UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 23. októbra 2013

Vec F‑7/12

Aristidis Psarras

proti

Európskej agentúre pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA)

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Hodnotenie – Hodnotenie za rok 2009 – Správa o služobnom postupe – Návrh na zrušenie správy o služobnom postupe – Akt spôsobujúci ujmu – Zjavne neprípustná žaloba“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Psarras navrhuje zrušenie jeho správy o služobnom postupe za rok 2009 (ďalej len „SSP 2009“) a zrušenie rozhodnutia Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) zo 16. novembra 2010, ktorým bol vyhotovený zoznam zamestnancov preradených do vyššej platovej triedy v rámci preraďovania v roku 2010

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil A. Psarras.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Podmienky prípustnosti – Akt spôsobujúci ujmu – Charakter verejného poriadku – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Článok 263 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie, ktorým bol vyhotovený zoznam dočasných zamestnancov preradených do vyššej platovej triedy – Začlenenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Existencia aktu spôsobujúceho ujmu, proti ktorému možno podať žalobu na neplatnosť podľa ustanovení článku 263 ZFEÚ alebo článku 91 služobného poriadku, je podstatnou podmienkou jej prípustnosti a jej nedostatok môže namietať súd Únie aj bez návrhu. Z toho vyplýva, že žaloba namierená na zrušenie správy o služobnom postupe, ktorá nie je konečná a ktorá z tohto dôvodu v okamihu podania žaloby neexistovala, je zjavne neprípustná.

(pozri body 36, 43 a 47)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júna 1986, Groupe des droites européennes/Parlament, 78/85, bod 11; 7. októbra 1987, Brüggemann/HSV, 248/86, bod 6

Súd prvého stupňa: 10. júla 1990, Automec/Komisia, T‑64/89, bod 41; 18. novembra 1992, Rendo a i./Komisia, T‑16/91, bod 39

2.      Podľa článku 1 ods. 2 rozhodnutia Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávajúce ustanovenia k článku 43 služobného poriadku a článku 15 podmienok zamestnávania ostatných, preradenie do vyššej platovej triedy je povýšením do bezprostredne vyššej platovej triedy v rámci tej istej funkčnej skupiny. V súlade s článkom 10 ods. 10 uvedeného rozhodnutia zoznam preradených dočasných zamestnancov vyhotovuje orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie tohto orgánu, ktorým sa vyhotovil zoznam preradených dočasných zamestnancov, je konečným rozhodnutím v rozsahu, v akom určuje dočasných zamestnancov, ktorí sú preradení do vyššej platovej triedy v rámci príslušného preraďovania. Práve okamihom zverejnenia tohto zoznamu sa dočasní zamestnanci, ktorí sa domnievali, že by mali byť preradení, sa s istotou a definitívne dozvedia o posúdení ich zásluh a môžu konštatovať, že ich právne postavenie je dotknuté. Také rozhodnutie je preto v zásade aktom spôsobujúcim ujmu, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť podanej dočasnými zamestnancami, ktorí sa považujú za ním poškodených z dôvodu, že neboli preradení.

(pozri body 51 a 52)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 21. novembra 1996, Michaël/Komisia, T‑144/95, body 30 a 31; 28. septembra 2004, Tenreiro/Komisia, T‑216/03, body 47 a 48