Language of document :

Žaloba podaná 2. októbra 2018 – Maďarsko/Európsky parlament, Rada Európskej únie

(vec C-620/18)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobca: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, M. M. Tátrai a G. Tornyai, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb1 ; subsidiárne:

zrušil ustanovenia článku 1 bodu 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957, ktorým sa v novom článku 3 ods. 1 smernice 96/71/ES stanoví písmeno c) a tretí pododsek;

zrušil ustanovenia článku 1 bodu 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957, ktorým sa do článku 3 smernice 96/71/ES vkladá odsek 1a;

zrušil článok 1 bod 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957;

zrušil článok 3 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957; a ďalej

zaviazal Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Maďarská vláda uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov:

Po prvé maďarská vláda vo svojej žalobe tvrdí, že napadnutá smernica nebola prijatá na primeranom právnom základe, pretože vzhľadom na účel a obsah tejto smernice – na rozdiel od legislatívneho oprávnenia stanoveného vo vzťahu k voľnému pohybu služieb v článku 53 ods. 1 a článku 62 ZFEÚ, uvedených v smernici ako právny základ – je jej výlučným alebo aspoň prvoradým cieľom chrániť pracovníkov, a preto mal normotvorca Únie prijať smernicu na základe článku 153 ZFEÚ alebo v každom prípade vychádzať predovšetkým z tohto posledného uvedeného právneho základu (prvý žalobný dôvod).

Po druhé maďarská vláda zastáva názor, že napadnutá smernica je v rozpore s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ, ktorý vylučuje legislatívnu právomoc Únie na regulovanie odmien v pracovnoprávnych vzťahoch, pretože normotvorca Únie tým, že stanovil, že odmena vyplácaná pracovníkom musí byť v súlade s právnu úpravou platnou v členskom štáte, do ktorého bol pracovník vyslaný, prijal predpis, ktorý sa v podstate vzťahuje na odmenu za závislú prácu. Normotvorca Únie zvolil právne základy uvedené v napadnutej smernici preto, že sa domnieval, že vzhľadom na nedostatok právomoci Únie bolo jedinou možnosťou regulovať otázku odmien, ktorá predstavuje jeden z podstatných prvkov tejto smernice, čím sa dopustil zneužitia právomoci (druhý žalobný dôvod).

Po tretie maďarská vláda sa domnieva, že napadnutá smernica je v rozpore s článkom 56 ZFEÚ, ktorý zakotvuje voľný pohyb služieb, keďže povinnosti a obmedzenia, ktoré napadnutá smernica ukladá podnikom so sídlom v jednom členskom štáte, ktorí vysielajú v rámci poskytovania služieb pracovníkov do iného členského štátu, sú diskriminačné, nepotrebné a neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý majú v úmysle dosiahnuť. Ustanovenia napadnutej smernice upravujúce oblasť dopravy sú navyše v rozpore s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ (tretí žalobný dôvod).

Po štvrté maďarská vláda tvrdí, že napadnutá smernica je v rozpore s článkom 56 ZFEÚ, ktorý zakotvuje voľný pohyb služieb, keďže smernica z oblasti svojej pôsobnosti vylučuje dodržanie tejto slobody v súvislosti s výkonom práva na štrajk alebo slobodou štrajkovať alebo prijímať iné opatrenia patriace do rozsahu pôsobnosti osobitných systémov pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch, ako aj s výkonom práva vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy alebo právo na kolektívne akcie (štvrtý žalobný dôvod).

Po piate je napadnutá smernica v rozpore s nariadením (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky2 , ako aj so zásadami právnej istoty a jasnosti právnej úpravy, pretože mení uplatňovanie nariadenia č. 593/2008 bez toho, aby menila jeho normatívny text, v dôsledku čoho vzniká značná právna neistota, pokiaľ ide o správne uplatnenie nariadenia. Zásada jasnosti právnej úpravy a následne aj zásada právnej istoty sú porušené aj tým, že nie je vymedzený pojem „odmena“ použitý v napadnutej smernici a v dôsledku pochybností pri výklade tohto pojmu (piaty žalobný dôvod).

____________

1 Ú. v. EÚ L 173, 2018, s. 16.

2 Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6.