiť ako základ pre obmedzenie nároku na zachovanie štatútu pracovníka, pričom toto ustanovenie v podstate nesúvisí s britskými opatreniami, ktoré upravujú prístup na trh práce.(20)
2. Uplatniteľnosť článku 7 ods. 3 smernice 2004/38
55. Je potrebné uviesť, že odseky 1 až 14 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 nijako neodkazujú na smernicu 2004/38(21), ktorej prijatie a nadobudnutie účinnosti nastalo až po prijatí uvedeného aktu o pristúpení z roku 2003.
56. Odsek 9 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 však stanovuje pre súčasné členské štáty možnosť odchýliť sa od ustanovení smernice 68/360, ktoré nemožno oddeliť od tých ustanovení v článkoch 1 až 6 nariadenia č. 1612/68, ktorých uplatnenie sa najmä na základe ods. 2(22) kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 odkladá v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie tohto odseku.
57. Znenie článku 7 smernice 68/360(23) je v podstate veľmi blízke zneniu článku 7 ods. 3 smernice 2004/38. Tieto dve ustanovenia totiž upravujú podmienky, za ktorých si občan Únie, ktorý už nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, zachováva štatút pracovníka.
58. V tejto súvislosti je potrebné vo vzťahu k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov(24) poznamenať, že Komisia vo svojom stanovisku k článku 8 ods. 7 (teraz článok 7 ods. 3 smernice 2004/38) uviedla, že predmetné ustanovenia(25) „preberajú v podstate niektoré ustanovenia smernice [68/360], pričom ich objasňujú a do textu začleňujú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa zachovania štatútu pracovníka v prípade, že pracovník už nevykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba“.
59. Preto sa domnievam, že bez ohľadu na to, že odsek 9 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 neobsahuje výslovný odkaz na článok 7 ods. 3 smernice 2004/38, je potrebné preskúmať, či toto ustanovenie nemožno oddeliť od tých ustanovení v článkoch 1 až 6 nariadenia č. 1612/68, ktorých uplatnenie sa podľa odseku 2 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 odkladá, a prípadne do akej miery je potrebné odchýliť sa od článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 na uplatňovanie tohto ustanovenia aktu o pristúpení z roku 2003.(26)
3. Môže byť článok 7 ods. 3 smernice 2004/38 oddelený od článkov 1 až 6 nariadenia č. 1612/68, ktoré sa týkajú prístupu k zamestnaniu?
60. V rozsudku z 21. februára 2013, N. (C‑46/12, EU:C:2013:97, bod 47), Súdny dvor rozhodol, že „definícia pojmu ‚pracovník‘ v zmysle článku 45 ZFEÚ vyjadruje požiadavku vlastnú samotnej zásade voľného pohybu pracovníkov, že výhod, ktoré právo Únie priznáva na základe tejto slobody, sa môžu dovolávať iba osoby, ktoré zamestnanie skutočne vykonávajú alebo majú vážny záujem o jeho vykonávanie“(27).
61. Aj keď článok 7 smernice 2004/38 s názvom „Právo pobytu na viac ako tri mesiace“ vo svojom odseku 3 uvádza demonštratívny výpočet(28) okolností, za ktorých si európsky občan, ktorý už nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou z dôvodov nezávislých na jeho vôli, akými sú nedobrovoľná nezamestnanosť a dočasná práceneschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu, zachová právo na pobyt, ktoré mu vyplýva z jeho štatútu pracovníka najmä v súvislosti s tým, aby si ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mohol nájsť novú prácu.(29)
62. Možnosť, aby si európsky občan(30) zachoval štatút pracovníka, je teda spojená s preukázaním toho, že je ochotný a spôsobilý vykonávať pracovnú činnosť, a teda sa v primeranej lehote opätovne začleniť do pracovného trhu. Chcem poukázať na to, že článok 7 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 sa vzťahuje len na dočasnú pracovnú neschopnosť a článok 7 ods. 3 písm. b) a c) tejto smernice vyžaduje, aby bol pracovník riadne zaregistrovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce.
63. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že článok 7 ods. 3 smernice 2004/38 upravuje situácie, v ktorých je možné opätovné začlenenie európskeho občana do pracovného trhu, čo znamená, že toto ustanovenie nemožno oddeliť od článkov 1 až 6 nariadenia č. 1612/68(31), ktoré upravujú prístup k zamestnaniu.
4. V akom rozsahu je nevyhnutné odchýliť sa od článku 7 ods. 3 smernice 2004/38 na uplatnenie kapitoly 2 ods. 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003?
64. Článok 7 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 nestanovuje žiadnu osobitnú podmienku týkajúcu sa doby trvania činnosti, ktorú vykonáva občan Únie ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá by sa vyžadovala na zachovanie štatútu pracovníka. Postačuje, že občan vykonáva skutočné a efektívne činnosti s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a vedľajšie.(32)
65. Naopak, článok 7 ods. 3 písm. b) smernice 2004/38 vyžaduje, aby zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala činnosť „viac ako jeden rok“. Článok 7 ods. 3 písm. b) stanovuje, že európsky občan si zachová štatút pracovníka aspoň šesť mesiacov, ak je riadne zaregistrovaný ako nedobrovoľne nezamestnaná osoba po tom, čo sa mu ukončila pracovná zmluva na dobu určitú kratšiu ako jeden rok, alebo po tom, čo sa stal nedobrovoľne nezamestnanou osobou počas prvých 12 mesiacov.
66. Odsek 2 prvý pododsek kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 v podstate stanovuje, že počas prechodného obdobia sa môžu súčasné členské štáty odkloniť od článkov 1 až 6 nariadenia č. 1612/68, pričom prijmú vnútroštátne opatrenia, ktorými sa bude spravovať prístup poľských štátnych príslušníkov na ich trh práce. Tretí pododsek uvedeného odseku [2] obmedzuje túto možnosť tým, že v podstate stanovuje, že poľskí štátni príslušníci, ktorým bol po pristúpení umožnený vstup na trh práce v súčasnom členskom štáte na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia, majú právo na vstup na trh práce v tomto členskom štáte. Okrem toho štvrtý pododsek stanovuje(33), že tieto práva nemajú poľskí štátni príslušníci, ktorí počas uplatňovania vnútroštátnych opatrení riadne pracujú v súčasnom členskom štáte a ktorým bol umožnený vstup na trh práce v príslušnom členskom štáte na menej ako 12 mesiacov (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
67. Podľa Súdneho dvora je cieľom kapitoly 2 ods. 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 zamedziť tomu, aby bol po pristúpení nových členských štátov k Európskej únii narušený trh práce v starších členských štátoch z dôvodu okamžitého príchodu vysokého počtu pracovníkov pochádzajúcich z uvedených nových členských štátov.(34) Podľa Súdneho dvora články 56 a 57 ZFEÚ(35) nebránia členskému štátu, aby počas prechodného obdobia upraveného v kapitole 2 ods. 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 podmienil na svojom území vysielanie pracovníkov, ktorí sú poľskými štátnymi príslušníkmi, získaním pracovného povolenia.(36)
68. Domnievam sa teda, že ustanovenia odseku 2 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 stanovujú osobitný režim, ktorý stanovuje(37) možnosť súčasných členských štátov spravovať prístup poľských štátnych príslušníkov na ich trh práce.
69. V tejto súvislosti z tretieho a štvrtého pododseku odseku 2 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 jasne vyplýva, že súčasné členské štáty môžu podmieniť prístup poľských štátnych príslušníkov na ich trh práce dvoma podmienkami kumulatívnej povahy, a to po prvé musí im byť umožnený vstup na tento trh práce a po druhé po tom, ako im bol umožnený vstup na trh práce, musia v príslušnom členskom štáte pracovať aspoň 12 mesiacov bez prerušenia. Zo znenia odseku 2 tretieho pododseku kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 vyplýva, že poľskému štátnemu príslušníkovi musí byť umožnený vstup na trh práce na obdobie 12 mesiacov, čo podľa mňa znamená, že výkon práce musí nasledovať po umožnení vstupu na trh práce.
70. Podľa môjho názoru pojem „umožnený vstup“ predpokladá alebo nevyhnutne znamená konanie tretej strany vo vzťahu k dotknutému občanovi. Nepostačuje, aby pracoval. Musí mu byť umožnené, aby pracoval. Predpokladom uvedeného je teda postup, ktorý spravuje umožnenie vstupu alebo prístupu na trh práce, ako je získanie pracovného povolenia ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 10. februára 2011, Vicoplus a i. (C‑307/09 až C‑309/09, EU:C:2011:64), alebo takého systému registrácie, o ktorý ide vo veci samej.(38)
71. Za týchto okolností(39) môžu poľskí štátni príslušníci v súlade s článkami 45 a 56 ZFEÚ požívať právo na slobodný prístup na trh práce iba po kumulatívnom splnení obidvoch uvedených podmienok. V dôsledku toho poľskí štátni príslušníci, ktorým bol umožnený vstup na trh práce, ale ktorí prestali pracovať pred uplynutím 12‑mesačného obdobia(40), ktoré nasledovalo po umožnení vstupu na trh práce, a tí, ktorí pracovali viac ako 12 mesiacov bez toho, aby im bol umožnený vstup na trh práce, sú v rovnakej situácii ako tí, ktorí si hľadajú zamestnanie s tým, že ešte nikdy v súčasnom členskom štáte nepracovali.
72. Ak by totiž poľský štátny príslušník, ktorému bol umožnený vstup na trh práce na obdobie kratšie ako 12 mesiacov alebo ktorý pracoval viac ako 12 mesiacov bez toho, aby mu bol umožnený vstup na trh práce, mohol mať štatút pracovníka v súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 2004/38 a v dôsledku toho právo na slobodný prístup na trh práce súčasných členských štátov v súlade s článkami 45 a 56 ZFEÚ, bolo by to v rozpore so znením kapitoly 2 ods. 2 tretieho a štvrtého pododseku prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 a oslabilo by to účel týchto ustanovení.(41)
73. Preto sa domnievam, že na uplatnenie ods. 2 kapitoly 2 prílohy XII aktu o pristúpení z roku 2003 je nevyhnutné odchýliť sa od článku 7 ods. 3 smernice 2004/38, pričom sa vyžaduje, aby bol poľským štátnym príslušníkom počas prechodného obdobia stanoveného v tomto akte o pristúpení umožnený vstup na trh práce súčasného členského štátu na obdobie 12 mesiacov a viac bez prerušenia po umožnení vstupu.(42)
74. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že príloha XII aktu o pristúpení z roku 2003 umožnila súčasným členským štátom, aby vylúčili poľských štátnych príslušníkov z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 3 smernice 2004/38, ak pracovník, ktorý si splnil vnútroštátnu povinnosť registrácie svojho zamestnania, po splnení tejto formality nepracoval počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia. Za týchto okolností sa poľskí štátni príslušníci nemôžu opierať o článok 7 ods. 3 smernice 2004/38.
V. Návrh
75. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Upper Tribunal (Administrative Appeals Chamber) [druhostupňový súd (správny odvolací senát), Spojené kráľovstvo], takto:
Príloha XII aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, neumožnila súčasným členským štátom, aby vylúčili poľských štátnych príslušníkov z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva alebo prípadne článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie, ak majú štatút pracovníka, to znamená, že vykonávajú činnosť ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby.
Príloha XII aktu o pristúpení z roku 2003 umožnila súčasným členským štátom, aby vylúčili poľských štátnych príslušníkov z požívania výhod v zmysle článku 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, ak pracovník, ktorý si splnil vnútroštátnu povinnosť registrácie svojho zamestnania, po splnení tejto formality nepracoval počas obdobia 12 mesiacov bez prerušenia. Za týchto okolností sa poľskí štátni príslušníci nemôžu opierať o článok 7 ods. 3 smernice 2004/38.