Language of document :

Žaloba podaná 17. októbra 2018 – Maďarsko/Európsky parlament

(vec C-650/18)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobca: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Tornyai a Zs. Wagner, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska,

zaviazal Európsky parlament na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby maďarská vláda uvádza štyri žalobné dôvody:

Maďarská vláda sa domnieva, že Európsky parlament pri hlasovaní o napadnutom rozhodnutí porušil ustanovenia článku 354 ZFEÚ a vlastný rokovací poriadok. V rámci uvedeného hlasovania boli zohľadnené len hlasy „pre“ a „proti“ pri výpočte výsledkov hlasovania poslancov Európskeho parlamentu, pričom boli vylúčené hlasy tých, ktorí sa „zdržali hlasovania“, čo je v rozpore s článkom 354 ZFEÚ a článkom 187 ods. 3 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu. Pokiaľ by sa zohľadnili hlasy tých, ktorí sa „zdržali hlasovania“, bol by výsledok hlasovania odlišný (prvý žalobný dôvod).

V druhom rade predseda Európskeho parlamentu nepožiadal Výbor Európskeho parlamentu pre ústavné veci (AFCO) o výklad rokovacieho poriadku napriek tomu, že pred hlasovaním existovali vážne pochybnosti týkajúce sa spôsobu zohľadňovania hlasov. Porušil tak zásadu právnej istoty, keďže ako pred hlasovaním, tak aj po ňom existovala pretrvávajúca neistota týkajúca sa výkladu rokovacieho poriadku (druhý žalobný dôvod).

V treťom rade maďarská vláda tvrdí, že v rámci hlasovania o napadnutom uznesení boli porušené demokratické právomoci zverené poslancom Európskeho parlamentu a základná zásada rovnosti zaobchádzania s poslancami a základná zásada priamej demokracie. Poslanci nemohli uplatniť právomoci potrebné na výkon svojich funkcií zástupcov občanov v súlade so zásadou demokracie, ktorá zahŕňa aj možnosť zdržať sa hlasovania (tretí žalobný dôvod).

V štvrtom rade sa maďarská vláda domnieva, že napadnuté uznesenie porušuje základnú zásadu lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ a právne zásady Únie, ako napríklad zásadu spolupráce medzi inštitúciami v dobrej viere, zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty, keďže závery vyvodené v napadnutom uznesení sú založené na ukončených konania o nesplnení povinnosti, alebo zatiaľ neukončených konaniach (štvrtý žalobný dôvod).

____________