UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
zo 14. júla 2010
Vec F‑41/10 R
Moises Bermejo Garde
proti
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)
„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Naliehavosť – Neexistencia“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj podľa článku 279 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. Bermejo Garde navrhuje odklad vykonateľnosti najmä rozhodnutia predsedu EHSV z 13. apríla 2010 o jeho preradení na miesto vedúceho sekcie na riaditeľstve pre logistiku EHSV od 6. apríla 2010
Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Predbežné opatrenie – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni juris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha
(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 39 a príloha I, článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)
2. Predbežné opatrenie – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno
(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)
3. Predbežné opatrenie – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Záujem žalobcu získať požadovaný odklad – Záporné správne rozhodnutie
(Článok 278 ZFEÚ)
4. Predbežné opatrenie – Právomoc súdu rozhodujúceho o predbežných opatreniach – Vydávanie príkazov dočasnej povahy
(Článok 279 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 39)
5. Predbežné opatrenie – Odklad výkonu – Odklad výkonu rozhodnutia o preradení
(Článok 278 ZFEÚ)
1. Na základe ustanovení článkov 278 ZFEÚ, 279 ZFEÚ a 157 EA, ako aj článku 39 štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I uvedeného štatútu, môže tento súd, pokiaľ uzná, že si to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo nariadiť iné predbežné opatrenia. Podľa článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým presne uviesť najmä okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Podmienky nariadenia predbežných opatrení týkajúce sa naliehavosti a fumus boni iuris sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je jedna z týchto podmienok splnená. V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.
(pozri body 19 – 22)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171 a II‑783, body 12 a 13
Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27 a II‑A‑1‑93, body 20 a 22
2. Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť nápravu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo závažnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu. V tejto súvislosti súd rozhodujúci o predbežnom opatrení môže zohľadniť uvádzanú závažnú a nenapraviteľnú ujmu len v rozsahu, v akom môže byť spôsobená záujmom účastníka konania, ktorý požiadal o predbežné opatrenie.
(pozri body 25, 28 a 85)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), Zb. s. I‑1857, bod 62
Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, Zb. VS s. II‑A‑155 a II‑811, bod 25; 21. mája 2001, Schaefer/Komisia, T‑52/01 R, Zb. VS s. I‑A‑115 a II‑543, bod 47; 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./CEB, T‑320/02 R, Zb. VS s. I‑A‑325 a II‑1555, bod 27
3. Návrh na odklad výkonu v zásade nemôže smerovať proti zamietavému správnemu rozhodnutiu, keďže priznanie takéhoto odkladu nemôže vo svojom dôsledku viesť k zmene postavenia žalobcu. Odklad výkonu zamietajúceho aktu si však predsa možno predstaviť v prípade, keď zamietajúce rozhodnutie odmieta zachovať aktuálnu situáciu žalobcu a tým spôsobuje zmenu tejto situácie. Naopak, zamietajúce rozhodnutie, ktoré nespôsobuje nijakú zmenu situácie žalobcu, nemôže byť predmetom takého odkladu.
(pozri body 38, 40 a 42)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. marca 1988, La Terza/Súdny dvor, 76/88 R, Zb. s. 1741, bod 18; 30. apríla 1997, Moccia Irme/Komisia, C‑89/97 P(R), Zb. s. I‑2327, bod 45
4. Súd rozhodujúci o predbežnom opatrení môže využiť rôzne formy, ako zasiahnuť s cieľom zohľadniť osobitné požiadavky každého konkrétneho prípadu, teda nielen príkazy v rozsahu, v akom neprejudikujú rozhodnutie súdu rozhodujúceho vo veci samej, ale aj jednoduchú výzvu na dodržiavanie platných ustanovení, pričom taká výzva môže byť vhodným prostriedkom zodpovedajúcim zásadám, ktorými sa riadi konanie o nariadení predbežného opatrenia, a ktorý môže predbežne zabezpečiť primeranú ochranu práv žalobcu.
(pozri bod 44)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. decembra 1995, Connolly/Komisia, T‑203/95 R, Zb. s. II‑2919, body 25, 43 a 44
5. So zreteľom na širokú mieru voľnej úvahy inštitúcií, ktorou disponujú pri organizácii svojich služieb vzhľadom na úlohy, ktoré sú im zverené, a súčasne pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, rozhodnutie o preradení, aj keď prináša dotknutým úradníkom nevýhody, nepredstavuje nezvyčajnú a nepredvídateľnú udalosť v ich služobnom postupe. Za týchto podmienok odklad výkonu takého rozhodnutia môže byť odôvodnený len naliehavými a výnimočnými okolnosťami, ktoré by mohli dotknutému úradníkovi spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
(pozri bod 47)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. júla 1996, Presle/Cedefop, T‑93/96 R, Zb. VS s. I‑A‑369 a II‑1093, bod 45