ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 28. februára 2018 (*)

„Mimozmluvná zodpovednosť – Verejné zákazky na služby – Postup verejného obstarávania – Prípustnosť – Zneužitie konania – Konflikt záujmov – Povinnosť náležitej starostlivosti – Strata príležitosti“

Vo veci T‑292/15,

Vakakis kai Synergates – Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE Meleton, predtým Vakakis International – Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: B. O’Connor, solicitor, S. Gubel a E. Bertolotto, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Erlbacher a E. Georgieva, neskôr E. Georgieva a L. Baumgart, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na základe článku 268 ZFEÚ na priznanie náhrady škody, ktorú žalobkyňa údajne utrpela v dôsledku nezrovnalostí, ktorých sa Komisia mala dopustiť v rámci verejného obstarávania „Posilnenie systému potravinovej bezpečnosti v Albánsku“ (EuropeAid/129820/C/SER/AL),

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, V. Kreuschitz, I. S. Forrester, N. Półtorak (spravodajkyňa) a E. Perillo,

tajomníčka: C. Heeren, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. januára 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, Vakakis kai Synergates – Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE Meleton, je spoločnosť pôsobiaca primárne v oblasti technickej asistencie v rozvojových krajinách.

2        Žalobkyňa sa zúčastnila na postupe verejného obstarávania „Posilnenie systému potravinovej bezpečnosti v Albánsku“ (EuropeAid/129820/C/SER/AL), ktoré sa týkalo zmluvy o poskytovaní služieb a ktoré zorganizovala delegácia Európskej únie v Albánsku (ďalej len „delegácia Únie“) v mene Európskej komisie. Verejným obstarávateľom bola Európska únia zastúpená Komisiou, pričom konala prostredníctvom svojej delegácie v Albánsku (ďalej len „verejný obstarávateľ“).

3        Toto verejné obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74; ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), je súčasťou opatrení EÚ s cieľom prispieť k zlepšeniu inštitucionálneho, právneho a administratívneho rámca systému potravinovej bezpečnosti v tomto štáte, pričom jeho výsledkom bolo, že v roku 2007 bola spoločnosti A. zadaná prvá verejná zákazky na služby zameraná na vytvorenie vnútroštátneho orgánu pre výživu v uvedenom štáte.

4        Dňa 17. marca 2010 bolo uverejnené predbežné oznámenie uvádzajúce, že v júli toho istého roka sa začne postup verejného obstarávania na účely zadania zákazky na posilnenie systému potravinovej bezpečnosti v Albánsku.

5        V júni 2010 správca projektu pri delegácii Únie požiadal pána P. ako jedného z odborníkov spoločnosti A. o poskytnutie určitých informácií na účely prípravy tohto postupu verejného obstarávania, a najmä referenčného rámca (ďalej len „RR“). Pán P. poskytol požadované informácie.

6        Po uverejnení oznámenia zo 16. júla 2010 o vyhlásení verejného obstarávania na služby pre zmluvu EuropeAid/129820/C/SER/AL a po overení žiadostí bolo predbežne vybraných osem záujemcov, medzi ktorými sa nachádzali aj konzorciá, ktorých členmi boli spoločnosť A. a žalobkyňa.

7        Po zaslaní výzvy na predloženie ponuky 15. septembra 2010 žalobkyňa oznámila v októbri 2010 verejnému obstarávateľovi, že spoločnosť A. predstavuje podnik, ktorý bol poverený realizáciou predchádzajúceho projektu, a že bez ohľadu na jej účasť na vypracovaní RR získala z tohto dôvodu informácie a výhody v porovnaní s ostatnými záujemcami z užšieho zoznamu uchádzačov.

8        Delegácia Únie jej odpovedala v objasňujúcej poznámke k výzve na predloženie ponuky z 22. októbra 2010, že sú splnené podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž a že RR bol vypracovaný tak, aby mali všetci uchádzači k dispozícii čo najviac informácií na prípravu ponúk.

9        Šesť vybratých záujemcov, ku ktorým patrili konzorciá, ktorých súčasťou bola spoločnosť A. a žalobkyňa, predložilo ponuky verejnému obstarávateľovi.

10      V novembri 2010 žalobkyňa a ďalší dvaja záujemcovia informovali delegáciu Únie, že pán P., odborník spoločnosti A., sa objavuje ako autor dokumentu Word obsahujúceho RR a že táto skutočnosť zakladá konflikt záujmov v zmysle Praktických pokynoch k zmluvným postupom v oblasti vonkajších opatrení EÚ (ďalej len „Pokyny“).

11      Dňa 12. novembra 2010 predseda komisie pre vyhodnotenie ponúk zaslal spoločnosti A. žiadosť o vysvetlenie, na ktorú táto spoločnosť odpovedala 15. novembra. Uviedla po prvé, že príspevok pána P. k tvorbe RR sa obmedzil na všeobecné informácie k častiam 1.4 a 1.5 tohto textu, po druhé, že časti predložené pánom P. sú prístupné všetkým záujemcom, pričom daná situácia nespôsobuje nespravodlivú hospodársku súťaž, a po tretie, že pán P. bol vymenovaný za vedúceho projektu až po dátume uverejnenia užšieho zoznamu záujemcov, ktorí môžu predkladať ponuky.

12      V dňoch 19. a 23. novembra 2010 žalobkyňa zopakovala svoje upozornenie delegácii Únie, pokiaľ ide o okolnosť, že pán P. je autorom dokumentu Word obsahujúceho RR a že táto situácia predstavuje konflikt záujmov.

13      Delegácia Únie 27. januára 2011 oznámila neúspešným uchádzačom zadanie zákazky konzorciu, ktorého súčasťou je spoločnosť A., a poskytla vysvetlenia týkajúce sa tvrdení o konflikte záujmov.

14      Dňa 7. februára 2011 žalobkyňa požiadala delegáciu Únie o nové prešetrenie týkajúce sa tvrdení o konflikte záujmov. Dňa 15. februára 2011 delegácia Únie odpovedala, že nedošlo ku konfliktu záujmov a že v dôsledku postupu nedošlo k nespravodlivej hospodárskej súťaži.

15      Dňa 3. mája 2011 sa žalobkyňa obrátila na európskeho ombudsmana, ktorý dospel k záveru, že Komisia sa tým, že umožnila, aby sa odborník úspešného uchádzača zúčastňoval na vypracúvaní RR, čo viedlo v každom prípade k zjavnému konfliktu záujmov, dopustila nesprávneho úradného postupu.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

16      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. júna 2015 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

17      Vzhľadom na zmenu zloženia Všeobecného súdu bola vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi.

18      Keďže zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.

19      Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh tretej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

20      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

21      Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku položil Komisii písomné otázky. Komisia sa vyjadrila v stanovenej lehote.

22      Pojednávanie bolo pôvodne stanovené na 9. decembra 2016, ale na žiadosť žalobkyne bolo odročené na 10. januára 2017.

23      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 10. januára 2017.

24      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        určil, že Komisia je povinná podľa článku 340 ZFEÚ nahradiť celkovú škodu vzniknutú v dôsledku jej protiprávneho postupu, pričom táto škoda zahŕňa výdavky a trovy vynaložené na účasť na komplexnom postupe verejného obstarávania, náklady spojené s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania, ušlý zisk a stratu príležitosti, pričom stanovená suma určená na náhradu výdavkov a trov vynaložených na účasť na komplexnom postupe verejného obstarávania bude zvýšená o kompenzačné úroky a celá suma škody, ktorá má byť nahradená, bude zvýšená o úroky z omeškania vo výške 8 % počítané od dátumu rozsudku až do dátumu poslednej platby,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo v každom prípade ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.      O prípustnosti

1.      O prípustnosti žaloby

26      Bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, Komisia tvrdí, že žaloba je neprípustná, keďže žalobkyňa žiada o náhradu škody takým spôsobom, ktorý by ju v prípade vyhovenia jej žalobe staval do pozície, v akej by sa nachádzala, ak by jej bola udelená sporná zákazka. Podľa nej totiž žaloba v skutočnosti smeruje k zrušeniu individuálneho rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným, a jej účinkom by v prípade vyhovenia bolo odstránenie právnych účinkov rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným, o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A. Preto žaloba o náhradu škody smeruje k spochybneniu rozhodnutia o zadaní zákazky, keďže protiprávne konanie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, sa podľa Komisie týka uvedeného rozhodnutia. Okrem toho je žaloba podľa nej neprípustná, keďže z porovnania sumy požadovanej náhrady škody so sumou zisku, ktorý by žalobkyňa dosiahla v prípade získania zákazky, vyplýva, že tieto sumy sa zhodujú.

27      Žalobkyňa spochybňuje argumentáciu Komisie a tvrdí, že žaloba je prípustná. V tejto súvislosti po prvé uvádza, že Komisia nepreukázala neprípustnosť žaloby, aj keď jej prináleží to preukázať. Po druhé uvádza, že žaloba nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A., ale ku konštatovaniu, že v dôsledku tohto rozhodnutia jej vznikla škoda. Po tretie žalobkyňa zdôrazňuje, že rozsudok o vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie a o priznaní náhrady škody žalobkyni nemá žiadny dôsledok na konzorcium, ktorého členom je spoločnosť A., keďže takýto rozsudok nespochybňuje pridelenie verejnej zákazky a de facto neruší rozhodnutie o zadaní zákazky.Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že akákoľvek osoba domnievajúca sa, že jej vznikla škoda, musí mať možnosť podať žalobu o náhradu škody, pričom v prejednávanej veci je žaloba prípustná vzhľadom na závažnosť skutkového stavu a dôkazy o tom, že ide o akt nesprávneho úradného postupu. Po piate žalobkyňa uvádza, že požadovaná náhrada škody nezodpovedá presne sume, ktorú mohla získať, ak by bola verejná zákazka zadaná jej, ale že zodpovedá znášaným nákladom a odhadu toho, čo mohla čiastočne získať, pokiaľ by pri udeľovaní zákazky uspela.

28      Keďže otázka prípustnosti žaloby o náhradu škody predstavuje otázku verejného poriadku, ktorú musí Všeobecný súd preskúmať ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2002, Astipesca/Komisia, T‑180/00, EU:T:2002:249, bod 139), tvrdenie žalobkyne o tom, že Komisia si v prejednávanej veci neplnila svoju povinnosť preukázať neprípustnosť žaloby, je nedôvodné.

29      Podľa ustálenej judikatúry bola žaloba o náhradu škody podľa článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého odseku ZFEÚ zavedená ako samostatný prostriedok s osobitnou funkciou v rámci systému opravných prostriedkov (rozsudok z 26. februára 1986, Krohn/Komisia, 175/84, EU:C:1986:85, bod 26). Preto má každá výnimka zo zásady samostatnej povahy žaloby o náhradu škody voči ostatným opravným prostriedkom výnimočnú povahu a má sa uplatňovať reštriktívne (pozri rozsudok zo 7. októbra 2015, Accorinti a i./ECB, T‑79/13, EU:T:2015:756, bod 62 a citovanú judikatúru).

30      Pritom však zároveň platí, že aj keď účastník konania môže postupovať tak, že podá žalobu o náhradu škody bez toho, aby ho akékoľvek ustanovenie zaväzovalo domáhať sa zrušenia protiprávneho aktu, ktorý mu spôsobil škodu, nemôže týmto spôsobom obchádzať neprípustnosť takého návrhu, ktorý by sa týkal rovnakého protiprávneho konania a smeroval k rovnakému peňažnému výsledku (rozsudok z 15. decembra 1966, Schreckenberg/Komisia, 59/65, EU:C:1966:60). V dôsledku toho je pre posúdenie prípustnosti návrhu na náhradu škody opodstatnené preskúmať, či sa účastník konania prostredníctvom takej žiadosti domáha rovnakého výsledku, aký by mu bol zabezpečil úspech žaloby o neplatnosť, ktorú však proti aktu spôsobujúcemu mu ujmu nepodal (uznesenie z 29. septembra 2016, Investigación y Desarrollo en Soluciones y Servicios IT/Komisia, C‑102/14 P, neuverejnené, EU:C:2016:737, bod 80).

31      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že by bolo v rozpore so samostatnou povahou žaloby o náhradu škody, ako aj v rozpore so systémom opravných prostriedkov zavedeným Zmluvou, ak by sa vychádzalo z toho, že žaloba o náhradu škody je neprípustná len z toho dôvodu, že by mohla viesť k výsledku porovnateľnému s výsledkom žaloby o neplatnosť. Žalobu o neplatnosť by bolo možné považovať za zneužitie konania len v takom prípade, ak by táto žaloba skutočne smerovala k zrušeniu individuálneho rozhodnutia adresovaného žalobcovi, ktoré sa stalo konečným, takže by mala rovnaký predmet a účinky ako žaloba o neplatnosť (pozri uznesenie z 13. januára 2014, Investigación y Desarrollo en Soluciones y Servicios IT/Komisia, T‑134/12, neuverejnené, EU:T:2014:31, bod 60 a citovanú judikatúru).

32      Rozhodujúcim faktorom, ktorý podmieňuje prípustnosť tohto návrhu, je otázka, či žaloba o náhradu škody smeruje k rovnakému výsledku ako žaloba o neplatnosť, a nie to, či sa suma požadovaná prostredníctvom žaloby o náhradu škody presne zhoduje so sumou, ktorú mohla žalobkyňa získať v prípade neexistencie takéhoto aktu. Okrem toho Súdnemu dvoru na to, aby v tejto súvislosti dospel k záveru o neprípustnosti žaloby, postačuje úzka väzba medzi žalobou o náhradu škody a žalobou o neplatnosť (pozri uznesenie z 29. septembra 2016, Investigación y Desarrollo en Soluciones y Servicios IT/Komisia, C‑102/14 P, neuverejnené, EU:C:2016:737, bod 80 a citovanú judikatúru).

33      Prípustnosť žaloby je potrebné posúdiť vzhľadom na uvedené úvahy.

34      V prejednávanej veci je nesporné, že keďže žalobkyňa nepodala žalobu o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí jej ponuky a o zadaní zákazky konzorciu, ktorého súčasťou je spoločnosť A., toto rozhodnutie sa vo vzťahu k nej stalo konečným.

35      Je však potrebné konštatovať, že vzhľadom na špecifickosť sporov týkajúcich sa verejného obstarávania Únie táto žaloba o náhradu škody nemá rovnaký predmet ani rovnaké právne a hospodárske dôsledky ako žaloba smerujúca k zrušeniu rozhodnutia uvedeného v bode 34 vyššie a v dôsledku toho nemôže mať za následok odstránenie účinkov uvedeného rozhodnutia.

36      Je tiež potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo cieľom žalôb o neplatnosť je postihovať protiprávnosť právne záväzného aktu, predmetom žaloby o náhradu škody je návrh na náhradu škody vyplývajúcej z aktu alebo z protiprávneho konania, ktoré možno pripísať inštitúcii alebo orgánu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2015, Accorinti a i./ECB, T‑79/13, EU:T:2015:756, bod 61 a citovanú judikatúru). V prejednávanom prípade však predmetom žaloby o neplatnosť podanej žalobkyňou nie je rozhodnutie o zamietnutí jej ponuky a o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom, a preto by v prípade, že by jej Všeobecný súd vyhovel, nemohlo byť následkom zrušenie uvedeného rozhodnutia. Naopak, svojou žalobou o neplatnosť žalobkyňa vôbec nenavrhuje zrušiť toto rozhodnutie, ale získať náhradu škody údajne vyplývajúcej z jeho prijatia. Žalobkyňa sa teda touto žalobou o náhradu škody nedomáha výsledku, ktorý by bol porovnateľný alebo dokonca identický s výsledkom, k akému by smerovala žaloba o neplatnosť.

37      Okrem toho, ako to Komisia uznala na pojednávaní, žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody nemajú rovnaké právne účinky. V rámci žaloby o neplatnosť, má konštatovanie protiprávnosti aktu a v dôsledku toho výrok rozsudku o zrušení uvedeného aktu účinky ex tunc, zatiaľ čo konštatovanie Všeobecného súdu o protiprávnosti aktu, ktoré môže založiť vznik zodpovednosti Únie, má účinky ex nunc, a jeho účinkom v zásade nie je odstránenie právneho základu uvedeného aktu so spätnou účinnosťou (rozsudok zo 16. decembra 2011, Enviro Tech Europe a Enviro Tech International/Komisia, T‑291/04, EU:T:2011:760, bod 89).

38      Osobitne je potrebné zdôrazniť, že v rámci sporov týkajúcich sa verejného obstarávania Únie sa okolnosti, ktoré treba zohľadniť podľa článkov 264 a 266 ZFEÚ na vyhovenie rozsudku o zrušení, netýkajú len zrušovaného ustanovenia a účinkov takéhoto rozsudku, ale aj iných skutočností, ako je dátum podpísania zmluvy, prípadné vykonávania zákazky alebo uplatnenie článku 103 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Nemožno totiž vylúčiť, že po rozsudku, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o zadaní verejnej zákazky, by inštitúcia mohla prikročiť k ukončeniu dotknutej zmluvy a k uskutočneniu nového verejného obstarávania (pozri rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 26 a citovanú judikatúru). Na druhej strane nevyhnutným dôsledkom rozsudku zakladajúceho zodpovednosť Únie je poskytnutie náhrady škody žalobcovi vtedy, ak sa žalobca domáhal takejto náhrady škody, a nie náhrady v naturálnej forme (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. mája 2006, Galileo International Technology a i./Komisia, T‑279/03, EU:T:2006:121, bod 63, a z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09, EU:T:2011:641, body 81 až 83).

39      V prípade, že by sa predloženej žalobe vyhovelo, žalobkyni by bola v súlade s jej návrhmi priznaná náhrada škody spolu s úrokmi, avšak rozsudok Všeobecného súdu by nemal žiadne právne účinky, pokiaľ ide o právne spochybnenie predmetného postupu verejného obstarávania a zadanie tejto zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A. Žalobkyňa by sa preto nenachádzala v porovnateľnej právnej situácii so situáciou, k akej by došlo v dôsledku rozsudku zrušujúceho rozhodnutie o zamietnutí jej ponuky a o zadaní verejnej zákazky inému uchádzačovi.

40      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, táto žaloba nemá rovnaký predmet ani rovnaké účinky ako žaloba smerujúca k zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí ponuky žalobkyne a o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A. Tento záver nemôžu tvrdenia Komisie spochybniť.

41      Po prvé okolnosť, že žalobkyňa sa na podporu tejto žaloby odvoláva na nezákonnosť rozhodnutia o odmietnutí jej ponuky a o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A., nie je rozhodujúca, a to vzhľadom na zásadu samostatnej povahy opravných prostriedkov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že táto okolnosť nemôže sama osebe preukázať existenciu úzkej väzby medzi žalobou o náhradu škody a žalobou o neplatnosť. Rozhodujúcou skutočnosťou je totiž otázka, či sa žalobca prostredníctvom žaloby o náhradu škody snaží dosiahnuť rovnaký výsledok, aký by dosiahol prostredníctvom žaloby o neplatnosť (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 4. októbra 2010, Ivanov/Komisia, C‑532/09 P, neuverejnené, EU:C:2010:577, bod 24). Ako však bolo uvedené v bodoch 36 až 40 vyššie, táto žaloba o náhradu škody nemá rovnaký predmet ani rovnaké účinky ako žaloba o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí ponuky konzorcia, ktorého súčasťou je žalobkyňa, a o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A.

42      Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že keďže sa žalobkyňa snaží získať náhradu škody vo výške zisku, ktorý by údajne dosiahla, pokiaľ by zákazku získala ona, zvýšenú o úroky, znamená to, že sa touto žalobou pokúša zneplatniť účinky rozhodnutia o zamietnutí jej ponuky a o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A., stačí konštatovať, že toto tvrdenie sa musí zamietnuť, keďže z bodov 36 až 40 vyššie vyplýva, že táto žaloba o náhradu škody nemá rovnaký predmet ani rovnaké účinky ako žaloba o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí ponuky konzorcia, ktorého súčasťou je žalobkyňa, a o zadaní zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A.

43      Z toho vyplýva, že žaloba je prípustná.

2.      O prípustnosti argumentácie, ktorú uvádza žalobkyňa

44      Komisia po prvé tvrdí, že keďže žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení zásady ochrany legitímnych očakávaní zo strany verejného obstarávateľa, tento žalobný dôvod je podľa článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku neprípustný.

45      Žalobkyňa v replike spresňuje, že k porušeniu zásady ochrany legitímnej dôvery došlo tým, že žalobkyňa informovala delegáciu Únie o konflikte záujmov, pričom mohla legitímne očakávať, že Komisia prijme príslušné opatrenia na preverenie týchto informácií a reagovanie primeraných spôsobom. Delegácia Únie však nesplnila jej očakávania, keď aj napriek tejto informácii zadala zákazku konzorciu, ktorého súčasťou je spoločnosť A.

46      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 53 prvým odsekom uvedeného štatútu a článkom 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 musí každý návrh na začatie konania uvádzať predmet konania a stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Toto vysvetlenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu vykonať súdne preskúmanie i bez ďalších dodatočných informácií. Na zabezpečenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prípustná, potrebné, aby z jej samotného textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá [rozsudok z 18. septembra 2014, Holcim (Romania)/Komisia, T‑317/12, EU:T:2014:782, bod 55].

47      V prejednávanej veci z bodov 19 a 42 žaloby vyplýva, že žalobkyňa na podporu svojej žaloby o náhradu škody poukazuje na protiprávne konanie, a to osobitne z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, riadnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vzhľadom na znenie žaloby je zjavné, že všetky tvrdenia uvádzané na odôvodnenie protiprávnosti tohto konania sa týkajú porušenia uvedených zásad v priebehu postupu verejného obstarávania, a to vrátane zásady ochrany legitímnej dôvery.

48      Z toho vyplýva, že tvrdenie Komisie je potrebné zamietnuť a že tvrdenia žalobkyne založené na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery sú prípustné.

49      Po druhé Komisia uvádza, že žalobkyňa poukázala na porušenie svojich základných práv, a najmä článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) po prvýkrát až v štádiu repliky, pričom konštatuje, že žalobkyňa nemôže v štádiu repliky tvrdiť, že „za nesprávnym úradným postupom sa skrýva porušovanie základných práv“. Tvrdí tiež, že tento žalobný dôvod založený na porušení základných práv nespĺňa požiadavky podľa článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku.

50      Podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Okrem toho žalobný dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu, ktorý bol už priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na začatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásiť za prípustný. Navyše tvrdenia, ktorých podstata úzko súvisí s dôvodom uvedeným v návrhu na začatie konania, nemožno považovať za nové žalobné dôvody a ich predloženie je prijateľné v štádiu repliky alebo na pojednávaní (pozri rozsudok z 12. septembra 2012, Taliansko/Komisia, T‑394/06, neuverejnený, EU:T:2012:417, bod 48 a citovanú judikatúru).

51      V prejednávanej veci je v prvom rade potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 39, 42, 43, 46 a 48 žaloby, žalobkyňa sa na podporu tejto žaloby o náhradu škody odvoláva na porušenie zásady riadnej alebo racionálnej správy vecí verejných.

52      Ako ďalej vyplýva z bodu 42 vyjadrenia k žalobe, Komisia zdôraznila, že podľa judikatúry zásada riadnej správy vecí verejných sama osebe nepriznáva práva jednotlivcom, s výnimkou prípadu, keď je vyjadrením osobitných práv, na ktoré sa pritom žalobkyňa v prejednávanej veci neodvoláva.

53      Napokon v bodoch 15 a 16 repliky žalobkyňa odpovedá na toto tvrdenie Komisie, pričom tvrdí, že k porušeniu zásady riadnej správy vecí verejných došlo z dôvodu nedostatku vhodných opatrení vzhľadom na konflikt záujmov a z dôvodu neexistencie úplných a transparentných informácií v nadväznosti na jej sťažnosť, aj keď mala právo na spravodlivé vybavenie jej záležitostí zo strany Komisie podľa článku 41 ods. 1 Charty.

54      Z týchto skutočností vyplýva, že žalobkyňa sa v replike obmedzuje na odpovede na tvrdenia Komisie a najmä na tvrdenie, že nepoukázala na porušenie osobitných práv vyplývajúcich z porušenia zásady riadnej správy vecí verejných. Komisia teda nie je oprávnená tvrdiť, že žalobkyňa uvádza po prvýkrát porušenie svojich základných práv v štádiu repliky.

55      Pokiaľ ide o porušenie článku 41 Charty, najprv je potrebné pripomenúť, že právo na riadnu správu vecí verejných, zakotvené v tomto ustanovení, odráža všeobecnú zásadu práva Únie (rozsudky z 8. mája 2014, N., C‑604/12, EU:C:2014:302, bod 49, a z 19. júna 2014, Commune de Millau a SEMEA/Komisia, C‑531/12 P, EU:C:2014:2008, bod 97). Ďalej z vysvetliviek k Charte (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) vyplýva, že článok 41 stojí na existencii Únie, ktorá je založená na zásade právneho štátu a ktorej charakteristické znaky boli rozvinuté v judikatúre obsahujúcej okrem iného riadnu správu vecí verejných ako všeobecnú právnu zásadu. Napokon z bodu 43 žaloby vyplýva, že žalobkyňa najmä tvrdí, že Komisia mala konať s náležitou starostlivosťou, pričom táto povinnosť vyplýva zo všeobecnej zásady riadnej správy vecí verejných. Je pritom potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa týmto spôsobom v zásade odvoláva na osobitné právo priznané článkom 41 Charty. Tvrdenia žalobkyne sa teda vzťahujú na právo priznané článkom 41 ods. 1 tohto predpisu, podľa ktorého „každý má právo, aby inštitúcie a orgány… Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“, keďže podľa judikatúry je povinnosť náležitej starostlivosti súčasťou zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá sa vo všeobecnosti uplatňuje na činnosť správy Únie vo vzťahoch s verejnosťou, pričom vyžaduje, aby správny orgán Únie konal s náležitou starostlivosťou a opatrne [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, EU:C:2008:726, body 92 a 93].

56      Z toho jednak vyplýva, že zmienka o článku 41 Charty v replike v každom prípade vytvára úzky vzťah s tvrdeniami založenými na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, a jednak, že žalobkyňa, odvolávajúc sa na povinnosť riadnej starostlivosti vyplývajúcu z tejto zásady, sa už v žalobe odvolala na porušenie článku 41 Charty. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tvrdenia založené na článku 41 Charty nepredstavujú nové tvrdenia, a teda sú prípustné.

57      Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého je tento žalobný dôvod neprípustný, keďže žalobkyňa neuviedla porušenie, na ktoré sa odvoláva, a tvrdenia uvádzané na preukázanie tohto porušenia, je potrebné uviesť, že tvrdenie o protiprávnom konaní uvádzané v súvislosti s porušením zásady riadnej správy vecí verejných a článku 41 Charty spĺňa podmienky uvedené v bode 46 vyššie, ktoré sa analogicky uplatňujú v tomto prípade. Tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa v súvislosti s porušením zásady riadnej správy vecí verejných, je totiž potrebné považovať za tvrdenia uvedené tak v súvislosti s týmto porušením, ako aj v súvislosti s porušením článku 41 Charty.

58      Po tretie Komisia tvrdí, že žalobkyňa uvádza žalobný dôvod založený na porušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31) po prvýkrát až v replike, v dôsledku čoho je tento žalobný dôvod neprípustný.

59      V tejto súvislosti stačí konštatovať, že žalobkyňa v bode 36 repliky jasne uvádza, že „smernica 2007/66 sa neuplatňuje na verejné zákazky Komisie“. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, teda žalobkyňa uvádza smernicu 2007/66 na podporu svojich tvrdení, avšak neodvoláva sa na porušenie tohto právneho predpisu.

60      Tvrdenie Komisie je preto potrebné zamietnuť.

B.      O veci samej

1.      O podmienkach vzniku zodpovednosti Únie

61      Podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ týkajúceho sa mimozmluvnej zodpovednosti Únia v súlade so zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.

62      Podľa ustálenej judikatúry je vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie za protiprávne konanie jej inštitúcií v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to protiprávnosťou konania vytýkaného inštitúcii, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a uvádzanou škodou (rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, body 39 až 42; z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, body 106 a 164 až 166, a zo 16. októbra 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑297/12, neuverejnený, EU:T:2014:888, bod 28).

63      Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa protiprávnosti konania inštitúcie, vyžaduje sa preukázanie dostatočne závažného porušenia právneho pravidla, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom (rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, body 42 a 43, a z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 173).

64      K vzniku zodpovednosti Únie teda môže viesť len protiprávne konanie inštitúcie, ktoré spôsobuje takéto dostatočne závažné porušenie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že rozhodujúcim kritérium na určenie toho, či je porušenie práva Únie dostatočne závažné, je kritérium zjavného a závažného prekročenia hraníc stanovených na voľnú úvahu inštitúcie Únie (rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, bod 43). Z judikatúry konkrétne vyplýva, že režim, ktorý rozvinul Súdny dvor v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti Únie, zohľadňuje okrem iného zložitosť situácií, ktoré bolo potrebné upraviť, ťažkosti uplatňovania alebo výkladu textov, a osobitne mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje autor spochybneného aktu (rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, bod 40; z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P, EU:C:2002:736, bod 52, a z 10. júla 2003, Komisia/Fresh Marine, C‑472/00 P, EU:C:2003:399, bod 24).

65      Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie škody, je potrebné pripomenúť, že zodpovednosť vo vzťahu k Únii možno založiť len vtedy, ak žalobcovi skutočne vznikla „skutočná a určitá“ škoda. V tejto súvislosti prislúcha žalobcovi predložiť súdu Únie presvedčivé dôkazy o existencii a rozsahu takejto škody (pozri rozsudky zo 16. júla 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C‑481/07 P, neuverejnený, EU:C:2009:461, bod 36 a citovanú judikatúru, a z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09, EU:T:2011:641, bod 25 a citovanú judikatúru).

66      Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti, táto podmienka je splnená v prípade, že existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, ktorého sa dopustila dotknutá inštitúcia, a uvádzanou škodou, pričom túto súvislosť musí preukázať žalobca. Úniu možno považovať za zodpovednú iba za takú škodu, ktorá dostatočne priamo vyplýva z protiprávneho konania dotknutej inštitúcie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. júla 2007, Yedaş Tarim ve Otomotiv Sanayi ve Ticaret/Rada a Komisia, C‑255/06 P, neuverejnené, EU:C:2007:414, bod 61).

67      Ak nie je splnená niektorá z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, žaloba o náhradu škody sa musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ostatné dve podmienky (rozsudky z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C‑146/91, EU:C:1994:329, bod 81, a zo 16. októbra 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑297/12, EU:T:2014:888, bod 33).

68      Je teda potrebné preskúmať, či sú tieto podmienky v prejednávanej veci splnené.

a)      O protiprávnych konaniach

69      Žalobkyňa v podstate uvádza dve odlišné protiprávne konania, a to na jednej strane nedostatočný dohľad nad postupom verejného obstarávania a existenciu konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A., a na druhej strane oneskorenie, s akým bola informovaná o rozhodnutí o zadaní zákazky a podpísaní zmluvy.

70      Na úvod je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa na podporu svojej žaloby a s cieľom preukázať existenciu protiprávneho konania, ktoré môže založiť zodpovednosť Únie v prejednávanej veci, odvoláva na rozhodnutie ombudsmana z 27. januára 2014, ktorý konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu, keď umožnila, aby sa odborník úspešného uchádzača zúčastnil na vypracovaní RR, čo viedlo v každom prípade k zjavnému konfliktu záujmov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, rovnako ako to urobila Komisia, že samotné závery ombudsmana nezaväzujú súd Únie, ale predstavujú len nepriamy dôkaz toho, že dotknutá inštitúcia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných. Konanie pred ombudsmanom, ktorý nemá právomoc prijímať záväzné rozhodnutia, je totiž mimosúdnou alternatívnou možnosťou občanov Únie k možnosti obrátiť sa na súd Únie, ktorá zodpovedá osobitným kritériám a nemá nevyhnutne rovnaký cieľ ako žaloba. V dôsledku toho kvalifikácia konania dotknutej inštitúcie ako „nesprávny úradný postup“, zo strany ombudsmana ešte neznamená, že toto konanie predstavuje dostatočne závažné porušenie právneho pravidla v zmysle judikatúry (rozsudok z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:633, bod 44).

71      Z týchto úvah jednak vyplýva, že Všeobecnému súdu prislúcha určiť podľa vlastnej voľnej úvahy, či v prejednávanom prípade uvádzané protiprávne konanie predstavuje dostatočne závažné porušenie právneho pravidla, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom, a jednak, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, rozhodnutie ombudsmana je na tento účel relevantné, avšak možno ho zohľadniť iba ako prípadný nepriamy dôkaz porušenia zásady riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie.

1)      O údajnom protiprávnom konaní založenom na nedostatočnom dohľade nad postupom verejného obstarávania a na existencii konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A.

72      Pokiaľ ide o prvé uvádzané protiprávne konanie, žalobkyňa uvádza dve skupiny argumentov založených na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, riadnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery, ktoré obsahuje tak nariadenie o rozpočtových pravidlách, ako aj Pokyny. Žalobkyňa jednak tvrdí, že nedostatočný dohľad nad postupom verejného obstarávania a nedostatočné prešetrenie tvrdení o konflikte záujmov, a to osobitne pokiaľ ide o chýbajúce prešetrenie v nadväznosti na vyhlásenia pána P. a spoločnosti A. o tom, že sa nenachádzajú v situácii konfliktu záujmov, nedostatočné prešetrenie konfliktu záujmov, chýbajúce posúdenie výhody, ktorú získala spoločnosť A. z účasti pána P. na vypracovaní RR, nedostatok nestrannosti komisie pre vyhodnotenie ponúk a nepresnosť informácií poskytnutých v súvislosti s prešetrovaním, predstavujú porušenie povinnosti riadnej starostlivosti a zásady riadnej správy vecí verejných.

73      Žalobkyňa zároveň uvádza, že okrem toho, že nedostatky prešetrovania týkajúceho sa konfliktu záujmov porušujú zásadu riadnej správy vecí verejných, zároveň spôsobujú aj porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, z ktorej vyplýva povinnosť zabezpečiť súlad s článkom 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Okrem toho mal byť po vyhláseniach spoločnosti A. a pána P. potvrdzujúcich, že sa nenachádzajú v situácii konfliktu záujmov, uplatnený článok 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Napokon účasť pána P. na vypracovaní RR predstavuje podľa žalobkyne konflikt záujmov, ktorý narušil rovnosť medzi uchádzačmi, čomu Komisia podľa nej z dôvodu nedostatočného prešetrenia nezabránila.

74      Komisia pripomína, že podľa judikatúry musí byť uchádzač vylúčený z postupu v prípade rizika konfliktu záujmov, pričom toto riziko sa musí posúdiť konkrétne. Okrem toho z Pokynov vyplýva, že záujemca, ktorý sa zúčastnil na príprave verejného obstarávania musí byť vylúčený, ibaže to nevytvára nespravodlivú hospodársku súťaž.

75      Komisia tvrdí, že skutočnosť, že pán P. bol odborníkom spoločnosti A. počas predchádzajúceho kontraktu, nepredstavuje konflikt záujmov, ktorý by odôvodňoval jej vylúčenie z verejného obstarávania, pretože existenciu konfliktu záujmov a jej prípadné dôsledky je potrebné posúdiť konkrétne. Okrem toho boli RR vypracované tak, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž. Preto aj za predpokladu, že spoločnosť A. získala výhodu v pozícii kandidáta, ktorému bola zákazka udelená v minulosti, ostatní záujemcovia môžu takisto získať rovnaké technické znalosti.

76      Aj keď Komisia pripúšťa, že nedbanlivosť verejného obstarávateľa mohla zdanlivo viesť k vzniku konfliktu záujmov, tvrdí, že vzhľadom na okolnosti prípadu k vzniku konfliktu záujmov nedošlo. Okrem toho sa domnieva, že verejný obstarávateľ si splnil svoju povinnosť dôkladne preskúmať prípadný konflikt záujmov.

77      V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 63 a 64 vyššie je potrebné určiť, či v prejednávanej veci žalobkyňa preukázala existenciu dostatočne závažného porušenia právneho pravidla, ktorého cieľom je priznanie práv jednotlivcom.

i)      O existencii právneho pravidla, ktorého cieľom je priznanie práv jednotlivcom

78      Pokiaľ ide o potrebu preukázať, že inštitúcia porušila právne pravidlo, ktorého cieľom je priznanie práv jednotlivcom, žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila viacero právnych pravidiel, ktorých cieľom je priznanie práv jednotlivcom, konkrétne zásady ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných, ktoré sa nachádzajú jednak v nariadení o rozpočtových pravidlách, a jednak aj v bode 2.3.6 Pokynov, ako aj povinnosť náležitej starostlivosti, z ktorej jej vyplýva povinnosť zabezpečiť dodržanie článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách, článku 94 uvedeného nariadenia a usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre riadenie konfliktu záujmov vo verejnej službe.

79      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zásada ochrany legitímnej dôvery predstavuje právne pravidlo, ktoré priznáva práva jednotlivcom (pozri rozsudok zo 6. decembra 2001, Emesa Sugar/Rada, T‑43/98, EU:T:2001:279, bod 64 a citovanú judikatúru).

80      Pokiaľ ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá sa vinie článkami 89 a 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj bodom 2.3.6 Pokynov, z judikatúry vyplýva, že táto zásade sama osebe priznáva práva jednotlivcom (rozsudok zo 4. októbra 1979, Ireks‑Arkady/EHS, 238/78, EU:C:1979:226, bod 11). V dôsledku toho je potrebné článok 89 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého majú byť všetky verejné zmluvy financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, a článok 94 uvedeného nariadenia, podľa ktorého sa zákazka nesmie zadať záujemcom alebo uchádzačom, ktorí sa počas postupu verejného obstarávania nachádzajú v situácii konfliktu záujmov alebo sú vinní zo skresľovania skutočností pri poskytovaní informácií, taktiež považovať za právne pravidlá, ktorých cieľom je priznanie práv jednotlivcom, keďže majú za cieľ zaručiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania v rámci postupov verejného obstarávania.

81      Pokiaľ ide o zásadu riadnej správy vecí verejných, z judikatúry vyplýva, že povinnosť riadnej starostlivosti, ktorá tvorí súčasť tejto zásady, sa všeobecným spôsobom uplatňuje na činnosť správy Únie vo vzťahoch s verejnosťou [rozsudky zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, EU:C:2008:726, bod 92; z 9. septembra 2008, MyTravel/Komisia, T‑212/03, EU:T:2008:315, bod 50, a zo 16. decembra 2015, Chart/SEAE, T‑138/14, EU:T:2015:981, bod 113], pričom príslušnej inštitúcii ukladá povinnosť preskúmať starostlivo a nestranne všetky relevantné skutočnosti predmetného prípadu (pozri rozsudok zo 16. decembra 2015, Chart/SEAE, T‑138/14, EU:T:2015:981, bod 113 a citovanú judikatúru).

82      Okrem toho judikatúra uznala, že správa Únie mohla vyvolať svoju mimozmluvnú zodpovednosť za protiprávne konanie, ak nekonala so všetkou vyžadovanou starostlivosťou, a tým zapríčinila vznik škody [pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, EU:C:2008:726, bod 91 a citovanú judikatúru]. Okrem iného konštatovanie nezrovnalosti, ktorej by sa za analogických okolností nedopustil priemerne opatrný a starostlivý správny orgán, umožňuje vyvodiť záver, že postup inštitúcie predstavuje protiprávne konanie takej povahy, že odôvodňuje uplatnenie zodpovednosti Únie podľa článku 340 ZFEÚ (rozsudok z 12. júla 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑198/95, T‑171/96, T‑230/97, T‑174/98 a T‑225/99, EU:T:2001:184, bod 134).

83      V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že protiprávne konanie spočívajúce v nedostatočnom dohľade nad postupom verejného obstarávania vyplýva z nedodržania zásady riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti osobitne v bodoch 28 a 43 žaloby a v bode 15 repliky uvádza, že toto protiprávne konanie je dôsledkom porušenia povinnosti náležitej starostlivosti. Podľa žalobkyne teda bola Komisia povinná uskutočniť spravodlivé a dostatočne dôkladné prešetrovanie s cieľom určiť, či účasť pána P. na vypracovaní RR poskytla v rámci postupu verejného obstarávania výhodu spoločnosti A.

84      Žalobkyňa sa pritom týmito tvrdeniami neobmedzuje len na všeobecnú povinnosť uloženú Komisii dodržiavať pravidlá, ktoré majú zabezpečiť rešpektovanie Únie práva. Naopak, žalobkyňa sa odvoláva na povinnosť náležitej starostlivosti v tom zmysle, že cieľom dodržania tejto povinnosti, a to prostredníctvom zabezpečenia, že Komisia dôkladne a seriózne zváži všetky okolnosti týkajúce sa jednak zapojenia pána P. do vypracovania RR a jednak udelenia zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A, je chrániť občanov a priznať im práva.

85      Za týchto podmienok sa treba domnievať, že zásada riadnej správy vecí verejných a článok 41 Charty, ako sa na ne odvoláva žalobkyňa, sú vyjadrením osobitných práv v zmysle tohto ustanovenia, teda práva každého na nestranné a spravodlivé vybavenie jeho záležitosti, a tým na povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu. Preto je potrebné v prejednávanej veci zásadu riadnej správy vecí verejných a článok 41 Charty považovať za právne pravidlá, ktorých cieľom je priznať práva jednotlivcom.

86      Napokon, keďže usmernenia OECD pre riadenie konfliktu záujmov vo verejnej službe nie sú záväzné pre inštitúcie Únie (rozsudok z 11. júna 2014, Communicaid Group/Komisia, T‑4/13, neuverejnený, EU:T:2014:437, bod 82), nemožno ich pokladať za právne pravidlo, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom.

ii)    O existencii dostatočne závažného porušenia

87      Pokiaľ ide o existenciu dostatočne závažných porušení, žalobkyňa uvádza dve skupiny tvrdení, ktoré sa týkajú jednak nedostatočného dohľadu nad postupom verejného obstarávania a nedostatočného prešetrenia tvrdení o konflikte záujmov, čo podľa nej okrem iného zabránilo verejnému obstarávateľovi v dodržaní nariadenia o rozpočtových pravidlách a zásady rovnosti zaobchádzania, a jednak skutočnosti, že spoločnosť A. sa nachádzala v situácii konfliktu záujmov, pričom žalobkyňa sa snaží preukázať, že Komisia sa dopustila dostatočne závažného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, riadnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery, ako aj článkov 89 a 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

88      Najprv je potrebné zamietnuť tvrdenia založené na existencii dostatočne závažného porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery.

89      Podľa ustálenej judikatúry má totiž možnosť dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery každý hospodársky subjekt, v ktorom vzbudila inštitúcia odôvodnené očakávania (pozri rozsudok z 13. júla 1995, O’Dwyer a i./Rada, T‑466/93, T‑469/93, T‑473/93, T‑474/93 a T‑477/93, EU:T:1995:136, bod 48 a citovanú judikatúru).

90      Zadávanie verejnej zákazky sa pritom uskutočňuje na základe porovnávacieho hodnotenia ponúk verejným obstarávateľom a žiadny uchádzač nemá automaticky právo na to, aby mu bola zákazka zadaná.

91      Okrem toho žalobkyňa nijako netvrdí, že by v prejednávanej veci verejný obstarávateľ vyvolal určité očakávania, pokiaľ ide o výsledok konania o zadaní verejnej zákazky alebo pokiaľ ide o prešetrovanie tvrdení o konflikte záujmov.

92      Preto sa žalobkyňa nemôže odvolávať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a toto tvrdenie musí byť zamietnuté ako nedôvodné. Zároveň je pritom tiež potrebné určiť, či žalobkyňa prostredníctvom svojich iných tvrdení preukázala, že v prejednávanej veci došlo k dostatočne závažnému porušeniu práva Únie.

93      V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že nedostatočný dohľad nad postupom verejného obstarávania a nad prešetrením tvrdení o konflikte záujmov predstavuje dostatočne závažné porušenie práva Únie a osobitne povinnosti náležitej starostlivosti ako súčasti zásady riadnej správy vecí verejných a článku 41 Charty. Dodáva, že následkom tohto porušenia povinnosti náležitej starostlivosti bolo porušenie článkov 89 a 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách a zásady rovnosti zaobchádzania. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa tvrdí, že prešetrovanie nemohlo byť nestranné vzhľadom na zloženie komisie pre vyhodnotenie ponúk, že informácie poskytnuté v súvislosti s prešetrovaním vedeným v nadväznosti na oznámenia o konflikte záujmov sú nepresné, že dohľad nad verejným obstarávaním bol nedostatočný a že nedostatočné bolo aj prešetrovanie uskutočnené v nadväznosti na oznámenia o konflikte záujmov.

94      V tejto súvislosti je najprv potrebné pripomenúť, že verejný obstarávateľ má povinnosť v každom štádiu verejného obstarávania dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania a v dôsledku toho dodržiavať rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov (pozri rozsudok z 12. júla 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑250/05, neuverejnený, EU:T:2007:225, bod 45 a citovanú judikatúru).

95      Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporiť rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastnenými na verejnom obstarávaní, ukladá, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých súťažiteľov (pozri rozsudok z 9. septembra 2009, Brink’s Security Luxembourg/Komisia, T‑437/05, EU:T:2009:318, bod 114 a citovanú judikatúru).

96      Rovnosť zaobchádzania tiež znamená, že uchádzači musia mať rovnaké postavenie tak v čase prípravy svojich ponúk, ako aj v okamihu, keď sú tieto ponuky vyhodnocované verejným obstarávateľom (rozsudok z 11. júna 2014, Communicaid Group/Komisia, T‑4/13, neuverejnený, EU:T:2014:437, bod 580).

97      Ak však niektorá osoba, ktorá je sama uchádzačom v predmetnom verejnom obstarávaní, môže, hoci aj bez toho, že by mala taký úmysel, ovplyvniť podmienky tohto obstarávania vo svoj prospech, táto osoba sa môže nachádzať v situácii, ktorá by mohla viesť k vzniku konfliktu záujmov. Takáto situácia je spôsobilá narušiť hospodársku súťaž medzi uchádzačmi (rozsudky z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, EU:C:2005:127, bod 30, a z 11. júna 2014, Communicaid Group/Komisia, T‑4/13, neuverejnený, EU:T:2014:437, bod 53), pričom predstavuje narušenie rovnosti medzi uchádzačmi.

98      Konkrétne podľa judikatúry a bodu 2.3.6 Pokynov existuje riziko konfliktu záujmov v prípade, že istá osoba bola poverená prípravnými prácami v rámci postupu verejného obstarávania a zároveň sa zúčastňuje na tom istom konaní, keďže v takejto situácii sa táto osoba môže nachádzať v situácii, ktorá by mohla viesť k vzniku konfliktu záujmov (rozsudok z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, EU:C:2005:127, body 28 až 30).

99      Aj keď sa podľa článku 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách zákazka nesmie zadať záujemcom alebo uchádzačom, ktorí sa počas postupu verejného obstarávania nachádzajú v situácii konfliktu záujmov alebo sú vinní zo skresľovania skutočností pri poskytovaní informácií, toto ustanovenie zároveň umožňuje vylúčiť uchádzača z postupu verejného obstarávania len vtedy, ak je situácia konfliktu záujmov, ktorá sa ho týka, skutočná, a nie len hypotetická. Na tento účel musí byť konflikt záujmov skutočne konštatovaný, a to po konkrétnom posúdení ponuky a situácie uchádzača (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, EU:C:2005:127, body 32 až 36; z 19. mája 2009, Assitur, C‑538/07, EU:C:2009:317, body 26 až 30, a z 18. apríla 2007, Deloitte Business Advisory/Komisia, T‑195/05, EU:T:2007:107, bod 67).

100    Preto verejnému obstarávateľovi prislúcha posúdiť a overiť existenciu skutočného nebezpečenstva výskytu praktík, ktoré by mohli ohroziť transparentnosť a narušiť hospodársku súťaž medzi uchádzačmi, a zároveň zachovať možnosť uchádzačov, ktorým hrozí vylúčenie z obstarávania, preukázať, že v ich prípade neexistuje skutočné riziko výskytu takéhoto konfliktu záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, EU:C:2005:127, body 33 a 35; z 19. mája 2009, Assitur, C‑538/07, EU:C:2009:317, bod 30, a z 23. decembra 2009, Serrantoni a Consorzio stabile edili, C‑376/08, EU:C:2009:808, bod 39).

101    Pritom bez ohľadu na to, že neexistuje absolútna povinnosť verejných obstarávateľov systematicky vylúčiť uchádzačov, ktorí sa nachádzajú v situácii konfliktu záujmov, vylúčenie uchádzača, ktorý sa nachádza v situácii konfliktu záujmov, je nevyhnutné, ak neexistuje vhodnejší prostriedok na zabránenie akémukoľvek porušeniu zásad rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a transparentnosti (pozri rozsudok z 20. marca 2013, Nexans France/Entreprise commune Fusion for Energy, T‑415/10, EU:T:2013:141, body 116 a 117 a citovanú judikatúru).

102    V tejto súvislosti vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ musí zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konať transparentne, je mu zverená aktívna úloha pri uplatňovaní a dodržiavaní týchto zásad. Osobitne mu je v každom prípade uložená povinnosť overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich a odstránil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2015, eVigilo, C‑538/13, EU:C:2015:166, body 42 a 43).

103    Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejnému obstarávateľovi prináleží na jednej strane dbať v každej fáze verejného obstarávania na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania a na druhej strane určiť v jednotlivých prípadoch a na základe konkrétneho posúdenia, či sa osoba alebo záujemca nachádza v situácii konfliktu záujmov, a to pred prijatím rozhodnutia o ich vylúčení alebo nevylúčení z postupu verejného obstarávania a o zadaní zákazky.

104    V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že zistenie nezrovnalosti, ktorej by sa za analogických okolností nedopustil primerane opatrný a starostlivý správny orgán, umožňuje vyvodiť záver, že postup inštitúcie predstavuje protiprávne konanie takej povahy, že odôvodňuje vznik zodpovednosti Únie podľa článku 340 ZFEÚ (rozsudok z 12. júla 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑198/95, T‑171/96, T‑230/97, T‑174/98 a T‑225/99, EU:T:2001:184, bod 134).

105    Preto povinnosť náležitej starostlivosti vyžaduje, aby inštitúcie konali starostlivo a opatrne [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, EU:C:2008:726, body 92 a 93], pričom predpokladá povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nezaujato preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14; zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, EU:C:2008:613, bod 56, a z 9. septembra 2011, Dow AgroSciences a i./Komisia, T‑475/07, EU:T:2011:445, bod 154).

106    Predovšetkým vzhľadom na riziko konfliktu záujmov v oblasti verejného obstarávania prináleží verejnému obstarávateľovi povinnosť pripraviť a prijať rozhodnutie o ďalšom priebehu postupu verejného obstarávania, a to s náležitou starostlivosťou a na základe všetkých relevantných údajov. Takáto povinnosť vyplýva najmä zo zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, keďže mu je uložená povinnosť dbať v každej fáze verejného obstarávania na dodržiavanie rovnosti zaobchádzania, a tým aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov (rozsudok zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, EU:T:2005:107, bod 75).

107    Napokon je potrebné pripomenúť, že v prípade, že je správny orgán povinný vykonať prešetrenie, musí ho vykonať so všetkou starostlivosťou s cieľom rozptýliť existujúce pochybnosti a objasniť situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1986, Irish Grain Board, 254/85, EU:C:1986:422, bod 16).

108    Vo svetle všetkých týchto skutočností je potrebné posúdiť protiprávne konanie týkajúce sa nedostatočného dohľadu v súvislosti s postupom verejného obstarávania a v súvislosti s existenciou konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A.

109    Po prvé viaceré okolnosti uvádzané žalobkyňou s cieľom preukázať existenciu porušenia povinnosti náležitej starostlivosti musia byť zamietnuté ako nedôvodné.

110    Preto tvrdenie, že prešetrovanie nebolo nestranné vzhľadom na zloženie komisie pre vyhodnotenie ponúk, ktorá vykonala prešetrenie s cieľom posúdiť existenciu konfliktu záujmov a sformulovať svoje odporúčania verejnému obstarávateľovi, musí byť zamietnuté jednak preto, že okolnosť, že komisia pre vyhodnotenie ponúk bola zložená hlavne zo zamestnancov Komisie, sama osebe nepreukazuje nedostatok nestrannosti prešetrovania a jednak preto, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz spôsobilý preukázať, že by táto okolnosť mala predstavovať porušenie povinnosti náležitej starostlivosti.

111    Pokiaľ ide o tvrdenie, že informácie poskytnuté v súvislosti s prešetrovaním nadväzujúcim na oznámenia o konflikte záujmov boli nejasné a v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných neumožnili žalobkyni pochopiť, ako bola preukázaná neexistencia konfliktu záujmov, je potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva zo spisu, delegácia Únie poskytla žalobkyni a všetkým záujemcom a uchádzačom informácie týkajúce sa priebehu a výsledku tohto prešetrenia.

112    V nadväznosti na žiadosť žalobkyne o objasnenie z 15. októbra 2010 jej delegácia Únie odpovedala 22. októbra 2010, že RR vypracoval verejný obstarávateľ s cieľom poskytnúť všetkým uchádzačom čo najviac informácií na prípravu ich ponuky, takže podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže boli splnené. Rovnako z listu z 27. januára 2011, ktorým bola žalobkyňa informovaná o tom, že jej ponuka nebola vybraná, vyplýva, že hodnotiaca komisia prešetrovala tvrdenia o konflikte záujmov. Z tohto dôvodu tento list odkazuje na prešetrovanie a konkrétnejšie na preskúmanie dokumentov, výmeny e‑mailov a listov, pričom uvádza dôvody, pre ktoré sa pán P. objavuje ako autor dokumentu Word obsahujúceho RR.

113    Vzhľadom na všetky tieto informácie žalobkyňa nepochybne mohla pochopiť, na základe akých skutočností komisia pre vyhodnotenie ponúk a delegácia Únie vylúčili tak nebezpečenstvo, ako aj existenciu konfliktu záujmov. Z tohto dôvodu a bez ohľadu na otázku dostatočnosti týchto dôkazov na vyvrátenie tvrdenia o konflikte záujmov nemožno Komisii vytýkať, že by poskytla nepresné informácie, ktoré žalobkyni neumožňovali pochopiť, ako bola preukázaná neexistencia konfliktu záujmov, a že by porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

114    Po druhé je však potrebné konštatovať, že všetky ostatné okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla, preukazujú dostatočne závažné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti v priebehu postupu verejného obstarávania.

115    Pokiaľ ide o nedostatok dohľadu nad postupom z dôvodu chýbajúceho prešetrenia v nadväznosti na vyhlásenia spoločnosti A. a pána P. o tom, že sa nenachádzajú v situácii konfliktu záujmov, je potrebné uviesť, že podľa článku 94 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa zákazka nesmie zadať záujemcom ani uchádzačom, ktorí sú v rámci postupu verejného obstarávania vinní zo skresľovania skutočností pri poskytovaní informácií, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ ako podmienku účasti na postupe verejného obstarávania.

116    V tomto prípade, ako tvrdí žalobkyňa, je málo pravdepodobné, že verejný obstarávateľ nevedel o skutočnosti, že pán P. pôsobil ako odborník spoločnosti A. v rámci predchádzajúceho verejného obstarávania a že bol vybraný správcom projektu pri delegácii Únie na účely spracovania RR.

117    Je to totiž práve postavenie pána P. ako odborníka spoločnosti A. v rámci prvej zmluvy, pre ktoré si ho správca projektu pri delegácii Únie vyžiadal v súvislosti s vypracovaním RR. Na druhej strane Komisia nikdy netvrdila, že by delegácia Únie nevedela o tom, že pán P. bol požiadaný o vypracovanie RR.

118    Okrem toho je nesporné, že spoločnosť A. podpísala formulár prihlášky a vedela o tom, že uchádzač môže byť vylúčený z konania, ak navrhne odborníka, ktorý sa podieľal na príprave postupu verejného obstarávania, a že pán P. ako odborník navrhnutý spoločnosťou A. vyhlásil, že sa nenachádza v situácii konfliktu záujmov.

119    Vzhľadom na to, že delegácia Únie nemohla nevedieť o tom, že pán P. sa podieľal na príprave RR, prináležalo verejnému obstarávateľovi preveriť, či boli splnené podmienky uplatnenia článku 94 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Na jednej strane totiž treba konštatovať, že význam článku 94 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách nemôže vyvolávať nejasnosti v tom zmysle, že stanovuje, že každý záujemca alebo uchádzač, ktorý poskytol nepravdivé vyhlásenia, musí byť z postupu vylúčený. Na druhej strane vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nemohol verejný obstarávateľ nevedieť o tom, že pán P. bol zapojený do vypracovania RR. Preto mal verejný obstarávateľ povinnosť uistiť sa, že nie je potrebné uplatniť toto ustanovenie.

120    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bola delegácia Únie v prejednávanej veci povinná preskúmať ex offo existenciu možného konfliktu záujmov, je potrebné poznamenať, že Komisia ani nepreukázala, a ani netvrdila, že by delegácia Únie predtým, ako ostatní záujemcovia alebo kandidáti oznámili, že spoločnosť A. sa nachádzala v situácii konfliktu záujmov, požiadala spoločnosť A. o preukázanie, že sa nenachádza v situácii konfliktu záujmov z dôvodu účasti pána P. na vypracovaní RR.

121    Aj keď je v tejto súvislosti pravda, že bod 2.3.6 Pokynov, podľa ktorého jednak existuje nebezpečenstvo konfliktu záujmov v prípade osoby, ktorá bola poverená prípravnými prácami v rámci verejného obstarávania, pričom sa zúčastňuje na tom istom obstarávaní, a jednak že záujemca alebo uchádzač nachádzajúci sa v situácii konfliktu záujmov musí byť vylúčený z postupu verejného obstarávania s výnimkou prípadu, keď preukáže, že táto skutočnosť nespôsobuje nespravodlivú hospodársku súťaž, výslovne nestanovuje povinnosť verejného obstarávateľa vykonať ex offo prešetrovanie, zároveň je však potrebné konštatovať, že toto ustanovenie takúto povinnosť ani nevylučuje.

122    Okrem toho sa dodržanie ustanovení článku 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách a bodu 2.3.6 Pokynov javí o to naliehavejšie, že tieto ustanovenia predstavujú konkrétne vyjadrenie zásad transparentnosti, proporcionality, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré musia byť v zmysle článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách dodržané pri všetkých verejných zákazkách financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie. S cieľom zabezpečiť súlad a potrebný účinok týchto ustanovení môže byť verejný obstarávateľ povinný vykonať ex offo prešetrovanie, ak okolnosti nasvedčujú existenciu konfliktu záujmov.

123    Keďže pritom v prejednávanej veci sám správca projektu pri delegácii Únie požiadal pána P. o vypracovanie RR, verejný obstarávateľ nemohol nevedieť o zapojení pána P. do vypracovania RR a o tom, že toto zapojenie v etapách predchádzajúcich verejnému obstarávaniu mohlo založiť konflikt záujmov a viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži.

124    Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci delegácia Únie nemohla vynechať overenie vyhlásení uchádzača a jedného z jeho odborníkov, a ani preskúmanie ex offo toho, či sa uvedený uchádzač nachádza v situácii konfliktu záujmov.

125    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o nedostatočnosti prešetrovania z dôvodu, že bolo zamerané na rozsah účasti pána P. na príprave RR, pričom nebola preskúmaná strategická výhoda, ktorú z jeho účasti získala spoločnosť A., zatiaľ čo z prideleného hodnotenia vyplýva, že táto výhoda bola skutočná, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bode 106 vyššie, v prípade zistenia konfliktu záujmov prináleží verejnému obstarávateľovi, ktorý je povinný dbať v každej fáze verejného obstarávania na dodržiavanie rovnosti zaobchádzania, aby so všetkou potrebnou náležitou starostlivosťou a na základe všetkých relevantných údajov pripravil a prijal svoje rozhodnutie o ďalšom priebeh postupu verejného obstarávania.

126    Keďže verejný obstarávateľ musí dbať na dodržiavanie rovnosti zaobchádzania v každej fáze verejného obstarávania, takáto povinnosť náležitej starostlivosti verejného obstarávateľa nevyhnutne zaväzuje v prípade, že disponuje informáciami o nebezpečenstve konfliktu záujmov, pričom musí overiť, ako v prejednávanej veci, či je toto nebezpečenstvo dané alebo nie.

127    Táto povinnosť je o to naliehavejšia vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keďže si tu jednak správca projektu pri delegácii Únie vyžiadal na účely vypracovania RR odborníka spoločnosti, ktorá je členom konzorcia, ktoré je jedným z uchádzačov, pričom uvedená osoba sa objavuje ako autor dokumentu Word obsahujúceho RR, čo svojím spôsobom vytvára zjavné riziko konfliktu záujmov, a jednak viacero ďalších kandidátov poukázalo v priebehu postupu verejného obstarávania na to, že takáto situácia predstavuje konflikt záujmov.

128    Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci verejnému obstarávateľovi na základe povinnosti náležitej starostlivosti náležalo preskúmať starostlivo, obozretne a nestranne všetky relevantné skutočnosti s cieľom potvrdiť alebo vylúčiť nebezpečenstvo konfliktu záujmov.

129    V tejto súvislosti zo správy komisie pre vyhodnotenie ponúk vyplýva, že v nadväznosti na oznámenia viacerých uchádzačov o konflikte záujmov dospela táto komisia k záveru o neexistencii konfliktu záujmov, a to na základe vyhlásenia spoločnosti A., vyhlásení správcu projektu pri delegácii Únie, dokumentov preukazujúcich, že ustanovenia RR vzťahujúce sa na odborníkov prešli zmenami v nadväznosti na výmenu písomností medzi verejným obstarávateľom a subjektom, v ktorého prospech bolo realizované verejné obstarávanie, ako aj vzhľadom na špecifikácie vzťahujúce sa na odborníkov 1 a 2 a na výsledky hodnotenia ponúk týkajúce sa odborníkov.

130    Aj z listu z 27. januára 2011, ktorým bola žalobkyňa informovaná o tom, že jej ponuka nebola vybraná, vyplýva, že komisia pre vyhodnotenie ponúk prešetrovala tvrdenia o konflikte záujmov. Z tohto dôvodu tento list odkazuje na prešetrovanie a konkrétnejšie, na preskúmanie dokumentov, výmen e‑mailov a listov, pričom uvádza, že aj keď sa pán P. objavuje ako autor dokumentu Word obsahujúceho RR, obmedzil sa len na poskytnutie všeobecných informácií týkajúcich sa častí 1.4 a 1.5 RR.

131    V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že verejný obstarávateľ nekonal s náležitou obozretnosťou a starostlivosťou, keď dospel k záveru o neexistencii konfliktu záujmov na základe týchto skutočností.

132    Z výkladu ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách v spojení s bodom 2.3.6 Pokynov totiž vyplýva, že verejnému obstarávateľovi prináleží určiť v jednotlivých prípadoch a na základe konkrétneho posúdenia, či sa osoba alebo uchádzač nachádza v situácii konfliktu záujmov pred prijatím rozhodnutia o ich vylúčení z verejného obstarávania a o zadaní zákazky.

133    Po druhé vzhľadom na to, že konflikt záujmov narúša rovnosť medzi uchádzačmi, rozhodnutie o nevylúčení záujemcu, voči ktorému bola vznesená námietka týkajúca sa konfliktu záujmov, je možné prijať iba za predpokladu, že sa verejný obstarávateľ mohol ubezpečiť o tom, že sa uvedený uchádzač v takej situácii nenachádza.

134    V prejednávanej veci sa závery komisie pre vyhodnotenie ponúk, a teda závery verejného obstarávateľa, zakladajú tak na vyhláseniach a na výmene e‑mailov, z ktorých vyplýva, že na niektorých častiach RR boli vykonané zmeny, ako aj na výsledkoch posúdenia týkajúceho sa odborníkov.

135    Zo správy komisie pre vyhodnotenie ponúk teda vyplýva, že vyhlásenia spoločnosti A. a správcu projektu pri delegácii Únie vychádzajú z predpokladu, že účasť pána P. na vypracovaní RR sa obmedzila len na poskytnutie všeobecných informácií týkajúcich sa častí 1.4 a 1.5 RR.

136    Podľa judikatúry však vierohodnosť a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a od zmysluplnosti a spoľahlivosti jeho obsahu (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, EU:T:2000:77, bod 1053). Okrem toho vyhláseniu pod prísahou a a fortiori obyčajnému vyhláseniu možno priznať dôkaznú hodnotu len v prípade, že je podporené aj inými dôkaznými prostriedkami [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2014, Globosat Programadora/ÚHVT – Sport TV Portugal (SPORT TV INTERNACIONAL), neuverejnený, T‑348/12, EU:T:2014:116, bod 33 a citovanú judikatúru].

137    V prejednávanej veci je pritom potrebné zohľadniť skutočnosť, že vyhlásenie spoločnosti A. pochádza od subjektu, ktorý by mohol mať priamy osobný záujem v danej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, T‑110/07, EU:T:2011:68, body 69 a 70).

138    Keďže okrem toho vyhlásenia neboli potvrdené inými dôkazmi umožňujúcimi s istotou vylúčiť existenciu konfliktu záujmov, skutočnosť, že účasť pána P. na vypracovaní RR sa obmedzila len na poskytnutie všeobecných informácií týkajúcich sa častí 1.4 a 1.5 RR, nemožno považovať za preukázanú.

139    Je pravda, že správa komisie pre vyhodnotenie ponúk spresňuje po prvé, že ustanovenia RR týkajúce sa odborníkov prešli zmenami v nadväznosti na výmenu písomností medzi verejným obstarávateľom a subjektom, v ktorého prospech bolo realizované verejné obstarávanie, pričom z týchto zmien vyplýva vývoj kvalitatívnych požiadaviek počas prípravy dokumentov k verejnému obstarávaniu, a po druhé, že piaty uchádzač získal najlepšie hodnotenie za odborníkov 3 a 4, zatiaľ čo spoločnosť A. získala najlepšie hodnotenie za odborníkov 1 a 2.

140    Z týchto skutočností vyplýva, že komisia pre vyhodnotenie ponúk a verejný obstarávateľ sa snažili identifikovať rozsah účasti pána P. na príprave RR a určiť veľkosť prípadnej strategickej výhody, ktorú mohla mať táto účasť na hodnotenie odborníkov.

141    V správe komisie pre vyhodnotenie ponúk sa totiž zdôrazňuje, že účasť pána P. sa týkala iba častí 1.4 a 1.5 RR obsahujúcich kontextuálne prvky zákazky, a nie požiadaviek týkajúcich sa osobitne odborníkov. Okrem toho táto správa preukazuje zmeny a doplnenia častí RR týkajúcich sa požiadaviek na odborníkov v nadväznosti na komunikáciu medzi verejným obstarávateľom a subjektom, v ktorého prospech bolo realizované verejné obstarávanie, a to s cieľom preukázať, že tieto požiadavky sa výrazne zmenili v dôsledku zmien a doplnení RR. Napokon správa obsahuje výsledky hodnotenia ponúk, pokiaľ ide o odborníkov.

142    Aj keď pritom táto okolnosť potvrdzuje skutočnosť, že komisia pre vyhodnotenie ponúk a verejný obstarávateľ sa neobmedzili na otázku zapojenia pána P. do vypracovania RR a snažili sa stanoviť, či spoločnosť A. získala strategickú výhodu, na rozdiel od požiadaviek stanovených Pokynmi neumožňuje preukázať, že spoločnosť A. nezískala strategickú výhodu a ani s istotou vylúčiť existenciu konfliktu záujmov, a teda dospieť k záveru, že si splnili povinnosť náležitej starostlivosti.

143    Zo spisu totiž nevyplýva, že by komisia pre vyhodnotenie ponúk overila okolnosti, za ktorých správca projektu pri delegácii Únie požiadal pána P. o poskytnutie informácií v súvislosti s vypracovaním RR. Preto ani komisia pre vyhodnotenie ponúk, a ani verejný obstarávateľ neboli boli schopní určiť rozsah žiadosti delegácie Únie a overiť, či sa tento návrh skutočne obmedzoval na všeobecné informácie potrebné výlučne pre časti 1.4 a 1.5 RR.

144    Navyše zo spisu nevyplýva, že by komisia pre vyhodnotenie ponúk požiadala o prístup k dokumentu Word, ktorý vypracoval pán P. a ktorý bol zaslaný správcovi projektu pri delegácii Únie, ani že by bola schopná preveriť tento dokument, hoci išlo o prvok nielen relevantný, ale dokonca rozhodujúci na účely preverenia, či sa zapojenie pána P. do vypracovania RR obmedzovalo iba na časti 1.4 a 1.5 RR, a na určenie, či existuje alebo neexistuje situácia konfliktu záujmov. V tejto súvislosti Komisia v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní potvrdila, že nemá k dispozícii kľúč USB, prostredníctvom ktorého, ako uviedla pred Všeobecným súdom, pán P. odovzdal poskytnuté informácie, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

145    Vzhľadom na chýbanie tohto dokumentu komisia pre vyhodnotenie ponúk a verejný obstarávateľ nevyhnutne nemohli overiť, že sa účasť pána P. skutočne obmedzila len na časti 1.4 a 1.5 RR a že pán P. nevypracoval prvú verziu RR v celom jej rozsahu. Preto nebolo možné s istotou vylúčiť, že pán P. nevypracoval prvú verziu RR v celom rozsahu a že v dôsledku toho nemal k dispozícii dôverné informácie, aj keď iné skutočnosti, o ktoré sa opierala komisia pre vyhodnotenie ponúk, konkrétne dokumenty preukazujúce, že ustanovenia RR týkajúce sa odborníkov prešli zmenami v nadväznosti na výmenu písomností medzi verejným obstarávateľom a subjektom, v ktorého prospech bolo realizované verejné obstarávanie, ako aj špecifikácie týkajúce sa odborníkov 1 a 2 a výsledky vyhodnotenia ponúk týkajúce sa odborníkov preukazujú, že časti RR vzťahujúce sa na odborníkov boli neskôr zmenené a doplnené. Preto komisia pre vyhodnotenie ponúk a verejný obstarávateľ nemali k dispozícii všetky informácie, ktoré by im umožnili s istotou určiť, či spoločnosť A. nezískala strategickú výhodu narúšajúcu rovnosť medzi uchádzačmi.

146    Za týchto okolností sa zdá, že komisia pre vyhodnotenie ponúk a verejný obstarávateľ nevykonali obozretné a starostlivé preskúmanie všetkých relevantných skutočností, ktoré by im umožnilo rozptýliť všetky existujúce pochybnosti a objasniť situáciu spoločnosti A.

147    Keďže navyše povinnosti verejného obstarávateľa týkajúce sa konfliktu záujmov boli bez akýchkoľvek nejasností vymedzené tak v Pokynoch, ako aj v nariadení o rozpočtových pravidlách, rozsah týchto ustanovení nevyvoláva žiadne zvláštne ťažkosti pri výklade a uplatňovaní. Okrem toho Komisia nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by mohol preukázať mimoriadnu zložitosť okolností.

148    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že za okolností prejednávanej veci sa delegácia Únie tým, že nevykonala preverenie v nadväznosti na vyhlásenia spoločnosti A. a pána P. o tom, že sa nenachádzajú v konflikte záujmov, tým nevykonala ex offo prešetrenie zamerané na určenie, či sa uvedená spoločnosť nachádza v situácii konfliktu záujmov, ako aj tým, že nevykonala prešetrenie umožňujúce s určitosťou konštatovať, že zapojenie pána P. do vypracovania RR nepredstavuje konflikt záujmov, dopustila nezrovnalosti, ktorej by sa za analogických okolností nedopustil primerane opatrný a starostlivý správny orgán. Takúto nezrovnalosť je potrebné považovať za zjavné a závažné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, a teda za dostatočne závažné porušenie tejto povinnosti, zásady riadnej správy vecí verejných a článku 41 Charty.

149    Ako okrem toho správne uvádza žalobkyňa, takéto porušenie povinnosti náležitej starostlivosti zároveň vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci predstavuje dostatočne závažné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v Pokynoch.

150    Porušenie zásady náležitej starostlivosti z dôvodu nezačatia prešetrovania, ktoré by umožnilo s istotou vylúčiť existenciu konfliktu záujmov v priebehu postupu verejného obstarávania totiž predstavuje aj porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, EU:T:2005:107, body 90 a 91).

151    Ako Všeobecný súd pripomenul v bodoch 94 až 103 vyššie, verejný obstarávateľ je povinný v každej fáze postupu verejného obstarávania dbať na dodržiavanie rovnosti zaobchádzania, a teda aj na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov. Preto mu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania prináleží určiť, a to v jednotlivých prípadoch a na základe konkrétneho posúdenia, či sa osoba alebo záujemca nachádza v situácii konfliktu záujmov pred prijatím rozhodnutia o ich vylúčení alebo nevylúčení z verejného obstarávania a o zadaní zákazky.

152    V prejednávanej veci pritom vzhľadom na to, že delegácia Únie nepreskúmala starostlivo, obozretne a nestranne všetky relevantné prvky umožňujúce s istotou vylúčiť existenciu konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A. a spochybniť existenciu zjavného konfliktu záujmov, ku ktorému došlo v zmysle bodu 2.3.6 Pokynov zapojením pána P. do vypracovania RR, nemohla zaobchádzať rovnakým spôsobom so všetkými uchádzačmi. Preto už len samotná skutočnosť, že delegácia Únie nevykonala žiadne riadne prešetrenie umožňujúce s určitosťou vylúčiť existenciu jasného rizika konfliktu záujmov namietaného viacerými uchádzačmi, predstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania podľa článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách a Pokynov, a teda dostatočne závažné porušenie právneho pravidla, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom, a to vzhľadom na závažnosť dôsledkov prípadného konfliktu záujmov na výsledok postupu verejného obstarávania.

153    V druhom rade sa žalobkyňa odvoláva na porušenie článkov 89 a 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách a zásady rovnosti zaobchádzania, keďže verejný obstarávateľ zaobchádzal rovnako so všetkými uchádzačmi, aj keď účasť pána P. na vypracovaní RR mala za následok vznik situácie konfliktu záujmov, ktorá zvýhodnila spoločnosť A. pri príprave jej ponuky.

154    Túto argumentáciu nemožno prijať.

155    Aj keď totiž okolnosti a dôkazy predložené žalobkyňou potvrdzujú, že v prejednávanom prípade existovalo zjavné nebezpečenstvo konfliktu záujmov, a preukazujú dostatočne závažné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti a zásady rovnosti zaobchádzania, sú nedostatočné na to, aby Všeobecný súd mohol dospieť s istotou k záveru o existencii konfliktu záujmov, a preto musí byť tvrdenie žalobkyne zamietnuté. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že Všeobecný súd nemôže s istotou potvrdiť ani vylúčiť existenciu konfliktu záujmov v prejednávanej veci, je dôsledkom konania Komisie, ktorá v priebehu postupu verejného obstarávania nedostatočne preskúmala tvrdenia o konflikte záujmov a neposkytla Všeobecnému súdu žiadny dôkaz, ktorý by mu umožnil uskutočniť takéto preskúmanie.

156    Preto žalobkyňa jednak v prejednávanej veci preukázala existenciu dostatočne závažného porušenia povinnosti náležitej starostlivosti a zásady riadnej správy vecí verejných a článku 41 Charty, keďže delegácia Únie nevykonala preverenie v nadväznosti na vyhlásenia spoločnosti A. o tom, že sa nenachádza v situácii konfliktu záujmov, nevykonala ex offo prešetrenies cieľom určiť, či sa konzorcium, ktorého členom bola táto spoločnosť nachádza v situácii konfliktu záujmov, dostatočne neprešetrila zapojenie pána P. do vypracovania RR, a ani starostlivo a obozretne nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti, aby s istotou preukázala neexistenciu konfliktu záujmov a strategickej výhody poskytnutej spoločnosti A. Okrem toho žalobkyňa preukázala existenciu dostatočne závažného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 89 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v Pokynoch, keďže verejný obstarávateľ zaobchádzal so všetkými uchádzačmi rovnako napriek tomu, že nedostatočné prešetrovanie mu neumožnilo s istotou vylúčiť existenciu konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A.

2)      O údajnom protiprávnom konaní založenom na oneskorení, s ktorým bola žalobkyňa informovaná o rozhodnutí o zadaní zákazky a podpísaní zmluvy

157    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila bod 2.9.3 Pokynov tým, že ju „bezodkladne“ neinformovala o rozhodnutí o zadaní zákazky, aj keď toto rozhodnutie bolo prijaté pred podpisom zmluvy. Okrem toho tým, že ju neinformovala v lehote pätnástich kalendárnych dní od prijatia zmluvy podpísanej druhou stranou podľa bodu 2.9.3 Pokynov, Komisia porušila všeobecnú zásadu racionálnej správy vecí verejných pri hodnotení ponúk.

158    Hoci Komisia pripúšťa, že žalobkyňa nebola informovaná o rozhodnutí o zadaní zákazky v stanovenej lehote, t. j. do pätnástich kalendárnych dní od prijatia zmluvy podpísanej druhou stranou, tvrdí, že následkom tohto oneskorenia nebolo porušenie práva žalobkyne na podanie opravného prostriedku a že samotná žalobkyňa sa vôbec nedovoláva takéhoto porušenia.

159    Z dôvodov hospodárnosti konania a vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 67 vyššie, ak nie je splnená jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, žaloba o náhradu škody sa musí zamietnuť, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ostatné dve podmienky, táto argumentácia žalobkyne bude preskúmaná vzhľadom na požiadavku existencie príčinnej súvislosti.

b)      O škode a príčinnej súvislosti

1)      O príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym konaním založeným na oneskorení, s ktorým bola žalobkyňa informovaná o rozhodnutí o udelení zákazky a podpísaní zmluvy a uvádzanou škodou

160    Ako vyplýva z bodu 66 vyššie, žalobkyňa musí preukázať existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvádzanou škodou. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škoda z titulu výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania, nákladov znášaných v súvislosti s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania, ušlého zisku a straty príležitosti, ako aj straty príležitosti zúčastniť sa a uspieť v ďalších verejných obstarávaniach, pričom táto škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Komisie, porušenia všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania, racionálnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery, ako aj porušenia článku 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách a bodu 2.3.6 Pokynov. Aj keď pritom zdôrazňuje existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi na jednej strane nezákonným prijatím rozhodnutia, ktorým bola zákazka zadaná konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A., a na druhej strane vzniknutou škodou, žalobkyňa nepreukázala a dokonca ani netvrdí, že by jej oneskorenie, s ktorým bola informovaná o výsledku hodnotiaceho procesu, priamo a rozhodujúcim spôsobom spôsobilo uvádzanú škodu. Okrem toho z celej argumentácie rozvinutej žalobkyňou vyplýva, že rozhodujúcou udalosťou zakladajúcou vznik uvádzanej škody predstavujú pochybenia, ktorých sa verejný obstarávateľ dopustil počas postupu verejného obstarávania, a nie skutočnosť, že rozhodnutia o udelení zákazky a podpísaní zmluvy jej boli predložené s oneskorením.

161    Z toho vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné stanoviť, či žalobkyňa preukázala existenciu dostatočne závažného porušenia právnych pravidiel, ktorých cieľom je priznať práva jednotlivcom, z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti je potrebné zamietnuť tvrdenia žalobkyne založené na oneskorení, s ktorým bola informovaná o rozhodnutí o zadaní zákazky a o podpísaní zmluvy.

2)      O uvádzanej škode a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním založeným na nedostatočnom dohľade nad postupom verejného obstarávania a touto škodou

162    Keďže Všeobecný súd konštatoval existenciu nezákonnosti založenej na nedostatočnom dohľade nad postupom verejného obstarávania, je potrebné určiť, či škoda, ktorú uvádza žalobkyňa, je skutočná a určitá, a či prípadne existuje priama príčinná súvislosť medzi konštatovaným protiprávnym konaním a uvedenou škodou.

163    Žalobkyňa sa domnieva, že utrpela päť druhov škody, a to po prvé ušlý zisk, po druhé náklady znášané v súvislosti s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania, po tretie stratu príležitosti zúčastniť sa a uspieť v ďalších verejných obstarávaniach, po štvrté stratu príležitosti získať zákazku a po piate výdavky a trovy spojené s účasťou na postupe verejného obstarávania.

i)      O škode založenej na ušlom zisku

164    Žalobkyňa tvrdí, že v nadväznosti na jej oznámenie mala byť spoločnosť A. vylúčená z postupu verejného obstarávania a že v takom prípade by zákazku získala žalobkyňa. Preto aj keď Všeobecný súd nikdy nepriznal v rámci nezákonných postupov verejného obstarávania náhradu škody spočívajúcu v náhrade ušlého zisku, žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a zjavne nevhodné konanie Komisie je nevyhnutné odchýliť sa od judikatúry.

165    Komisia namieta voči tejto argumentácii a tvrdí, že v prejednávanom prípade ušlý zisk nepredstavuje škodu, ktorú by bolo možné nahradiť. Pritom zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o udelení verejnej zákazky a nie je viazaný odporúčaním komisie pre vyhodnotenie ponúk. Okrem toho nie je isté, že by žalobkyňa v prípade neúčasti spoločnosti A. získala verejnú zákazku. Komisia sa napokon domnieva, že na výpočet výšky náhrady je zisková marža vo výške 33,3 % neprimeraná.

166    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci, v rozpore s požiadavkou pripomenutou v bode 65 vyššie, škoda vyplývajúca zo straty zisku alebo zo straty na zárobku nie je skutočne existujúcou, ale budúcou a hypotetickou (rozsudok z 22. mája 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑17/09, neuverejnený, EU:T:2012:243, bod 123). Uvádzaná škoda na základe ušlého zisku alebo straty na zárobku totiž predpokladá, že v prípade neexistencie protiprávneho postupu vytýkaného Komisii by žalobkyňa, ktorej ponuka bola zamietnutá, mala nárok na získanie dotknutej verejnej zákazky. Pritom aj za predpokladu, že by komisia pre vyhodnotenie ponúk navrhla, aby jej bola zadaná zákazka, verejný obstarávateľ nie je návrhom komisie pre vyhodnotenie ponúk viazaný, ale disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prvky, ktoré zohľadní na účely rozhodnutia o zadaní zákazky (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑39/08, neuverejnený, EU:T:2011:721, bod 47 a citovanú judikatúru). Okrem toho z článku 101 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyplýva, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania verejnej zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu.

167    Z toho vyplýva, že škoda uvádzaná žalobkyňou, ktorá zodpovedá ušlému zisku alebo strate na zárobku z dôvodu zadania predmetnej zákazky inému uchádzačovi, nie je skutočná a určitá, a preto musí byť návrh na náhradu škody v tejto súvislosti zamietnutý.

ii)    O škode založenej na nákladoch znášaných v súvislosti s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania

168    Pokiaľ ide o náklady znášané v súvislosti s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania, žalobkyňa tvrdí, že z dôvodu závažného porušenia práva Únie v priebehu zadávacieho konania jej vznikla škoda, keďže musela uskutočniť konzultácie s advokátom, a to tak v priebehu tohto konania, ako aj počas konania pred ombudsmanom.

169    Komisia v prvom rade zastáva názor, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by sa v rámci postupu verejného obstarávania mohli výdavky na právne služby súvisiace s podaním sťažnosti ombudsmanovi považovať za „nevyhnutné“, je nepodložené. Zdôrazňuje tiež, že žalobkyňa nebola povinná obrátiť sa na ombudsmana, ale že mohla podať žalobu na Všeobecný súd. Nakoniec namieta proti výške trov právneho zastúpenia, keďže faktúra, ktorú predložila žalobkyňa, nespresňuje ani poskytnuté právne služby, ani tarifu, podľa ktorej boli účtované. Komisia dodáva, že podľa judikatúry náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila na svoje zastupovanie, nepredstavujú vzniknutú majetkovú škodu, ale trovy konania, pričom výdavky advokáta vynaložené pred začatím súdneho konania vyplývajú z voľby žalobkyne, a preto nemôžu byť priamo pripísané Komisii.

170    V tejto súvislosti a s cieľom preukázať existenciu a rozsah uvádzanej škody žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu faktúru uvedenú v prílohe A 12 žaloby, podľa ktorej je povinná uhradiť do 29. januára 2014 sumu 10 000 eur z titulu výdavkov na právne služby v súvislosti s verejným obstarávaním „Posilnenie systému potravinovej bezpečnosti v Albánsku“ (EuropeAid/129820/C/SER/AL) na obdobie od decembra 2010 do januára 2014.

171    Je však potrebné konštatovať, že žalobkyňa ani nepreukázala existenciu škody, ani jej rozsah, na ktorý sa odvoláva, čo je v rozpore s požiadavkami judikatúry pripomenutej v bode 65 vyššie.

172    Žalobkyňa totiž nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by umožňoval pochopiť, čo presne predstavujú tieto náklady, a ktorý by odôvodňoval ich výšku. Napríklad faktúra uvedená v prílohe A 12 žaloby uvádza len celkovú sumu vo výške 10 000 eur bez toho, aby spresnila náklady spojené s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania v rámci uvedeného postupu a náklady, ktoré vznikli v konaní pred ombudsmanom, prípadne aby uviedla podrobnosti týchto nákladov.

173    Okrem toho rozhodnutia žalobkyne podať sťažnosť ombudsmanovi a nechať sa v konaní pred ombudsmanom zastupovať advokátom, hoci tento postup je nastavený tak, aby využitie služieb advokáta nebolo nevyhnutné, predstavujú jej vlastné rozhodnutie. Preto nesprávny úradný postup, ktorý by prípadne bolo možné pripísať inštitúcii Únie, nemožno pokladať za konanie priamo zakladajúce vznik uvádzanej škody (pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. júla 2005, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑294/04, EU:T:2005:280, body 48, 52 a 56, a rozsudok z 28. septembra 2010, C‑Content/Komisia, T‑247/08, neuverejnený, EU:T:2010:409, bod 90 a citovanú judikatúru).

174    Z toho vyplýva, že žalobkyni nemožno priznať náhradu škody vzťahujúcu sa na náklady znášané v súvislosti s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania.

iii) O škode založenej na strate príležitosti zúčastniť sa a uspieť v ďalších verejných obstarávaniach

175    Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že nezrovnalosti v postupe verejného obstarávania a zadanie zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A. jej zabránili zapojiť sa do ďalších postupov verejného obstarávania a vyhrať ich, Komisia je povinná nahradiť jej škodu spočívajúcu v strate tejto príležitosti.

176    Komisia sa domnieva, že aj za predpokladu, že by žalobkyňa uspela v predmetnom verejnom obstarávaní a bola by tiež schopná splniť technické požiadavky ďalších verejných obstarávaní, nič nezaručuje, že by získala ďalšie zákazky, takže škoda nie je „skutočne vzniknutá“, čo odporuje požiadavkám judikatúry.

177    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa odvoláva na okolnosť, že protiprávne konanie, ktoré viedlo k zadaniu zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A., jej nielen zabránilo v účasti na iných verejných obstarávaniach, ale zabránilo jej aj v týchto iných verejných obstarávaniach uspieť.

178    Pokiaľ ide o stratu príležitosti zúčastniť sa ďalších postupov verejného obstarávania, je nutné konštatovať, že škoda, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, nevyplýva priamo a s istotou z protiprávneho konania konštatovaného v prejednávanej veci. Žalobkyňa sa totiž domnieva, že z dôvodu neexistencie náležitého prešetrenia počas verejného obstarávania stratila príležitosť získať predmetnú zákazku a v dôsledku toho aj možnosť odvolávať sa na udelenie a vykonávanie tejto zákazky s cieľom preukázať, že spĺňa podmienky účasti umožňujúce účasť na iných verejných obstarávaniach v budúcnosti. V tejto súvislosti sa totiž žalobkyňa odvoláva na dva postupy verejného obstarávania, ktoré vo vzťahu k technickej spôsobilosti záujemcov vyžadovali poskytovanie služieb v minimálne dvoch projektoch v určitých definovaných oblastiach. Napriek tomu žalobkyňa vôbec netvrdí, a už vôbec nepreukazuje, že by získanie predmetnej verejnej zákazky predstavovalo jediný spôsob, ako možno získať dostatočné skúsenosti s cieľom splniť kritérium výberu týchto následných výberových konaní, a že bolo na tento účel nevyhnutné. Naopak, z dokumentov predložených žalobkyňou vyplýva, že takúto prax bolo možné získať prostredníctvom uskutočnenia akéhokoľvek projektu v odvetviach uvedených činností. Z toho vyplýva, že strata príležitosti zúčastniť sa na iných výberových konaniach sa viac zakladá na nedostatočnej praxi žalobkyne než na nezískaní predmetnej verejnej zákazky, a že preto predmetné protiprávne skutočnosti nemohli nepochybne a priamo spôsobiť škodu, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva.

179    Pokiaľ ide napokon o stratu príležitosti uspieť v ďalších verejných obstarávaniach, postačí konštatovať, že aj za predpokladu, že žalobkyni vznikla škoda v dôsledku straty príležitosti získať predmetnú zákazku, táto skutočnosť nepostačuje na vznik skutočnej a určitej škody vyplývajúcej zo straty príležitosti získať iné verejné zákazky (pozri v tomto zmysle uznesenie z 22. júna 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑409/09, EU:T:2011:299, bod 86 a citovanú judikatúru). V oblasti verejných obstarávaní, tak ako v prejednávanej veci, má totiž verejný obstarávateľ širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o zadaní zákazky. V dôsledku toho nemožno vychádzať z predpokladu, že by žalobkyňa splnila všetky podmienky zadávania týchto ďalších zákaziek. Takáto škoda sa teda musí považovať za neistú a hypotetickú.

180    Z toho vyplýva, že žalobkyni nemôže byť nahradená škoda založená na strate príležitosti zúčastniť sa a uspieť v ďalších verejných obstarávaniach.

iv)    O škode založenej na strate príležitosti, ako aj na výdavkoch a trovách spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania

181    Žalobkyňa tvrdí, že ak by jej Všeobecný súd odmietol priznať náhradu škody z dôvodu straty na zárobku, musí jej byť priznaná náhrada škody za stratu príležitosti získať zákazku, ktorá bola predmetom verejného obstarávania. Zdôrazňuje, že ide o nahraditeľnú škodu, pričom v prejednávanej veci jej bola v dôsledku chýbajúcej reakcie Komisie v nadväznosti na tvrdenia o konflikte záujmov odňatá možnosť získať zákazku napriek tomu, že na to mala nespornú príležitosť.

182    Komisia tvrdí, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, sa netýka sporov vo verejnom obstarávaní, pričom uvádza, že Všeobecný súd v tejto súvislosti návrhy na náhradu škody založené na strate na zárobku alebo na strate príležitosti zamietal.

183    Žalobkyňa uznáva, že podľa judikatúry účasť na postupe verejného obstarávania v zásade nepredstavuje prvok zakladajúci vznik škody, ale domnieva sa, že v prejednávanej veci sa uplatní judikatúra, podľa ktorej sa ako výnimka musia takéto náklady vrátiť v prípade, že porušenie práva Únie zo strany príslušného orgánu pri vedení postupu verejného obstarávania narušilo vyhliadky uchádzača na získanie zákazky. Preukázala totiž, že Komisia sa dopustila dostatočne závažného porušenia práva Únie pri vedení postupu verejného obstarávania tým, že umožnila vznik konfliktu záujmov a porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, čím znížila jej šancu získať verejnú zákazku. Okrem toho by sa k tejto sume mali pridať kompenzačné úroky, pokiaľ ide o výdavky a trovy vynaložené na účasť na komplexnom postupe verejného obstarávania.

184    Komisia pripomína, že náklady na účasť na postupe verejného obstarávania sa nepovažujú za škodu, ktorá by mohla byť nahradená prostredníctvom žaloby o náhradu škody, a domnieva sa, že v prejednávanom prípade nie je judikatúra, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, uplatniteľná.

185    Vzhľadom na podmienky vzťahujúce sa na náhradu za stratu príležitosti a za výdavky a trovy vynaložené na účasť na postupe verejného obstarávania Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať ich postupne. Následne sa bude ďalej zaoberať otázkou kompenzačných úrokov.

186    Po prvé, pokiaľ ide o škodu založenú na strate príležitosti, je potrebné najprv zamietnuť argumentáciu Komisie, podľa ktorej škoda uvádzaná žalobkyňou z dôvodu straty šance nie je istá.

187    Komisia totiž tým, že tvrdí že Všeobecný súd opakovane zamietol žiadosti o náhradu škody založené na strate na zárobku alebo na strate príležitosti vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje verejný obstarávateľ pri rozhodovaní o zadaní zákazky, nesprávne prirovnáva škodu vyplývajúcu zo straty na zárobku k škode vyplývajúcej zo straty príležitosti.

188    Pritom sa tieto dva druhy škody navzájom nezhodujú. Strata na zárobku sa totiž vzťahuje na náhradu straty samotnej zákazky, zatiaľ čo strata príležitosti má za cieľ nahradiť stratu príležitosti uzavrieť zmluvu o tejto zákazke (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, EU:T:2008:160, bod 124, a z 20. septembra 2011, Evropaïki Dynamiki/EIB, T‑461/08, EU:T:2011:494, bod 210).

189    Okrem toho skutočnosť, že verejný obstarávateľ disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o zadanie predmetnej zákazky, nebráni tomu, aby škoda založená na strate príležitosti nemohla byť v zmysle judikatúry skutočná a určitá (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 9. novembra 2006, Agraz a i./Komisia, C‑243/05 P, EU:C:2006:708, body 26 až 42, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón vo veci Giordano/Komisia, C‑611/12 P, EU:C:2014:195, body 60 a 61). Navyše okolnosť, že verejný obstarávateľ nie je nikdy povinný zadať verejnú zákazku, nebráni konštatovaniu, že v prejednávanej veci došlo k strate príležitosti. Aj keď totiž táto okolnosť vplýva na istotu uchádzača, pokiaľ ide o získanie zákazky, a teda na zodpovedajúcu škodu, nemôže vylúčiť akúkoľvek možnosť získať dotknutú zákazku, a tým vylúčiť možnosť straty príležitosti. Aj keď v každom prípade platí, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania verejnej zákazky alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby mali záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže nárok žiadať akúkoľvek náhradu, zároveň platí, že k týmto možnostiam odstúpenia od verejného obstarávania alebo zrušenia uzavretia zmluvy nedošlo, pričom z dôvodu protiprávneho konania, ku ktorému došlo v priebehu postupu zadávania zákazky, žalobkyňa prišla o príležitosť túto zákazku získať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 2015, Vanbreda Risk & Benefits/Komisia, T‑199/14, EU:T:2015:820, bod 199).

190    Ďalej, ako vyplýva z bodu 156 vyššie, Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia sa v priebehu postupu verejného obstarávania, dopustila viacerých protiprávnych konaní v rámci prešetrovania týkajúceho sa existencie konfliktu záujmov. Takéto protiprávne konanie v rámci postupu verejného obstarávania spôsobilo zásadnú vadu uvedeného konania a ovplyvnilo šancu žalobkyne, ktorej ponuka sa umiestnila na druhom mieste, na získanie zákazky. Ak by si totiž delegácia Únie splnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti a dostatočne prešetrila rozsah účasti pána P. na vypracovaní RR, nie je vylúčené, že by sa preukázala existencia konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A. odôvodňujúceho jej vylúčenie z tohto postupu. Preto delegácia Únie tým, že sa rozhodla zadať zákazku konzorciu, ktorého súčasťou bola spoločnosť A., bez toho, aby s istotou preukázala, že sa táto spoločnosť nenachádza v situácii konfliktu záujmov, aj keď existovali vážne dôkazy nasvedčujúce existenciu zjavného konfliktu záujmov, ovplyvnila príležitosť žalobkyne získať zákazku.

191    Za týchto okolností je potrebné uvádzanú škodu z dôvodu straty príležitosti v prejednávanej veci považovať za skutočnú a určitú, keďže je preukázané, že žalobkyňa v pozícii uchádzača, ktorého ponuka bola zamietnutá, definitívne prišla o príležitosť získať zákazku, pričom táto príležitosť bola skutočná, a nie hypotetická.

192    Napokon škoda vyplýva priamo a bezprostredne z protiprávneho konania, ktorého sa v prejednávanej veci dopustila delegácie Únie. Podmienku, ktorá sa týka existencie príčinnej súvislosti, je totiž potrebné posudzovať vzhľadom na uplatňovanú škodu. Pritom aj bez toho, aby bolo potrebné určiť, či situácia v prejednávanej veci predstavovala konflikt záujmov, je nesporné, že z dôvodu nedostatočného prešetrovania a zadania zákazky konzorciu, ktorého členom je spoločnosť A., spôsobila delegácia Únie zásadnú vadu postupu verejného obstarávania a v dôsledku toho priamo ovplyvnila príležitosť žalobkyne na získanie zákazky.

193    Keďže žalobkyňa preukázala, že delegácia Únie sa dopustila viacerých protiprávnych konaní v rámci prešetrovania týkajúceho sa existencie konfliktu záujmov, že jej bola spôsobená škoda z dôvodu straty príležitosti, že táto škoda je skutočná a určitá a že vyplýva priamo z uvedených protiprávnych konaní, je potrebné konštatovať, že podmienky na náhradu škody žalobkyni z dôvodu straty príležitosti sú splnené.

194    Po druhé pokiaľ ide o výdavky a trovy spojené s účasťou na postupe verejného obstarávania, je potrebné pripomenúť, že hospodárske subjekty musia znášať riziká, ktoré sú spojené s ich činnosťou. V rámci verejného obstarávania tieto hospodárske riziká zahŕňajú najmä náklady spojené s prípravou ponuky. Náklady, ktoré v tejto súvislosti vzniknú, znáša teda podnik, ktorý sa rozhodol zúčastniť sa tohto postupu, pričom z možnosti uchádzať sa o udelenie zákazky nevyplýva s istotou úspešnosť v predmetnom verejnom obstarávaní (pozri analogicky rozsudok z 30. apríla 2009, CAS Succhi di Frutta/Komisia, C‑497/06 P, neuverejnený, EU:C:2009:273, bod 79). V tejto súvislosti článok 101 finančného nariadenia stanovuje, že Komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu. Ani uchádzač, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku, teda nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá.

195    Z toho vyplýva, že výdavky a náklady vynaložené uchádzačom na jeho účasť na verejnom obstarávaní v zásade nemôžu predstavovať škodu, ktorú možno napraviť priznaním náhrady škody (rozsudky z 30. apríla 2009, CAS Succhi di Frutta/Komisia, C‑497/06 P, neuverejnený, EU:C:2009:273, bod 81; zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T‑203/96, EU:T:1998:302, bod 97, a z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04, EU:T:2007:128, bod 165).

196    Na druhej strane, ak nemá hroziť porušenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, uvedená zásada sa nemá uplatniť v prípade, keď porušenie práva Únie pri vedení postupu verejného obstarávania ovplyvnilo šance niektorého z uchádzačov na získanie zákazky (rozsudky z 30. apríla 2009, CAS Succhi di Frutta/Komisia, C‑497/06 P, neuverejnený, EU:C:2009:273, bod 82; zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, EU:T:2005:107, bod 98, a z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04, EU:T:2007:128, bod 165).

197    V prejednávanom prípade vzhľadom na to, že Všeobecný súd dospel k záveru, že protiprávne konanie, na ktoré poukazuje žalobkyňa v rámci vedenia postupu verejného obstarávania, ovplyvnilo jej šance získať zákazku, a preto je potrebné nahradiť jej škodu z dôvodu straty príležitosti, predstavujú výdavky a trovy spojené s účasťou na postupe verejného obstarávania škodu, ktorú možno napraviť priznaním náhrady škody.

198    Okrem toho, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi touto škodou a protiprávnym konaním, ktoré konštatoval Všeobecný súd, je potrebné pripomenúť, že uvedené protiprávne konanie spôsobilo zásadnú vadu postupu verejného obstarávania. Z tohto dôvodu toto protiprávne konanie spôsobilo žalobkyni ako uchádzačovi úplne zbytočné vynaloženie výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania. Z toho vyplýva, že škoda uvádzaná žalobkyňou vyplýva priamo z protiprávneho konania konštatovaného Všeobecným súdom a že podmienky priznania náhrady škody žalobkyni, pokiaľ ide o výdavky a trovy spojené s účasťou na postupe verejného obstarávania, sú splnené.

199    Po tretie pokiaľ ide o kompenzačné úroky, treba pripomenúť, že na to, aby žalobca mohol uplatniť nárok na kompenzačné úroky, musia byť splnené podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti (rozsudky z 2. júna 1976, Kampffmeyer a i./EHS, 56/74 až 60/74, EU:C:1976:78, a z 26. februára 1992, Brazzelli a i./Komisia, T‑17/89, T‑21/89 a T‑25/89, EU:T:1992:25, bod 35, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, EU:C:1994:211, bod 42).

200    Cieľom náhrady škody v rámci mimozmluvnej zodpovednosti je totiž obnoviť najviac, ako je to možné, majetok účastníka konania, ktorý sa domáha náhrady. Preto, ak sú splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti, nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z času, ktorý uplynul od chvíle, kedy nastala škodová udalosť, po čas posúdenia náhrady škody, nemožno ignorovať, keďže je potrebné zohľadniť znehodnocovanie meny (rozsudky z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90, EU:C:2000:38, bod 51, a z 13. júla 2005, Camar/Rada a Komisia, T‑260/97, EU:T:2005:283, bod 138; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 3. februára 1994, Grifoni/Komisia, C‑308/87, EU:C:1994:38, bod 40). Kompenzačné úroky majú teda za cieľ kompenzovať uplynutie času do súdneho zhodnotenia výšky škody, nezávisle od akéhokoľvek omeškania pripisovaného dlžníkovi (rozsudok z 12. februára 2015, Komisia/IPK International, C‑336/13 P, EU:C:2015:83, bod 37).

201    Keďže v prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 197 a 198 vyššie, musí byť žalobkyni nahradená škoda, ktorú predstavujú výdavky a trovy spojené s účasťou na postupe verejného obstarávania, pričom účelom náhrady škody je obnoviť, pokiaľ je to možné, hodnotu majetku účastníka konania, ktorý sa domáha náhrady škody, žiadosti žalobkyne smerujúcej k zvýšeniu sumy určenej ako náhrada škody, ktorú tvoria výdavky a trovy spojené účasťou na postupe verejného obstarávania, o kompenzačné úroky, je potrebné vyhovieť.

202    Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že je potrebné vyhovieť návrhu žalobkyne na priznanie náhrady škody v rozsahu, v akom sa týka náhrady za stratu príležitosti získať predmetnú zákazku, ako aj náhrady výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania zvýšenej o kompenzačné úroky, a v zostávajúcej časti tento návrh zamietnuť.

2.      O náhrade škody

203    Pokiaľ ide o vyčíslenie výšky škody z dôvodu výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania a straty príležitosti, žalobkyňa uvádza, že prvá suma dosahuje hodnotu 22 916 eur. Táto suma vychádza z oficiálnych účtov žalobkyne uložených v rámci gréckej štátnej správy za rok 2010. Uvedená suma by sa podľa nej mala ďalej zvýšiť o kompenzačné úroky zodpovedajúce platnej úrokovej miere v Grécku počas dotknutého obdobia, to znamená 3,67 % v októbri 2010, zvýšenej o dva percentuálne body. Úroky by sa podľa žalobkyne mali začať počítať od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom žalobkyňa podnikla posledné kroky pred začatím súdneho konania. Keďže písomné pripomienky v konaní pred ombudsmanom boli podané 27. februára 2013, týmto dátumom by mal byť 1. marec 2013.

204    Pokiaľ ide o druhú škodu, žalobkyňa tvrdí, že keďže mala veľkú šancu získať zákazku, túto škodu je potrebné stanoviť v odhadovanej výške 1 002 125 eur, čo predstavuje 50 % z ceny ponuky konzorcia, ktorého členom je na účely tejto zákazky.

205    Žalobkyňa ďalej žiada, aby bola výška náhrady škody zvýšená o úroky z omeškania vo výške 8 % počítané na celú priznanú sumu, a to od dátumu rozsudku až po dátum skutočnej úhrady.

206    Komisia sa domnieva, že suma, ktorú žalobkyňa uvádza v rámci výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania, nie je podložená a že dokument uvedený v prílohe A 11 nepreukazuje, že tieto náklady skutočne znášala. Okrem toho Komisia tvrdí, že žalobkyňa nespresňuje, na akom právnom základe sa zakladá jej žiadosť o úroky z omeškania, a neuvádza ani spôsob výpočtu úrokovej sadzby, a ani obdobie, od ktorého sa úroky počítajú.

207    Komisia dodáva, že suma, ktorú žalobkyňa uvádza v súvislosti s náhradou škody, ktorá vznikla stratou príležitosti, je zjavne neprimeraná. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, kompenzáciu vo výške 50 % ponuky nemožno podľa nej považovať za spravodlivú a primeranú.

208    Po prvé je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že zo znenia prílohy A 11 žaloby nie je možné určiť, čomu zodpovedá kategória „Všeobecné náklady“ uvedená v tomto dokumente, ani dôvody, pre ktoré sa výdavky počítajú od 12, 14 alebo 18 pracovných dní. Žalobkyňa na otázku položenú v tejto súvislosti na pojednávaní nebola schopná poskytnúť ďalšie objasnenia.

209    Po druhé je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o kompenzačné úroky, žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že suma výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania by v prípade jej uloženia v banke mohla produkovať úroky na úrovni platnej úrokovej miery v Grécku v októbri 2010, zvýšenej o dva percentuálne body (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90, EU:C:2000:38, bod 219, a z 26. novembra 2008, Agraz a i./Komisia, T‑285/03, neuverejnený, EU:T:2008:526, bod 49).

210    Okrem toho žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť preukazujúcu, že podanie písomných pripomienok v konaní pred ombudsmanom predstavuje v prejednávanej veci posledné kroky nesporového konania, ktoré podnikla.

211    Po tretie je potrebné konštatovať, že žalobkyňa vo svojich podaniach neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla podoprieť odhad spôsobenej škody z dôvodu straty príležitosti. Okrem toho v odpovedi na otázky položené v tejto súvislosti počas pojednávania nebola schopná vysvetliť Všeobecnému súdu skutočnosti, o ktoré sa opiera jej odhad.

212    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že hoci je existencia škody z dôvodu straty príležitosti a nákladov a výdavkov týkajúcich sa účasti na postupe verejného obstarávania v zásade dostatočne preukázaná ako nahraditeľná škoda, zároveň výška týchto škôd nie je dostatočne určiteľná, aby v tomto štádiu mohol Všeobecný súd buď rozhodnúť na základe súm požadovaných žalobkyňou, alebo určiť inú sumu vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise.

213    Keďže o otázke posúdenia škody ešte nemožno rozhodnúť, je vhodné z dôvodov hospodárnosti konania v prvej fáze rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti Únie. Výška náhrady vyplývajúcej z protiprávneho konania Komisie sa určí neskôr, a to buď vzájomnou dohodou účastníkov konania alebo rozhodnutím Všeobecného súdu v prípade, že sa takáto dohoda nedosiahne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, ATC a i./Komisia, T‑333/10, EU:T:2013:451, bod 199 a citovanú judikatúru).

214    Pritom však tak účastníci konania, ako aj Všeobecný súd majú na tento účel zohľadniť nasledujúce skutočnosti.

215    V prvom rade je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že keďže bola žalobkyňa v prejednávanej veci v rámci dotknutého verejného obstarávania súčasťou konzorcia, náhrada by mala zodpovedať jej účasti na tomto konzorciu.

216    V druhom rade, pokiaľ ide výdavky a trovy spojené s účasťou na postupe verejného obstarávania, je potrebné jednak zohľadniť presný podiel nákladov na účasť na výberovom konaní v rámci „všeobecných nákladov“ predložených žalobkyňou, ako aj presný počet pracovných dní potrebných na tento účel.

217    Okrem toho, pokiaľ ide o kompenzačné úroky, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že začiatok obdobia, za ktoré existuje nárok na peňažné zhodnotenie, by sa mal stanoviť na prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom žalobkyňa podnikla svoje posledné kroky nesporového konania, a koniec tohto obdobia na prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým sa stanovuje povinnosť nahradiť škodu. Pokiaľ ide o sadzbu kompenzačných úrokov, je potrebné zohľadniť okolnosť, že znehodnotenie meny viazané na plynutie času je v zásade vyjadrené ročnou sadzbou inflácie, ktorú, pokiaľ ide o dotknuté obdobie, konštatuje Eurostat (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, v ktorom je žalobkyňa usadená.

218    V treťom rade, pokiaľ ide o stratu príležitosti, je potrebné po prvé zohľadniť mieru pravdepodobnosti, že by žalobkyňa v rámci verejného obstarávania uspela pri neexistencii protiprávneho konania, ktoré konštatoval Všeobecný súd. Na tento účel je jednak potrebné vziať do úvahy pravdepodobnosť, že dôsledné prešetrenie by viedlo k vylúčeniu ponuky spoločnosti A., keďže existencia konfliktu záujmov odôvodňuje vylúčenie uchádzača len pod podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje nespravodlivú hospodársku súťaž, ako aj to, že verejný obstarávateľ môže prijať opatrenia s cieľom neutralizovať výhodu vyplývajúcu z konfliktu záujmov a že má možnosť zrušiť verejné obstarávanie. Ďalej je potrebné zohľadniť skutočnosť, že keďže ponuka žalobkyne sa umiestnila na druhom mieste, mala by veľmi veľké šance uspieť v rámci verejného obstarávania v prípade vylúčenia ponuky spoločnosti A. Napokon treba vziať do úvahy skutočnosť, že v prejednávanej veci verejný obstarávateľ nevyužil možnosť ustanovenú v nariadení o rozpočtových pravidlách upustiť od zadania verejnej zákazky alebo zrušiť verejné obstarávanie.

219    Po druhé by sa mal zohľadniť čistý zisk, ktorý by mohol vyplynúť z plnenia zmluvy zo strany žalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť čistý zisk spoločnosti, ktorý sa vo všeobecnosti dosahuje pri výkone podobných zákaziek.

220    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je potrebné na účely určenia celkovej sumy, ktorú možno nahradiť z dôvodu straty príležitosti, zohľadniť čistý zisk, ako aj pravdepodobnosť úspechu v rámci verejného obstarávania.

221    Je potrebné vyzvať účastníkov konania, aby sa s ohľadom na vyššie uvedené a s výhradou neskoršieho rozhodnutia Všeobecného súdu dohodli na výške týchto súm a aby Všeobecnému súdu v lehote troch mesiacov od dátumu vyhlásenia tohto rozsudku oznámili spoločne dohodnutú výšku súm, ktoré sa majú zaplatiť, alebo v prípade, že k dohode nedôjde, aby mu v rovnakej lehote predložili svoje číselne vyjadrené návrhy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, ATC a i./Komisia, T‑333/10, EU:T:2013:451, bod 201).

222    Napokon, pokiaľ ide o návrh žalobkyne smerujúci k tomu, aby bola výška náhrady škody zvýšená o úroky z omeškania vo výške 8 % priznanej sumy za obdobie od vyhlásenia tohto rozsudku do úplného zaplatenia uvedenej náhrady, z judikatúry vyplýva, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká na základe rozsudku, ktorým sa konštatuje povinnosť nahradiť škodu, a to aj vtedy, keď Všeobecný súd v prvej fáze medzitýmnym rozsudkom konštatuje povinnosť nahradiť škodu, pričom stanovenie výšky náhrady škody vyhradí na neskoršiu fázu konania (rozsudky zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, EU:C:1979:223, bod 25; z 13. novembra 1984, Birra Wührer a i./Rada a Komisia, 256/80, 257/80, 265/80, 267/80, 5/81, 51/81 a 282/82, EU:C:1984:341, bod 37, a z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C‑152/88, EU:C:1990:259, bod 32).

223    Uplatniteľná úroková sadzba sa vypočíta na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania, uplatniteľnej počas dotknutého obdobia, zvýšenej o dva body (rozsudky zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, EU:T:2005:107, bod 133; z 26. novembra 2008, Agraz a i./Komisia, T‑285/03, neuverejnený, EU:T:2008:526, bod 55, a z 25. novembra 2014, Safa Nicu Sepahan/Rada, T‑384/11, EU:T:2014:986, bod 151).

224    Preto musí byť suma náhrady škody týkajúca sa straty príležitosti, ako aj výdavkov a trov spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania, vrátane kompenzačných úrokov spojených s poslednou uvedenou náhradou škody, zvýšená o úroky z omeškania za obdobie od vyhlásenia tohto rozsudku do úplného zaplatenia so sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania, zvýšenou o dva percentuálne body.

IV.    O trovách

225    O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Európska únia je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla spoločnosti Vakakis kai Synergates – Symvouloi gia Agrotiki Anaptixi AE Meleton z dôvodu straty príležitosti získať zákazku „Posilnenie systému potravinovej bezpečnosti v Albánsku“ (EuropeAid/129820/C/SER/AL), ako aj z dôvodu výdavkov a trov spojených s účasťou na tomto postupe verejného obstarávania.

2.      Náhrada škody podľa bodu 1 sa zvýši o úroky z omeškania za obdobie od vyhlásenia tohto rozsudku do úplného zaplatenia so sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania, zvýšenou o dva percentuálne body.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Účastníci konania predložia Všeobecnému súdu v lehote troch mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku vyčíslené sumy náhrady škody, na ktorých sa spoločne dohodnú.

5.      Ak k takejto dohode nedôjde, účastníci konania predložia v tej istej lehote Všeobecnému súdu svoje číselne vyjadrené návrhy.

6.      O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Frimodt Nielsen Kreuschitz Forrester

Półtorak       Perillo

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. februára 2018.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

III. Právny stav

A. O prípustnosti

1. O prípustnosti žaloby

2. O prípustnosti argumentácie, ktorú uvádza žalobkyňa

B. O veci samej

1. O podmienkach vzniku zodpovednosti Únie

a) O protiprávnych konaniach

1) O údajnom protiprávnom konaní založenom na nedostatočnom dohľade nad postupom verejného obstarávania a na existencii konfliktu záujmov v prospech spoločnosti A.

i) O existencii právneho pravidla, ktorého cieľom je priznanie práv jednotlivcom

ii) O existencii dostatočne závažného porušenia

2) O údajnom protiprávnom konaní založenom na oneskorení, s ktorým bola žalobkyňa informovaná o rozhodnutí o zadaní zákazky a podpísaní zmluvy

b) O škode a príčinnej súvislosti

1) O príčinnej súvislosti medzi údajným protiprávnym konaním založeným na oneskorení, s ktorým bola žalobkyňa informovaná o rozhodnutí o udelení zákazky a podpísaní zmluvy a uvádzanou škodou

2) O uvádzanej škode a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním založeným na nedostatočnom dohľade nad postupom verejného obstarávania a touto škodou

i) O škode založenej na ušlom zisku

ii) O škode založenej na nákladoch znášaných v súvislosti s napadnutím zákonnosti postupu verejného obstarávania

iii) O škode založenej na strate príležitosti zúčastniť sa a uspieť v ďalších verejných obstarávaniach

iv) O škode založenej na strate príležitosti, ako aj na výdavkoch a trovách spojených s účasťou na postupe verejného obstarávania

2. O náhrade škody

IV. O trovách

* Jazyk konania: angličtina.