Language of document :

Odvolanie podané 20. novembra 2020: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora komora) z 23. septembra 2020 vo veci T-411/17, Landesbank Baden-Württemberg/ Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

(vec C-621/20 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (v zastúpení: K.-Ph. Wojcik, H. Ehlers, P.A. Messina a J. Kerlin, splnomocnení zástupcovia, a H.-G. Kamann, F. Louis, P. Gey, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Landesbank Baden-Württemberg, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií navrhuje, aby Súdny dvor

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 23. septembra 2020 vo veci T-411/17, Landesbank Baden-Württemberg/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB);

zamietol žalobu o neplatnosť;

uložil odporkyni v odvolacom konaní povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, na skreslení dôkazov a na porušení práva SRB na spravodlivé súdne konanie.

Ako prvý dôvod SRB uvádza, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 85 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku tým, že rozhodol, že SRB svoje rozhodnutie o výpočte príspevkov ex ante na rok 2017 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2017/05) riadne neosvedčila, pretože dôkazy týkajúce sa riadneho osvedčenia tohto rozhodnutia, ktoré na pojednávaní predložila SRB, boli považované za neprípustné. SRB v tejto súvislosti po prvé uvádza, že bolo dôvodné predložiť dôkazy o riadnom osvedčení uvedeného rozhodnutia na pojednávaní, pretože otázka neexistencie osvedčenia nebola pred tým ani predmetom písomnej časti konania, ani sa ňou nezaoberali opatrenia na zabezpečenie priebehu konania či uznesenia Všeobecného súdu týkajúce sa dokazovania. SRB po druhé uvádza, že Všeobecný súd nezohľadnením týchto dôkazov, ako aj konštatovaním, že tieto dôkazy – pokiaľ by boli prípustné – sú nepodložené, skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené. Všeobecný súd okrem toho svojím konštatovaním, že dôkazy v každom prípade nedokazujú neoddeliteľný vzťah medzi sprievodným listom podpísaným predsedníčkou SRB a prílohou napadnutého rozhodnutia, nezohľadnil referenčné číslo uvedené na sprievodnom liste, ktorým je tento sprievodný list neoddeliteľne spojený s elektronickým spisom, ktorý zase obsahuje napadnuté rozhodnutie a jeho prílohu. SRB po tretie uvádza, že Všeobecný súd porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie tým, že otázku týkajúcu sa neexistencie osvedčenia neuviedol pred pojednávaním, že neprijal ponuku SRB predložiť ďalšie dôkazy, a že SRB nikdy neupozornil, že dôkazy nepovažuje za dostatočné.

Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv.

Ako druhý dôvod SRB ďalej uvádza, že Všeobecný súd šiel nad rámec požiadaviek uvedených v článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie, keď konštatoval, že metóda výpočtu podľa článkov 4 až 7 a článku 9, ako aj prílohy I delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/631 je netransparentná, a že napadnuté rozhodnutie preto nevyhnutne nemôže byť riadne odôvodnené, pretože Landesbank Baden-Württemberg nemôže správnosť výpočtu v celom rozsahu overiť. Podľa názoru SRB sa Všeobecnému súdu nepodarilo uviesť tieto požiadavky do súladu s povinnosťou zachovávať dôvernosť podľa článku 339 ZFEÚ, ktorý okrem toho nie je v napadnutom rozsudku zmienený, ako aj s inými zásadami práva Únie. Delegované nariadenie vytvorilo relatívnu vyváženosť medzi zásadami transparentnosti, povinnosťou ochrániť obchodné tajomstvo a ďalšími cieľmi sledovanými týmto nariadením, ako je predovšetkým dosiahnutie určitej cieľovej úrovne príspevkov na financovanie Jednotného fondu na riešenie krízových situácií a zabezpečenie výberu príspevkov od všetkých relevantných inštitúcií spravodlivým a primeraným spôsobom. SRB, pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, tento právny rámec riadne dodržala.

____________

1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).