UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
z 25. apríla 2008
Vec F‑19/08 R
Kelly‑Marie Bennett a i.
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu aktu – Oznámenie o výberovom konaní – Naliehavosť – Neexistencia“
Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 242 ES a 243 ES, ako aj článkov 157 AE 158 AE, ktorou traja dočasní zamestnanci ÚHVT navrhujú pozastaviť výkon oznámenia o výberovom konaní OHIM/AD/02/07 – Administrátori (AD 6) v oblasti priemyselného vlastníctva, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 12. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 300, s. 17), a deväť ďalších dočasných zamestnancov ÚHVT navrhuje pozastaviť výkon oznámenia o výberovom konaní OHIM/AST/02/07 – Asistenti (AST 3) v oblasti priemyselného vlastníctva, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 12. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 300, s. 50)
Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov
(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)
2. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno
(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)
1. Článok 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená. Súd rozhodujúci o predbežnom opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.
V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny predpis práva Spoločenstva mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.
(pozri body 15 – 17)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, Zb. VS s. I‑A‑155, II‑811, bod 18; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑783, body 12 a 13
Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27, I‑A‑1‑93, body 20 a 22
2. Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu škody, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo závažnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu. Hoci je správne, že na preukázanie existencie takejto ujmy nie je nevyhnutné vyžadovať, aby sa s absolútnou istotou preukázalo, že k ujme dôjde, a teda stačí dostatočná pravdepodobnosť, že táto ujma vznikne, nič to nemení na tom, že žalobca je povinný preukázať skutočnosti, ktoré sú základom predpokladu vážnej a nenapraviteľnej ujmy.
Škoda čisto peňažnej povahy však nemôže byť v zásade považovaná za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, ak môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady. Rovnako len samotná potreba nájsť si prácu v zahraničí nemôže v zásade sama osebe predstavovať vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
(pozri body 24, 25, 27 a 28)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), Zb. s. I‑1857, bod 62
Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, D./Komisia, T‑549/93 R, Zb. s. II‑1347, bod 45; Elkaïm a Mazuel/Komisia, už citovaný, bod 25; 7. decembra 2001, Lior/Komisia, T‑192/01 R, Zb. s. II‑3657, bod 49; 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./BCE, T‑320/02 R, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1555, bod 27
Súd pre verejnú službu: 21. novembra 2007, Petrilli/Komisia, F‑98/07 R, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 36; 30. januára 2008, S/Parlament, F‑64/07 R, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 31