ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 7. júla 2009

Vec F‑39/08

Giorgio Lebedef

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Riadna dovolenka – Výkon činnosti zástupcu zamestnancov – Dočasné uvoľnenie na polovičný pracovný úväzok na účely odborového zastúpenia – Činnosti spojené so zastupovaním podľa služobného poriadku – Nepovolená neprítomnosť – Zníženie nároku na riadnu dovolenku – Článok 60 služobného poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Lebedef navrhuje zrušiť rozhodnutia z 29. mája, 20. júna, 28. júna a 6. júla 2007, ako aj dve rozhodnutia z 26. júla 2007 a rozhodnutie z 2. augusta 2007, ktoré sa týkali odpočítania celkovo 32 dní z jeho nároku na dovolenku na rok 2007

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Účasť úradníkov alebo zamestnancov, ktorí neboli uvoľnení

2.      Úradníci – Nepovolená neprítomnosť – Neskoršia náprava – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 60)

3.      Úradníci – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Povinnosť predchádzajúceho povolenia neprítomnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 60)

4.      Úradníci –Neprítomnosť – Kontrolná právomoc

1.      Nie je možné ani vhodné, aby zastupovanie zamestnancov zabezpečovali výhradne úradníci alebo zamestnanci uvoľnení na 50 % alebo na 100 % ich pracovného času. Existuje určitý záujem na tom, aby zamestnanci, ktorí nie sú takto uvoľnení, pokrývali časť záväzkov zastupovania zamestnancov. Zo systému, ktorý výslovne stanovuje priznanie uvoľnenia niektorým zástupcom zamestnancov, však vyplýva, že v prípade úradníkov alebo zamestnancov, ktorí nie sú uvoľnení, má mať ich zapojenie do zastupovania zamestnancov príležitostnú povahu a z polročného alebo štvrťročného hľadiska má pokrývať pomerne obmedzený percentuálny podiel pracovného času.

Je pravda, že presné ohraničenie „príležitostnej“ povahy účasti na zastupovaní zamestnancov, ako aj presné ohraničenie percentuálneho podielu času venovaného tejto činnosti je z povahy veci nemožné a treba ho vykonať samostatne v každom jednotlivom prípade, ak by sa akceptovalo, že úradník alebo zamestnanec, ktorý nebol uvoľnený, venuje zastupovaniu zamestnancov takmer celý či úplne celý pracovný čas, a tak práci vo svojom služobnom zaradení venuje len malú či nevenuje vôbec žiadnu časť pracovného času, bol by narušený systému zavedeného rôznymi dohodami uzatvorenými medzi Komisiou a odborovými a profesijnými organizáciami a mohlo by to predstavovať, v závislosti od okolností prípadu, zneužitie práva, ktoré môže súd Spoločenstva sankcionovať.

(pozri body 49 a 50)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. decembra 1997, Angelini/Komisia, T‑222/95, Zb. VS s. I‑A‑491, II‑1277, body 35 a 36; 18. decembra 1997, Costantini/Komisia, T‑57/96, Zb. VS s. I‑A‑495, II‑1293, body 28 a 29; 12. júna 2001, Gogos/Komisia, T‑95/98 DEP, Zb. VS s. I‑A‑123, II‑571, bod 24

2.      Okrem toho ak nebola podaná žiadosť o predchádzajúce povolenie neprítomnosti alebo nedošlo aspoň k predchádzajúcemu informovaniu o neprítomnosti, dodatočné potvrdenie môže podľa článku 60 služobného poriadku prichádzať do úvahy len v prípade choroby alebo úrazu; v každom prípade aj pri dodatočných potvrdeniach musí mať príslušná administratíva možnosť zachovať si isté právo kontroly a možnosť posúdiť odôvodnenosť dodatočného potvrdenia neprítomnosti považovanej za neodôvodnenú.

(pozri bod 55)

3.      Hoci za istých okolností môžu praktické problémy alebo požiadavky dôvernosti brániť zástupcom zamestnancov v dodržiavaní povinnosti získať predchádzajúce povolenie neprítomnosti od svojho priameho nadriadeného (alebo aspoň povinnosti predbežného informovania), pokiaľ ide predovšetkým o požiadavky dôvernosti, a okrem toho, že mnohé informácie týkajúce sa činnosti zastupovania zamestnancov nie sú dôverné, akými sú najmä čas, miesto a účastníci oficiálnych schôdzí, a že povinnosť dôvernosti sa tak týka len časti týchto činností, je potrebné pripustiť, že aj pri existencii dôverných informácií môže zástupca zamestnancov vždy podať svojmu priamemu nadriadenému všeobecné informácie nedôvernej povahy, ako je napríklad približná dĺžka trvania schôdze.

Okrem toho všeobecná a vágna vedomosť príslušného odboru služobného zaradenia o činnosti úradníka v oblasti zastupovania zamestnancov nemôže nahradiť predchádzajúce informovanie, a už vôbec nie predchádzajúce povolenie priamym nadriadeným.

(pozri body 57 a 58)

4.      V prípade úradníka, ktorý patrí do dvoch hierarchických štruktúr, pričom prvou z nich je zastúpenie zamestnancov v rámci jeho činnosti zástupcu odborov a druhou je jeho služobné zaradenie k príslušnému odboru, zastúpenie zamestnancov je teda príslušné na kontrolu jeho neprítomností v rámci jeho uvoľnenia na odborové účely, nie je však príslušné na kontrolu neprítomností týkajúcich sa pracovného času, ktorý musí venovať svojmu služobnému zaradeniu, keďže vo vzťahu k týmto neprítomnostiam je príslušný výlučne tento odbor.

(pozri bod 59)