Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Areios Pagos (Grécko) 4. júla 2019 – AB/Olympiako Athlitiko Kentro Athinon - Spyros Louis

(vec C-511/19)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Areios Pagos

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: AB

Žalovaný: Olympiako Athlitiko Kentro Athinon - Spyros Louis

Prejudiciálne otázky

A)    Predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe veku podľa článku 2 ods. 1 a 2 písm. b) a článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 prijatie právnej úpravy členským štátom, vzťahujúcej sa na štát, orgány miestnej samosprávy a právnické osoby podľa verejného práva, a všeobecne na všetky subjekty verejného sektora v širšom zmysle (súkromnoprávne subjekty) v postavení zamestnávateľov, akou je právna úprava uvedená v § 34 ods. 1 písm. c), ods. 3 prvom pododseku, a v ods. 4 zákona č. 4024/2011, na základe ktorej zamestnanci vyššie uvedených subjektov pracujúci na základe súkromnoprávneho pracovného vzťahu podliehajú na obdobie najviac dvadsaťštyri (24) mesiacov režimu pracovných rezerv, pričom jediným podstatným kritériom je čas ostávajúci do splnenia podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok, zodpovedajúci tridsiatim piatim (35) rokom dôchodkového poistenia v období medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že podľa príslušných právnych predpisov týkajúcich sa sociálneho poistenia platných v danom čase sa na získanie nároku na starobný dôchodok v rámci pracovného pomeru vyžadovalo, okrem iných prípadov, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné, najmenej 10 500 pracovných dní (35 rokov) poistenia v IKA (Sociálna poisťovňa) alebo v inej inštitúcii poisťujúcej zamestnancov a dovŕšenie (najmenej) 58 rokov veku zamestnanca, samozrejme s tým, že, v závislosti od konkrétneho prípadu, sa nevylučovala možnosť splniť podmienku poistného obdobia (35 rokov) v odlišnom veku?

B)    V prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú v písmene A, možno prijatie režimu pracovných rezerv objektívne a primerane odôvodniť podľa článku 2 ods. 2 písm. b) bodu i) a článku 6 ods. 1 písm. a) smernice vzhľadom na okamžitú potrebu zabezpečiť organizačné, prevádzkové a rozpočtové výsledky a najmä naliehavú potrebu znížiť verejné výdavky s cieľom dosiahnuť do konca roku 2011 konkrétne kvantitatívne ciele uvedené v dôvodovej správe k predmetnému zákonu, v súlade so špecifikáciou v strednodobom rozpočtovom rámci, a to na účely dodržania záväzkov štátu voči veriteľským partnerom pri riešení akútnej a dlhodobej hospodárskej a finančnej krízy, ktorou krajina prechádza, a zároveň na účely racionalizácie verejného sektora a obmedzenia jeho rozširovania?

C)    V prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú v písmene B,

1.    je na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov podľa článku 2 ods. písm. b) bodu i) a článku 6 ods. 1 písm. a) smernice primerané a nevyhnutné prijať opatrenie, akým je opatrenie uvedené v § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. 4024/2011, ktorým sa stanovuje prudké zníženie odmeňovania zamestnancov podliehajúcich režimu pracovných rezerv, a to o 60 % ich základného platu poberaného v čase zaradenia do predmetného režimu, s tým, že uvedení zamestnanci nie sú povinní pracovať pre dotknutý verejný orgán, a ktoré (de facto) vedie ku strate možnosti akéhokoľvek zvýšenia platu a kariérneho postupu, pokiaľ ide o obdobie od ich zaradenia do režimu pracovných rezerv po skončenie pracovného pomeru z dôvodu získania nároku na starobný dôchodok, a to v situácii, v ktorej kumulatívne platia tieto podmienky:

a)    tomuto zamestnancovi sa zachováva možnosť nájsť si iné zamestnanie (v súkromnom sektore), alebo môže počas uplatňovania režimu pracovných rezerv vykonávať slobodné povolanie alebo podnikať na základe živnostenského oprávnenia bez toho, aby stratil právo na získanie vyššie uvedenej sumy zo základného platu, ak odmena alebo príjem z nového povolania alebo zamestnania nepresiahne sumu vo výške platu poberaného pred začiatkom plynutia režimu pracovných rezerv, pričom v takom prípade sa vyššie uvedený základný plat zníži o daný rozdiel – § 34 ods. 1 písm. f);

b)    orgán verejnej správy v postavení zamestnávateľa, a v prípade jeho zrušenia OAED (Úrad práce), preberá povinnosť platiť príslušnej poisťovni až do času odchodu zamestnanca do dôchodku odvody na sociálne zabezpečenie za zamestnávateľa aj zamestnanca, t. j. príspevky na dôchodkové zabezpečenie, na doplnkové dôchodkové sporenie, na nemocenskú a zdravotnú starostlivosť, a to na základe platu, ktorý zamestnanec poberal pred zaradením do režimu pracovných rezerv – § 34 ods. 1 písm. d);

c)    výnimky z uplatňovania režimu pracovných rezerv sa stanovujú pre zraniteľné sociálne skupiny vyžadujúce ochranu (manželský partner osoby, ktorá je zaradená do režimu pracovných rezerv, manželský partner alebo dieťa s mierou invalidity najmenej 67 %, ktoré so zamestnancom žijú v spoločnej domácnosti a sú od neho závislé, zamestnanec s mierou invalidity najmenej 67 %, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia žijúci v spoločnej domácnosti a závislí od dotknutého zamestnanca) – § 34 ods. 1 písm. b);

d)    prednostne sa ponúka možnosť preradenia takéhoto zamestnanca na iné voľné pracovné miesto v orgánoch verejnej správy na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich zásluhy, a to prostredníctvom zaradenia do poradia ASEP – § 34 ods. 1 písm. a) – pričom táto možnosť je de facto obmedzená prudkým znížením prijímania zamestnancov rôznymi subjektmi vo verejnej sfére z dôvodu potreby znižovania výdavkov;

e)    zabezpečí sa prijatie opatrení na účely splácania pôžičiek, ktoré zamestnancom zaradeným do režimu pracovných rezerv poskytla Štátna úverová banka, ako aj na účely uzavretia dohody medzi Gréckou republikou a Združením gréckych bánk s cieľom uľahčiť splácanie pôžičiek, ktoré dotknutým zamestnancom poskytli iné banky, a to pomerne k ich celkovým rodinným príjmom a ich finančnej situácii – § 34 ods. 10 a 11;

f)    nedávno prijaté ustanovenie (§ 1 ods. 15 zákona č. 4038/2012 – Zbierka zákonov, séria A', č. 14) stanovuje s absolútnou prioritou prijatie nariadenia o dôchodkoch a platobnom výmere pre zamestnancov podľa písmen b) a c) a v každom prípade najneskôr do štyroch mesiacov od skončenia pracovného pomeru a od predloženia príslušnej dokumentácie na účely priznania nároku na dôchodok;

g)    k vyššie uvedenej strate možnosti kariérneho postupu a zvýšenia platu za obdobie, v ktorom sú zamestnanci s pracovnoprávnymi zmluvami podľa súkromného práva zaradení do režimu pracovných rezerv, a to až do skončenia ich pracovného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, vo väčšine prípadov, vrátane prejednávanej veci, nedôjde, pretože zamestnanec v dôsledku svojho dlhodobého zamestnania v orgáne verejnej správy vyčerpal možnosti rastu v rámci platových tried a/alebo kariérneho postupu podľa príslušných právnych predpisov?

2.    Je na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa podľa článku 2 ods. 2 písm. b) bodu i) a článku 6 ods. 1 písm. a) smernice primerané a nevyhnutné prijať opatrenie, akým je opatrenie uvedené v § 34 ods. 1 písm. e) zákona č. 4024/2011, ktoré vedie k úplnej (alebo obdobnej) strate nároku na odchodné podľa § 8 písm. b) zákona č. 3198/1955, čiže dávku vyplácanú v prípade prepustenia zamestnanca alebo skončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu splnenia podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok vo výške 40 % odchodného poskytovaného pri prepustení zamestnancov s doplnkovým poistením (a ktoré pri verejnoprospešných orgánoch verejnej správy alebo verejných subjektoch dotovaných štátom, akým je odporca - právnická osoba podľa súkromného práva, nemôže prekročiť maximálnu sumu 15 000,00 eur), a to v dôsledku započítania zníženej odmeny poberanej v priebehu zaradenia do režimu pracovných rezerv do predmetnej sumy odchodného, pričom je potrebné vziať do úvahy, že v súlade s vyššie uvedenými platnými pracovnoprávnymi predpismi by dotknutý zamestnanec v každom prípade získal takto znížené odchodné, a to v prípade podania výpovede, ako aj pri prepustený zo strany inštitúcie, v ktorej pracoval?

____________