Vec C‑329/11

Alexandre Achughbabian

proti

préfet du Val‑de‑Marne

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d’appel de Paris)

„Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Smernica 2008/115/ES – Spoločné normy a postupy v oblasti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca v prípade neoprávneného pobytu trest odňatia slobody a pokutu“

Abstrakt rozsudku

1.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Cieľ – Úplná harmonizácia vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa pobytu cudzincov – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115)

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Štátny príslušník, voči ktorému bolo začaté konanie o návrate v zmysle smernice 2008/115 – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa neoprávnený pobyt trestá trestom odňatia slobody – Neprípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 8)

3.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Štátny príslušník, voči ktorému bolo vedené konanie o návrate v zmysle smernice 2008/115 – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa neoprávnený pobyt v prípade neúspechu konania o návrate trestá trestom odňatia slobody – Prípustnosť – Podmienky – Dodržiavanie základných práv

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115)

1.        Smernica 2008/115 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa vzťahuje výhradne na návrat štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na území členského štátu a osobitne na prijatie rozhodnutí o návrate a výkon týchto rozhodnutí. Jej cieľom teda nie je zosúladiť vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa pobytu cudzincov v celom rozsahu.

V dôsledku toho táto smernica nebráni tomu, aby právny poriadok členského štátu označoval neoprávnený pobyt za trestný čin a stanovoval trestné sankcie slúžiace na odradenie od porušení vnútroštátnych noriem v oblasti pobytu a na ich potlačenie. Takisto pri určovaní povahy oprávneného alebo neoprávneného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny nebráni jeho umiestneniu do väzby. Cieľ smernice 2008/115, t. j. účinný návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, by totiž bol ohrozený, ak by členské štáty nemohli zabrániť úteku osoby podozrivej z neoprávneného pobytu pozbavením osobnej slobody, napríklad zadržaním, predtým, ako možno situáciu objasniť.

(pozri body 28 – 30)

2.        Smernica 2008/115 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá potláča neoprávnený pobyt trestnými sankciami, pokiaľ umožňuje uväznenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území daného členského štátu a ktorý nie je ochotný toto územie opustiť dobrovoľne, pričom voči nemu neboli uplatnené donucovacie opatrenia podľa článku 8 tejto smernice a v prípade, že bol na čas prípravy a výkonu svojho odsunu zaistený, mu neuplynula maximálna doba na zaistenie.

Uloženie a vykonanie trestu odňatia slobody počas konania o návrate uvedeného v smernici 2008/115 totiž neprispieva k vykonaniu odsunu, t. j. fyzického transportu uvedenej osoby z dotknutého členského štátu, ktorý sleduje toto konanie. Takýto trest tak nepredstavuje „opatrenie“ alebo „donucovacie opatrenie“ v zmysle článku 8 uvedenej smernice.

(pozri body 37, 50 a výrok)

3.        Smernica 2008/115 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá potláča neoprávnený pobyt trestnými sankciami, ak umožňuje uväznenie príslušníka tretej krajiny, voči ktorému bolo uplatnené konanie o návrate podľa uvedenej smernice a ktorý sa neoprávnene zdržiava na území tohto členského štátu bez opodstatneného dôvodu nevrátiť sa.

Hoci totiž členské štáty, pre ktoré je smernica 2008/115 záväzná, nemôžu stanoviť trest odňatia slobody štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území v prípade, keď budú tieto osoby podľa spoločných noriem a postupov uvedených v smernici odsunuté a môže sa voči nim počas prípravy a výkonu odsunu uplatniť nanajvýš zaistenie, táto skutočnosť nevylučuje možnosť členských štátov v súlade so zásadami uvedenými v smernici a s jej cieľom prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia trestnoprávnej povahy upravujúce situáciu, v ktorej donucovacie opatrenia neumožnili odsun štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa na ich území zdržiava neoprávnene.

V tejto súvislosti, v rámci uplatňovania vnútroštátnej právnej úpravy trestného konania je uloženie trestných sankcií plne podriadené rešpektovaniu základných práv, predovšetkým tých, ktoré sú zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach.

(pozri body 46, 49, 50 a výrok)