UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 30. júna 2011

Vec F‑14/10

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Úraz – Konanie o uznaní čiastočnej trvalej invalidity v zmysle článku 73 služobného poriadku – Dĺžka konania – Žaloba o náhradu škody – Žaloba zjavne bez právneho základu – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio v podstate navrhuje zaviazať Komisiu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla z dôvodu neprimeranej dĺžky konania o uznaní čiastočnej trvalej invalidity v zmysle článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie následkom úrazu, ktorý utrpel mimo pracoviska 12. septembra 2003

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Žalobca je podľa článku 94 rokovacieho poriadku povinný nahradiť Súdu pre verejnú službu sumu 1 000 eur.

Abstrakt

Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekárske stanovisko – Dodržanie primeranej lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, články 19 a 21)

Primeranosť dĺžky správneho konania sa posudzuje v závislosti od konkrétnych okolností každej veci, a predovšetkým od kontextu, v ktorom sa nachádza, od jednotlivých štádií konania, ktoré inštitúcia nasledovala, od správania účastníkov konania počas konania, od zložitosti, ako aj významu sporu pre jednotlivých dotknutých účastníkov konania.

V oblasti verejnej služby je inštitúcia zodpovedná za rýchlosť prác lekárov, ktorých vymenúva na vydávanie záverov upravených v článkoch 19 a 21 pravidiel poistenia úradníkov pre prípad rizika úrazu a choroby z povolania. Pokiaľ sa však preukáže, že omeškanie možno pripísať zdržiavaniu, ba dokonca obštrukciám zo strany úradníka, inštitúcia sa nemôže považovať za zodpovednú za toto omeškanie.

(pozri body 49 a 50)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, bod 29; 16. júla 2009, Der Grüne Punkt‑Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, body 181 až 188

Súd prvého stupňa: 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T‑213/95 a T‑18/96, bod 57; 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, bod 154

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Füller‑Tomlinson/Parlament, F‑97/08, bod 167, ktorý je predmetom odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑390/10 P