Odvolanie podané 14. februára 2019: Gregor Schneider proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 4. decembra 2018 vo veci T-560/16, Gregor Schneider/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

(vec C-116/19 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Gregor Schneider (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

v celom rozsahu zrušil rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 4. decembra 2018 vo veci T-560/16;

rozhodol v súlade s návrhmi žalobcu v tomto konaní tak, že

zruší rozhodnutie EUIPO (predtým ÚHVT) z 2. októbra 2014, na základe ktorého bol žalobca preradený z oddelenia pre medzinárodnú spoluprácu a právne záležitosti na operačné oddelenie,

subsidiárne po zrušení rozsudku vrátil vec Všeobecnému súdu;

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania za všetky konania – teda trovy, ktoré vznikli v konaní pred Všeobecným súdom a v konaní o odvolaní pred Súdnym dvorom Európskej únie.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza deväť odvolacích dôvodov.

Po prvé Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho výkladu „pravidiel zhody“ medzi sťažnosťou v zmysle článku 91 ods. 2 služobného poriadku a následnou žalobou v rozsahu, v akom bol s odvolaním sa na zásadu zhody zamietnutý ako neprípustný žalobný dôvod, ktorý žalobca v čase podania sťažnosti nemohol v nijakom prípade uplatniť z dôvodu, že úlohy ešte neboli prerozdelené.

Po druhé Všeobecný súd podal nesprávny výklad kritérií preskúmania existencie zneužitia právomoci tým, že stanovil právne pravidlo, podľa ktorého, ak sa nezistí, že vykonávacie opatrenie je v rozpore so záujmom služby, nemôže ísť ani o zneužitie právomoci. Toto právne pravidlo nemôže byť správne vzhľadom na to, že by vylučovalo zo zneužitia právomoci všetky situácie, v ktorých administratíva uprednostňuje prípadný záujem služby bez toho, aby v skutočnosti tento záujem aj sledovala. Ide presne o prípady inteligentne vymysleného zneužitia právomoci, ktoré by sa nemali na základe takto stanoveného pravidla spravidla vyhnúť preskúmaniu súdom.

Po tretie sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho výkladu požiadavky byť vypočutý, ktorá zaručuje žalobcovi právo byť vypočutý, ktoré je zároveň zakotvené v článku 41 ods. 1 v spojení s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie, tým, že usúdil, že vypočutie je nevyhnutné len vtedy, ak by zamýšľané individuálne opatrenie mohlo podľa orgánu mať nepriaznivý účinok na dotknutú osobu. Vypočutie a priznanie práva byť vypočutý by malo práve slúžiť k vysvetleniu stanovísk a účinkov zamýšľaných rozhodnutí, ktoré orgán zatiaľ nezohľadnil.

Po štvrté Všeobecný súd opakovane porušil právo žalobcu byť vypočutý, keď navyše na pojednávaní podľa článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nezohľadnil nový predložený dôkaz, neprejednal príslušný návrh svedkov ani neprijal rozhodnutie podľa článku 85 ods. 4 rokovacieho poriadku. Všeobecný súd porušil právo žalobcu byť vypočutý aj tým, že nevypočul svedkov navrhnutých v žalobe a zároveň žalobcovi vytkol nedostatok dôkazov.

Po piate Všeobecný súd navyše porušil základnú zásadu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty základných práv a vyvoláva pochybnosti o efektívnosti právnej ochrany.

Po šieste Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené.

Po siedme žalobca poukazuje na nedostatočné vysvetlenie skutkového stavu, po ôsme na nedostatočné odôvodnenie a po deviate na porušenie zásad logiky.

____________