ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
zo 7. júla 2010
Spojené veci F‑116/07, F‑13/08 a F‑31/08
Stanislovas Tomas
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Článok 2 písm. c) PZOZ – Prepustenie – Vzťah dôvery – Predchádzajúca konzultácia s výborom zamestnancov Parlamentu – Neexistencia“
Predmet: Žaloby podané podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorými S. Tomas v podstate navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia orgánu Parlamentu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy z 26. marca 2007 o jeho prepustení s účinnosťou k 1. júlu 2007; a subsidiárne, zrušenie rozhodnutia toho istého orgánu z 10. júla 2007 o jeho prepustení s účinnosťou k 16. októbru 2007, a v každom prípade zaviazanie Parlamentu zaplatiť mu náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená jeho prepustením
Rozhodnutie: Žaloby F‑116/07 a F‑13/08 sa zamietajú. Európsky parlament je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 000 eur ako náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy. Žaloba F‑31/08 sa v zostávajúcej časti zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania týkajúce sa vecí F‑116/07, F‑13/08 a F‑31/08.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Záväzný charakter – Žaloba podaná pred zamietnutím sťažnosti – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 2)
2. Akty inštitúcií – Všeobecná povinnosť informovať adresátov aktov o opravných prostriedkoch a lehotách – Neexistencia
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasný zamestnanec pridelený k politickej skupine Parlamentu – Rozhodnutie o prepustení
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) bod i)]
4. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasný zamestnanec pridelený k politickej skupine Parlamentu – Narušenie vzťahu dôvery – Rozhodnutie o prepustení
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
5. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Rozhodnutie o prepustení – Povinnosť vopred informovať výbor zamestnancov
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
6. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Rozhodnutie o prepustení – Povinnosť odôvodnenia
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
7. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Nevyhnutnosť vzájomného vzťahu dôvery – Súdne preskúmanie – Rozsah
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
8. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Konanie o určení odbornej nespôsobilosti úradníkov – Neuplatnenie na ostatných zamestnancov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 51 ods. 1)
9. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Voľná úvaha administratívy
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) a článok 49 ods. 1)
10. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Rozsah – Povinnosť prideliť dočasného zamestnanca v prípade jeho nedostatočných pracovných výkonov na iné miesto – Neexistencia
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]
11. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Neuplatniteľnosť článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach
12. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Povinnosť vydať individuálne rozhodnutie určené úradníkovi alebo zamestnancovi v jazyku, ktorý dôkladne ovláda
13. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Nesprávny služobný postup
(Článok 236 ES)
1. Akejkoľvek žalobe proti aktu spôsobujúcemu ujmu pochádzajúceho od menovacieho orgánu musí vo všeobecnosti povinne predchádzať sťažnosť podaná pred podaním žaloby, ktorá bola predmetom výslovného alebo konkludentného rozhodnutia o zamietnutí. Žaloba podaná pred ukončením tohto konania pred podaním žaloby je z dôvodu jej predčasného charakteru neprípustná na základe článku 91 ods. 2 služobného poriadku.
(pozri bod 64)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 18. decembra 2008, Belgicko a Komisia/Genette, T‑90/07 P a T‑99/07 P, Zb. s. II‑3859, bod 105 a tam citovaná judikatúra
2. Nijaké výslovné ustanovenie práva Únie neukladá inštitúciám všeobecnú povinnosť informovať adresátov aktov o opravných prostriedkoch ani o lehotách, v ktorých sa môžu podať.
(pozri bod 87)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 22. decembra 2005, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, T‑146/04, Zb. s. II‑5989, bod 131; 11. novembra 2008, Speiser/Parlament, T‑390/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑63 a II‑B‑1‑427, bod 31
3. Postup hodnotenia dočasného zamestnanca a postup vedúci k prijatiu rozhodnutia o výpovedi pracovnej zmluvy s týmto zamestnanca sú dva rozdielne postupy.
Z článku 47 písm. c) i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že zmluva dočasného zamestnanca zamestnaného na dobu neurčitú zaniká na konci výpovednej lehoty stanovenej v zmluve. Toto ustanovenie neodkazuje na nijakú povinnosť založiť výpoveď zmluvy dotknutej osoby na hodnotiacich správach, naopak je to v prípade úradníka, ktorý podľa článku 51 služobného poriadku môže byť prepustený iba na základe postupných hodnotiacich správ preukazujúcich jeho odbornú nespôsobilosť.
(pozri body 91 a 92)
4. Dodržiavanie práv na obranu v každom konaní, ktoré bolo začaté proti osobe a ktoré môže viesť k prijatiu aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Únie a z tohto dôvodu musí byť zaistené aj v prípade neexistencie akejkoľvek právnej úpravy týkajúcej sa predmetného konania.
Podľa tejto zásady dotknutej osobe sa pred vydaním rozhodnutia, ktoré sa jej týka, musí umožniť užitočne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na ktorých základe bolo toto rozhodnutie prijaté.
Vzhľadom na špecifický charakter úloh vykonávaných v rámci politickej skupiny a potrebu zachovať v tomto politickom prostredí vzťahy vzájomnej dôvery medzi touto skupinou a úradníkmi, ktorí sú k nej pridelení, žalobný dôvod založený na porušení práva na obranu nie je možné užitočne uviesť v prípade rozhodnutia o prepustení dočasného zamestnanca prijatého na základe článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov k politickej skupine Parlamentu.
Táto výnimka zo zásady dodržiavania práva na obranu sa má vždy uplatniť vždy, keď ide o nevyhnutnosť zachovania existencie vzťahu dôvery.
(pozri body 98, 99 a 101)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. júla 1970, Buchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, bod 9; 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99; 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C‑288/96, Zb. s. I‑8237, bod 99; 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, Zb. s. I‑10915, bod 37
Súd prvého stupňa: 28. januára 1992, Speybrouck/Parlament, T‑45/90, Zb. s. II‑33, bod 94
Súd pre verejnú službu: 24. februára 2010, P/Parlament, F‑89/08, bod 32
5. Podľa článku 10 ods. 1 vnútorných predpisov Parlamentu o prijímaní úradníkov a ostatných zamestnancov „[o] každom postupe, ktorého cieľom je ukončenie zmluvy so zamestnancom na dobu určitú zamestnaným v politickej skupine, je potrebné vopred informovať Zamestnanecký výbor Parlamentu, ktorý si môže príslušného zamestnanca vypočuť a prípadne sa obrátiť na orgán pre uzatváranie pracovných zmlúv“.
Článok 10 ods. 1 vnútorných predpisov Parlamentu teda stanovuje povinnosť informovať výbor zamestnancov obmedzujúc sa na uvedenie, že táto informácia musí byť podaná „vopred“, a to pred „postupom na ukončenie zmluvy dočasného zamestnanca“, bez toho, aby stanovil orgánu pre uzatváranie pracovných zmlúv lehotu na splnenie tejto povinnosti. Oznámenie rozhodnutia dočasnému zamestnancovi o jeho prepustení predstavuje pritom podstatnú etapu „postupu na ukončenie zmluvy dočasného zamestnanca“. Podľa znenia uvedeného ustanovenia orgán pre uzatváranie pracovných zmlúv nutne musí informovať výbor zamestnancov pred oznámením rozhodnutia o prepustení dotknutej osobe.
Nedodržanie procesných pravidiel týkajúcich sa prijímania aktu stanovených samotnou príslušnou inštitúciou predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 druhého odseku ES, ktoré môže byť preskúmané súdom aj bez návrhu. Porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 druhého odseku ES, ktoré sú zásadné pre právnu istotu, má za následok zrušenie vadného aktu bez toho, aby bolo potrebné určiť existenciu škody. Naproti tomu procesný nedostatok môže viesť k zrušeniu aktu len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tohto nedostatku by uvedený akt mal iný obsah. Je teda potrebné určiť, či nedodržania povinnosti informovať výbor zamestnancov o postupe vedúcemu k ukončeniu zmluvy dočasného zamestnanca sa má kvalifikovať ako porušenie podstatných formálnych náležitostí alebo iba ako jednoduchý procesný nedostatok.
Zo znenia predmetného vnútorného ustanovenia nevyplýva, že by vydanie stanoviska výboru zamestnancov bolo podmienkou platnosti rozhodnutia o skončení pracovných zmlúv dočasných zamestnancov, ktorí boli prijatí na základe článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Ak by to bol taký prípad, toto ustanovenie by muselo stanoviť lehotu, v ktorej sa výbor zamestnancov musí vyjadriť. Je totiž vylúčené, aby výbor zamestnancov mohol vydaním negatívneho stanoviska alebo svojou nečinnosťou byť prekážkou skončenia pracovnej zmluvy, ktoré je v súlade s článkom 47 ods. 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Nedodržanie takej formality, ako je predchádzajúce informovanie výboru zamestnancov stanovené vo vnútorných právnych predpisoch Parlamentu, aj keď je záväzná pre inštitúciu, ktorá ju dobrovoľne prijala, nemožno kvalifikovať ako porušenie podstatných formálnych náležitostí, pretože jej opomenutie, aj keď predstavuje nesprávny služobný postup, nemá rozhodujúci vplyv na priebeh postupu s cieľom vypovedať pracovnú zmluvu dotknutej osoby.
Nesplnenie povinnosti vopred informovať výbor zamestnancov nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutia o prepustení. Toto nesplnenie povinnosti predstavuje nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť mimozmluvnú zodpovednosť inštitúcie.
(pozri body 106, 107, 112, 113, 118 – 120, 122 a 124 – 126)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. februára 1988, Spojené kráľovstvo/Rada, 68/86, Zb. s. 855, body 48 a 49; 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, Zb. s. I‑2341, bod 52
Súd prvého stupňa: 19. mája 1994, Consorzio gruppo di azione locale „Murgia Messapica“/Komisia, T‑465/93, Zb. s. II‑361, bod 56; 14. júla 1997, B/Parlament, T‑123/95, Zb. VS s. I‑A‑245 a II‑697, body 34 a 39; 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, Zb. s. II‑435, bod 143 a citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: 16. apríla 2008, Doktor/Rada, F‑73/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑91, II‑A‑1‑479, bod 88
6. Pri prepustení zamestnanca, s ktorým bola uzavretá pracovná zmluva na dobu neurčitú, sa venuje osobitná pozornosť tomu, aby boli dôvody, na ktorých sa takéto prepustenie zakladá, vo všeobecnosti uvedené jasne a písomne, a to najlepšie v samotnom texte daného rozhodnutia. Práve tento samotný akt, ktorého zákonnosť sa posudzuje ku dňu, kedy bol prijatý, totiž predstavuje rozhodnutie inštitúcie.
Predsa však povinnosť uviesť dôvody prepustenia sa môže považovať za dodržanú aj v prípade, ak bola dotknutá osoba riadne oboznámená na pohovoroch s jej nadriadeným o týchto dôvodoch a ak bolo rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy prijaté krátko po uskutočnení týchto pohovorov. Uvedený orgán môže takisto v prípade potreby toto odôvodnenie doplniť v štádiu vyjadrenia sa k sťažnosti, ktorú podala dotknutá osoba.
(pozri bod 133)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑123 a II‑A‑1‑459, bod 79
7. Politická skupina Parlamentu môže ako jediná stanoviť podmienky, ktoré považuje za nevyhnutné na zachovanie vzťahu vzájomnej dôvery, ktorý je určujúci pre prijatie dočasného zamestnanca na základe článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Existencia vzťahu vzájomnej dôvery sa nezakladá na objektívnych skutočnostiach a svojou povahou sa vymyká spod súdneho preskúmania. Táto nemožnosť preskúmať existenciu alebo stratu vzťahu dôvery sa čiastočne vzťahuje na skúmanie dôvodov predkladaných na odôvodnenie neexistencie alebo straty tohto vzťahu.
(pozri body 147 – 149)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: B/Parlament, už citovaný, bod 73; 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑213 a II‑A‑2‑1097, body 50 a 51
8. Ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú analogicky uplatniteľné na ostatných zamestnancov, sú výslovne uvedené v podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Nijaké ustanovenie podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nestanovuje, že článok 51 ods. 1 služobného poriadku, ktorý sa týka postupu v prípade odbornej nespôsobilosti úradníkov, sa analogicky uplatní na dočasných zamestnancov.
(pozri body 154 a 155)
9. Ani v prípade previnenia, ktoré by mohlo prípadne odôvodniť prepustenie z disciplinárneho dôvodu, nemusí orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy začať disciplinárne konanie voči tomuto zamestnancovi namiesto toho, aby využil možnosť jednostranne skončiť zmluvu podľa článku 47 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. Iba v prípade, keď uvedený orgán mieni ukončiť pracovný pomer dočasného zamestnanca bez výpovednej lehoty, pokiaľ závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, treba začať, ako stanovuje článok 49 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, disciplinárne konanie upravené v prílohe IX služobného poriadku analogicky uplatniteľné na dočasných zamestnancov.
(pozri bod 158)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 24. apríla 2008, Longinidis/Cedefop, F‑74/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑125 a II‑A‑1‑655, bod 116; 7. októbra 2009, Y/Komisia, F‑29/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑393 a II‑A‑1‑2099, bod 111
10. Povinnosť starostlivosti administratívy voči jej zamestnancom odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby. Táto povinnosť, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných, znamená najmä to, že príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.
Administratíva nemôže mať povinnosť ponúknuť iné pracovné miesto dočasnému zamestnancovi, ktorého pracovný výkon sa posudzuje ako nedostatočný. Pokiaľ by dôsledkom povinnosti konať s náležitou starostlivosťou bola zmena možnosti prideliť dotknutú osobu na nové pracovné miesto na povinnosť, narušila by sa tým rovnováha medzi právami a povinnosťami, ktorú vytvoril služobný poriadok medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby, pričom cieľom služobného poriadku je vyjadrovať túto rovnováhu.
Toto konštatovanie platí aj v prípade skončenia zmluvy upraveného v článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z dôvodu straty dôvery, pretože vzájomná dôvera je základným prvkom takej zmluvy.
Okrem toho administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní, aké odborné znalosti sú v záujme služby nevyhnutné na výkon určitých úloh a táto miera je ešte širšia v prípade zmlúv uvedených v článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
(pozri body 165, 166 a 168)
Odkaz:
Súdny dvor: 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, Zb. s. 551, bod 12
Súd pre verejnú službu: Doktor/Rada, už citovaný, bod 41
11. Zo samotného znenia ustanovenia článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) vyplýva, že zakotvuje zásadu nestrannosti v konaní pred súdmi, ale nevyjadruje sa k uplatňovaniu tejto zásady v správnom konaní.
Inštitúciu Únie nemožno považovať za „súd“ v zmysle článku 6 ods. 1 dohovoru. Preto článok 6 ods. 1 nie je uplatniteľný na rozhodnutie, ktorým orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy vypovedal zmluvu dočasného zamestnanca.
(pozri body 172 – 174)
Odkaz:
Súdny dvor: 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 7
Súd prvého stupňa: 14. mája 1998, Enso Española/Komisia, T‑348/94, Zb. VS s. II‑1875, bod 56
12. Aj keď služobný poriadok neupravuje používanie jazykov inštitúciami pri vydávaní rozhodnutí určených pre ich zamestnancov, inštitúcie sú na základe povinnosti starostlivosti povinné vydať individuálne rozhodnutie určené úradníkovi alebo dočasnému zamestnancovi v tom jazyku, ktorý dôkladne ovláda. Táto povinnosť sa má splniť o to viac v prípade, keď rozhodnutie prijaté inštitúciou môže mať dôsledky na zamestnanie tohto úradníka alebo dočasného zamestnanca.
(pozri bod 199)
Odkaz:
Súd prvého stupňa, 23. marca 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, Zb. VS s. I‑A‑55 a II‑241, bod 46
13. Dôvodnosť žaloby o náhradu škody podanej podľa článku 236 ES podlieha splneniu súboru podmienok, a to podmienke protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám, existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uplatňovanou škodou.
Nesplnenie povinnosti Parlamentu informovať výbor zamestnancov, pred prijatím rozhodnutia o prepustení dočasného zamestnanca, o skutočnosti, že začína postup s cieľom vypovedať pracovnú zmluvu dotknutého zamestnanca, neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia o prepustení, ale táto procesná vada predstavuje nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť zodpovednosť inštitúcie.
Nevyhnutným dôsledkom tohto nesprávneho služobného postupu je, že zamestnanec pociťuje stratu možnosti, že by výbor zamestnancov prípadne mohol zasiahnuť v jeho prospech a tým mu vznikla určitá nemajetková ujma.
(pozri body 213 – 215)
Odkaz:
Súdny dvor: 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, Zb. s. I‑1981, bod 42; 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, Zb. s. I‑833, bod 52
Súd prvého stupňa: B/Parlament, už citovaný, bod 39