Žaloba podaná 24. júla 2020 – Európska komisia/Talianska republika
(vec C-341/20)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. Moro, A. Armenia, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor
určil, že Talianska republika tým, že priznala oslobodenie od spotrebnej dane z palív používaných súkromnými športovými plavidlami len v prípade, že sú predmetom prenájmu, nezávisle od ich skutočného používania, si nesplnila povinnosti, ktoré jej ukladá článok 14 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96/ES1 ,
zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
1. Článok 14 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny stanovuje, že členské štáty oslobodzujú od daní energetické výrobky dodávané na používanie ako palivo na účely námornej plavby v rámci vôd spoločenstva (vrátane rybolovu), okrem športových plavidiel. Z definície súkromného športového plavidla, ktorú obsahuje citované ustanovenie vyplýva, že oslobodenie sa vzťahuje na dodávku služieb za odplatu na komerčné účely. Rovnako z toho vyplýva, že používateľom plavidla je jeho vlastník alebo nájomca.
2. Pojem používateľ bol spresnený v rozsudku z 21. decembra 2011 vo veci Haltergemeinschaft, C-250/102 , podľa ktorého v rámci nájmu sa ako používateľ na účely priznania alebo odmietnutia predmetného oslobodenia musí zohľadniť nájomca a nie prenajímateľ. Z uvedeného vyplýva, že nestačí, aby sa nájom ako taký považoval za obchodnú činnosť prenajímateľa, ale je dôležité overiť na aký účel používa nájomník plavidlo. Relevantnými sú konečný používateľ a konečný účel použitia plavidla a práve toto použitie musí slúžiť „priamo na poskytnutie služieb za odplatu“ na priznanie oslobodenie od dane ako to pripomenul Súdny dvor vo svojom rozsudku z 13. júla 2017 vo veci Vakarų Baltijos laivų statykla, C-151/163 .
3. Na uplatnenie predmetného oslobodenia je preto potrebné analyzovať skutočné používanie súkromného športového plavidla jednotlivo podľa prípadu.
4. Z analýzy talianskych ustanovení, ktorými sa uplatňuje predmetné oslobodenie, z odpovedí na výzvu a z odôvodneného stanoviska vyplýva, že oslobodenie sa odmieta alebo priznáva nezávisle od skutočného používania plavidla.
5. V tejto žalobe sa Komisia domnieva, že v Taliansku sa predmetné oslobodenie uplatňuje v rozpore s ustanoveniami článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96/ES.
6. Komisia konkrétne tvrdí, že pokiaľ ide o priznanie alebo odmietnutie oslobodenia, talianske daňové orgány nevykonávajú preskúmanie jednotlivo podľa prípadu na aký účel sa plavidlo skutočne používa. Talianske orgány tvrdia, že toto preskúmanie sa vykonáva pri zohľadnení sektorovej legislatívy, ktorá má práve uľahčiť toto preskúmanie ako je to v prípade skutočnosti, že námorná plavba sa povoľuje prostredníctvom typizovanej nájomnej zmluvy alebo príležitostnej nájomnej zmluvy. Talianske orgány tvrdia, že v prípade nájmu sa v každom prípade musí oslobodenie priznať hospodárskym subjektom, ktorí poskytujú služby námornej plavby, pričom z oslobodenia sa musia vylúčiť tí, ktorí poskytujú príležitostný nájom. Keďže talianske orgány opätovne tvrdia, že oslobodenie sa odmieta alebo priznáva na základe typu zmluvy a teda abstraktným spôsobom, potvrdili tak, že neoverujú konkrétne, či sa oslobodenie priznalo tomu, kto mal naňho nárok alebo odmietlo tomu kto naňho nárok nemal.
7. V prípade krátkodobého nájmu sa tak vylučuje akákoľvek možnosť oslobodenia a to aj napriek tomu, že v skutočnosti môže konečný používateľ využívať plavidlo na priame poskytovanie odplatných plnení pričom skutočnosť, že prenajímateľ má v úmysle vykonávať činnosť námornej plavby je v tomto ohľade bezvýznamná. Podľa talianskeho práva sa príležitostný nájom plavidla nepovažuje za možnosť používať plavidlo na komerčné účely.
____________
1 Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405).
2 EU:C:2011:862, bod 22.
3 EU:C:2017:537, body 29 a 30.