ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 13. septembra 2011

Vec F‑101/09

AA

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Vymenovanie – Dočasní zamestnanci vymenovaní za úradníkov – Zaradenie do platovej triedy – Výkon rozhodnutej veci – Strata príležitosti“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AA navrhuje zrušenie rozhodnutia o jeho zaradení do platovej triedy AD 6, platového stupňa 2, a subsidiárne zaviazanie Komisie na náhradu škody za stratu príležitosti byť prijatý do zamestnania v režime Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v znení účinnom pred 1. májom 2004 a v dôsledku toho za stratu príležitosti poberať lepšiu mzdu

Rozhodnutie:      Komisia je povinná žalobcovi z dôvodu majetkovej ujmy spôsobenej pred vyhlásením tohto rozsudku zaplatiť sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi čistou mzdou po odrátaní sociálnych odvodov a daní, ktorá by mu bola vyplatená, keby bol 1. augusta 2004 prijatý za úradníka zaradeného do prechodnej platovej triedy A*6, a keby následne jeho služobný postup prebiehal v súlade s postupom do vyššieho platového stupňa stanoveným Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie a v súlade s priemernou dĺžkou zotrvania v platovej triede, tak ako vyplýva z prílohy I písm. b) služobného poriadku, a čistou mzdou po odrátaní sociálnych odvodov a daní, ktorá bola žalobcovi vyplatená od 1. augusta 2004 do vyhlásenia tohto rozsudku, v prvom rade na základe jeho postavenia vnútroštátneho úradníka, neskôr, od 15. marca 2009, na základe jeho postavenia úradníka Európskej únie, pričom v dôsledku tohto rozdielu je potrebné uplatniť koeficient vo výške 0,8. Komisia je povinná žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 120 000 eur z dôvodu majetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená po vyhlásení tohto rozsudku. Komisia je povinná žalobcovi zaplatiť splatné sumy dlžné na základe výkonu tohto rozsudku, zvýšené o úroky z omeškania vypočítané odo dňa, keď boli tieto jednotlivé čiastky splatné, a v prípade, že ide o deň pred 15. marcom 2009, od tohto dňa. Tieto úroky treba vypočítať až do dňa, keď dôjde k skutočnému zaplateniu podľa sadzby určenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania zvýšenej o dva body a uplatňovanej v danom období. Komisia je povinná žalobcovi za nemajetkovú ujmu zaplatiť náhradu vo výške 2 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a dve tretiny trov konania žalobcu. Žalobca znáša tretinu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o nezapísaní do rezervného zoznamu

(Článok 233 ES; článok 266 ZFEÚ)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody podaná bez uskutočnenia konania pred podaním žaloby podľa služobného poriadku – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie a smerujúci k náhrade škody vyplývajúcej z čiastočnej absencie opatrení na výkon rozsudku o zrušení – Prípustnosť

(Článok 233 ES; článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Osobitné ťažkosti – Spravodlivá náhrada nevýhody, ktorá pre žalobcu vyplynula zo zrušeného aktu

(Článok 233 ES; článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

4.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok o zrušení – Nesprávny služobný postup, ktorý spôsobuje nemajetkovú ujmu

1.      V súlade s článkom 233 ES (zmenený, teraz článok 266 ZFEÚ) inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný súdom Únie, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela zrušujúcemu rozhodnutiu s cieľom nahradiť dôsledky protiprávnosti, ktorej sa dopustila. Administratíva je tak v zásade povinná navrátiť dotknutého úradníka presne do rovnakej situácie, v akej by sa dnes nachádzal, ak by neexistovala konštatovaná protiprávnosť. V tejto súvislosti s cieľom napraviť dôsledky, ktoré mohla táto protiprávnosť mať v priebehu času, a pod podmienkou, že bude riadne dodržaná legitímna dôvera dotknutých osôb, administratíva môže prijať akt retroaktívnej povahy.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o výkon rozsudku, ktorým sa zrušilo zamietnutie zápisu do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania, takýto zápis vytvoril vo vzťahu k dotknutej osobe možnosť, a nie právo byť vymenovaný za úradníka, a ešte menej v určitej lehote, a to aj v prípade, ak schopnosti dotknutej osoby zodpovedajú potrebám služby. V dôsledku toho, aj keby dotknutá osoba bola zapísaná do rezervného zoznamu ab initio, nemusela by byť nevyhnutne prijatá do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov.

(pozri body 41 a 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, bod 112

Súd prvého stupňa: 31. marca 2004, Girardot/Komisia, T‑10/02, bod 49; 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, bod 52

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Smadja/Komisia, F‑135/07, bod 48

2.      Pokiaľ ide o návrhy na náhradu škody spojené s výkonom rozhodnutej veci, ktoré neboli založené na tom, že rozhodnutia prijaté administratívou na účely vykonania zrušujúceho rozsudku sú v rozpore s týmto rozsudkom, ale na tom, že prijaté rozhodnutia iba čiastočne umožňujú nahradiť dôsledky vykonanej protiprávnosti, čo však predstavuje nevykonanie rozhodnutej veci, tieto návrhy sa musia považovať za návrhy, ktoré menovaciemu orgánu vytýkajú, že neprijal na základe článku 233 ES (zmenený, teraz článok 266 ZFEÚ) opatrenie analogické opatreniu, ktoré ukladá služobný poriadok v zmysle článku 90 ods. 2 tohto služobného poriadku. Keďže neprijatie opatrenia uloženého služobným poriadkom predstavuje akt spôsobujúci ujmu, proti ktorému môže úradník hneď v lehote troch mesiacov podať sťažnosť, pričom prípustnosť jeho žaloby nie je podmienená podaním žiadosti na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku, rovnaké riešenie treba uplatniť na návrhy na náhradu škody, keďže žalobca vytýka administratíve, že neprijala všetky opatrenia vyžadované článkom 233 ES zmeneným na článok 266 ZFEÚ.

Uvedené v každom prípade platí o to viac, že vyžadovať, aby úradník, ktorý sa domáha výkonu zrušujúceho rozsudku vydaného v jeho prospech, jednak podal sťažnosť proti rozhodnutiu menovacieho orgánu, ktoré predstavuje nesprávny výkon zrušujúceho rozsudku, a jednak predložil oddelenú žiadosť na náhradu škody na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku, teda žiadosť, ktorá by v prípade zamietnutia administratívou musela následne tiež viesť k podaniu sťažnosti, by bolo v rozpore s požiadavkami hospodárnosti konania, ktoré vyžaduje zásada dodržania primeranej lehoty.

(pozri body 75 a 76)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 17. apríla 2007, C a F/Komisia, F‑44/06 a F‑94/06, bod 57 a tam citovaná judikatúra a bod 58

3.      Ak sú s vykonaním zrušujúceho rozsudku spojené osobitné ťažkosti súvisiace napríklad s nemožnosťou určiť, či by bol žalobca prijatý do zamestnania pred určitým dátumom, dotknutá inštitúcia si môže splniť povinnosti vyplývajúce z článku 233 ES (zmenený, teraz článok 266 ZFEÚ) prijatím rozhodnutia, ktoré spravodlivo nahradí nevýhodu, ktorá pre dotknutú osobu vyplynula zo zrušeného rozhodnutia. Z toho vyplýva, že administratíva, ktorá disponuje možnosťou nahradiť žalobcovi škodu, mala túto možnosť využiť s cieľom nahradiť peňažné dôsledky, ktoré pre žalobcu znamenala strata príležitosti byť skôr prijatý do zamestnania, a následne strata príležitosti poberať vyššiu mzdu, byť k dnešnému dňu vyššie z hľadiska kariéry, mať lepšie vyhliadky v služobnom postupe a požívať lepší dôchodok. Strata príležitosti, akou je najmä strata príležitosti byť prijatý do zamestnania a následne byť skôr povýšený, totiž predstavuje skutočnú a určitú, a teda nahraditeľnú majetkovú ujmu.

Na účely stanovenia výšky náhrady škody, ktorá by mala byť uhradená žalobcovi z dôvodu, že administratíva tým, že sa obmedzila len na jeho zapísanie do rezervného zoznamu, iba čiastočne vykonala zrušujúci rozsudok, a teda iba čiastočne nahradila dôsledky protiprávnosti, ktorej sa dopustila výberová komisia výberového konania, je potrebné identifikovať povahu príležitosti, ktorej bol žalobca pozbavený, dátum, od ktorého žalobca mohol mať prospech z tejto príležitosti, potom túto príležitosť kvantifikovať a napokon spresniť, aké boli pre žalobcu finančné dôsledky takejto straty príležitosti.

Príležitosť, ktorej bol žalobca pozbavený, je príležitosť byť skôr prijatý do zamestnania a následne z hľadiska pravidiel uplatniteľných na postup do vyššieho platového stupňa a na priemernú dĺžku zotrvania v platovej triede príležitosť mať lepšiu odmenu ako odmena, ktorú skutočne poberal, byť k dnešnému dňu vyššie z hľadiska kariéry, mať lepšie vyhliadky v služobnom postupe a požívať lepší dôchodok. Z toho vyplýva, že finančné dôsledky, ktoré má táto strata príležitosti, musia byť posúdené vo vzťahu k rozdielu medzi mzdami a dôchodkami, ktoré by žalobcu mohol poberať, a tými, ktoré poberá a bude poberať.

Možnosť byť prijatý do zamestnania, ktorú má každý úspešný uchádzač výberového konania zapísaný do rezervného zoznamu, sa zmení na príležitosť byť prijatý do zamestnania až odo dňa, ku ktorému je možné obsadiť pracovné miesto, o ktorom sa možno dôvodne domnievať, že by naň mohol byť úspešný uchádzač prijatý. Ak by bol žalobca zapísaný ab initio do rezervného zoznamu, je viac ako pravdepodobné, že by bol prijatý na pracovné miesto, ktoré predtým zastával ako dočasný zamestnanec, pretože ho vykonával úplne uspokojivo a v dôsledku toho získal v súvislosti s týmto pracovným miestom odbornú prax. Je totiž nesporné, že mať úspešnú odbornú prax predstavuje významný faktor, ktorý sa zohľadňuje pri rozhodovaní o výbere uchádzača, ktorý má byť prijatý do zamestnania.

Príležitosť, ktorej bola určitá osoba pozbavená, musí byť vymedzená objektívne, vo forme matematického koeficientu. Pokiaľ ide o stratu príležitosti poberať lepšiu mzdu, ktorá závisí od príležitosti osoby získať pracovné miesto, ktoré jej môže ponúknuť lepšiu odmenu, takýto koeficient sa môže vypočítať v závislosti od rôznych faktorov, akými sú najmä predchádzajúca skúsenosť uchádzača v rámci inštitúcie a miera zhody jeho kvalifikácie s pracovnou náplňou dotknutého pracovného miesta. Ak však príležitosť, ktorej bol žalobca pozbavený, nemôže byť kvantifikovaná vo forme matematického koeficientu, utrpená ujmu môže byť ohodnotená ex æquo et bono. Z uvedeného preto treba vyvodiť záver, že na účely ohodnotenia ujmy, ktorú žalobca utrpel, Súd pre verejnú službu môže stanoviť spravodlivý matematický koeficient, ktorý sa použije a ktorý bude odrážať utrpenú stratu príležitosti.

Na účely ohodnotenia peňažných dôsledkov straty príležitosti sa musí najskôr na základe prognóz stanoviť finančný zisk, ktorý mohla očakávať osoba, ktorá utrpela stratu príležitosti, ak by sa táto príležitosť uskutočnila, potom porovnať tento scenár so súčasnou finančnou situáciou tejto osoby, a napokon uplatniť na rozdiel finančných ziskov medzi týmito dvoma situáciami matematický koeficient odrážajúci príležitosť, ktorú táto osoba stratila.

Pokiaľ však ide o ohodnotenie majetkovej ujmy, ktorú utrpí žalobca po vyhlásení rozsudku konštatujúceho, že tento žalobca utrpel stratu príležitosti byť zamestnaný a následne skôr povýšený, najrelevantnejšia metóda spočíva vo vykonaní paušálneho odhadu ujmy ex æquo et bono, ktorý zohľadní nielen súčasnú platovú triedu žalobcu, postup do vyššieho platového stupňa stanovený služobným poriadkom, priemernú dĺžku zotrvania úradníka v každej platovej triede, tak ako vyplýva z prílohy I písm. b) služobného poriadku, priemernú dĺžku života občana Európskej únie, zvolený matematický koeficient, ale tiež okolnosť, že výkonom tohto rozsudku získa žalobca sumu, ktorú bude mať hneď k dispozícii.

(pozri body 81, 83 – 85, 91, 93, 94, 96 a 105)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Girardot/Komisia, už citovaný, body 53, 58 a nasl., 96 a 119

Všeobecný súd Európskej únie: 10. novembra 2010, ÚHVT/Simões Dos Santos, T‑260/09 P, bod 104

Súd pre verejnú službu: 8. mája 2008, Suvikas/Rada, F‑6/07, body 141 až 144; 24. júna 2008, Andres a i./ECB, F‑15/05, bod 132 a tam citovaná judikatúra

4.      Zamietnutie vykonať rozhodnutie vydané súdom Únie európskou inštitúciou predstavuje narušenie dôvery, ktorú majú mať všetci v právnom systéme Únie a ktorá je založená najmä na dodržiavaní rozhodnutí vydaných súdmi Únie. Bez ohľadu na akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá môže vyplývať z nevykonania rozsudku, čiastočné vykonanie rozsudku preto samo osebe spôsobuje žalobcovi nemajetkovú ujmu.

(pozri bod 107)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2000, Hautem/EIB, T‑11/00, bod 51