UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 16. decembra 2010

Vec F‑25/10

AG

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Prepustenie po skončení skušobnej doby – Zjavná neprípustnosť – Omeškanie s podaním žaloby – Oznámenie doporučeným listom s doručenkou“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu o ESAE podľa jej článku 106a, ktorou AG navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Parlamentu zo 14. mája 2009 o jej prepustení po skončení skúšobnej doby a rozhodnutie Parlamentu z 21. decembra 2009 zamietajúceho jej sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, ako aj zaviazať Parlament nahradiť škodu, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku týchto rozhodnutí

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobkyňa znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Žaloba – Lehoty – Začiatok plynutia – Oznámenie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

Pokiaľ je rozhodnutie oznámené doporučeným listom s doručenkou, vychádza sa na základe toho, že adresát podpísal poštovú doručenku, že sa s ním oboznámil. V prípade, že prevzatie doporučeného listu nemôže by podpísané jeho adresátom z dôvodu jeho neprítomnosti v jeho bydlisku v čase doručovania pošty a tento adresát nepodnikol nijaké kroky ani nevyzdvihol list v lehote, počas ktorej je list obvykle uložený na pošte, rozhodnutie sa považuje za riadne doručené adresátovi uplynutím tejto lehoty.

Domnienka, že rozhodnutie bolo adresátovi oznámené uplynutím lehoty, počas ktorej je doporučený list obvykle uložený na pošte, však nemá absolútnu povahu. Uplatniť ju možno iba v prípade, že administratíva preukáže, že oznámenie doporučeným listom bolo riadne, najmä že došlo k oznámeniu o uložení zásielky na poslednej poštovej adrese, ktorú uviedol adresát. Okrem toho táto domnienka nie je nevyvrátiteľná. Adresát sa môže usilovať o preukázanie, že sa najmä z dôvodu choroby alebo vyššej moci nezávislej od jeho vôle nemohol účinne dozvedieť o oznámení o uložení zásielky.

Neprítomnosť odôvodnená iba dovolenkou však nemožno považovať za legitímny dôvod, ktorý by bránil domnienke o doručení. Pokiaľ by túto domnienku mohli vyvrátiť čisto osobné dôvody, adresát aktu by si mohol v určitej miere zvoliť okamih, v ktorom sa podľa neho s rozhodnutím účinne oboznámil.

Domnienka doručenia pritom vôbec nezasahuje do práva na účinný právny prostriedok, najmä do predvídateľnosti pravidiel upravujúcich prístup na súd Únie. Lehota na podanie žaloby v dĺžke troch mesiacov a desiatich dní je totiž dostatočne dlhá na to, aby neprítomnosť z dôvodu dovolenky nebola na ujmu možnosti podať žalobu.

(pozri body 41 – 44, 48 a 50)