Language of document : ECLI:EU:F:2008:166

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 11. decembra 2008

Vec F‑113/06

Didier Bouis a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie v rámci tzv. druhého postupu – Povyšovanie za rok 2005 – Pridelenie prednostných bodov – Prechodné ustanovenia – VVU k článku 45 služobného poriadku – Rovnosť zaobchádzania – Prípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Bouis a traja ďalší úradníci Komisie navrhujú predovšetkým zrušiť rozhodnutia o nepridelení prednostných bodov za roky 2003 a 2004, ktoré má každé generálne riaditeľstvo k dispozícii, ani prednostné body za úlohy vykonávané v záujme inštitúcie, ako aj zrušiť rozhodnutia o neuvedení ich mien na zozname o zásluhách a zozname úradníkov povýšených do platovej triedy A*13 v rámci povyšovania za rok 2005

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Zamietnutie zápisu do zoznamu najzaslúžilejších úradníkov – Prípravný akt – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Systém povyšovania zavedený Komisiou – Rozhodnutie o pridelení niektorých kategórií bodov na povýšenie – Prípravný akt – Rozhodnutie o stanovení celkového počtu bodov pridelených úradníkom – Rozhodnutie, ktoré možno napadnúť žalobou

(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)

4.      Úradníci – Povýšenie – Prechod z jedného systému do druhého

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1 prvý pododsek)

1.      Zoznam o zásluhách, ako aj rozhodnutie nezapísať meno úradníka do tohto zoznamu predstavujú prípravné akty, ktoré majú vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu o povýšení predbežný charakter a sú preň nevyhnutné. Z toho vyplýva, že rozhodnutie nezapísať meno úradníka do zoznamu o zásluhách nemôže byť predmetom samostatnej žaloby o neplatnosť, jeho súlad s právom je však možné vždy napadnúť v rámci žaloby smerujúcej proti konečnému rozhodnutiu menovacieho orgánu rozhodujúcemu o povýšeniach.

(pozri body 32 a 33)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 9. apríla 2003, Tejada Fernández/Komisia, T‑134/02, Zb. VS s. I‑A‑125, II‑609, bod 18; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, body 96 až 98

2.      Úradník nemá oprávnenie konať v záujme zákona alebo inštitúcií a na podporu svojej žaloby o neplatnosť môže uvádzať len dôvody, ktoré sa ho osobne týkajú. Z tohto dôvodu je zjavne neprípustná úradníkom podaná žaloba smerujúca k zrušeniu zoznamu úradníkov povýšených do vyššej platovej triedy v rámci povyšovania v rozsahu, v akom tento zoznam neobsahuje jeho meno, ak žalobca neuviedol, v čom spočíva jeho osobný záujem na podaní žaloby. Je tomu tak v prípade, keď úradník uvedie len počet prednostných bodov, ktoré mu boli pridelené počas daného povyšovania, ale bez toho, aby vo svojich písomnostiach poskytol konkrétny dôkaz, že jeho povýšenie by prichádzalo do úvahy v danom povyšovacom období a že by v prípade zrušenia, o ktoré sa snaží, mohol byť povýšený vzhľadom na jeho osobnú situáciu a predovšetkým na počet celkovo a v rôznych kategóriách získaných bodov, ako aj na hranicu bodov na povýšenie pre dotknutú platovú triedu, ktorá sa uplatňovala v rámci daného povyšovania.

(pozri body 34 – 39)

Odkaz:

Súdny dvor: 30. júna 1983, Schloh/Rada, 85/82, Zb. s. 2105, bod 14

Súd prvého stupňa: 10. decembra 1997, Smets/Komisia, T‑134/96, Zb. s. II‑2333, bod 47; 22. novembra 2006, Milbert a i./Komisia, T‑434/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑273, II‑A‑2‑1423, body 31 až 33

Súd pre verejnú službu: 14. júna 2006, Lebedef a i./Komisia, F‑34/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑33, II‑A‑1‑105, bod 21

3.      V rámci systému povyšovania zavedeného Komisiou predstavujú individuálne rozhodnutia prideľujúce určité kategórie bodov na povýšenie prijaté pred tým, ako menovací orgán stanoví s konečnou platnosťou celkový počet bodov získaných každým úradníkom, prípravné akty, ktoré majú vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu stanovujúcemu celkový počet bodov predbežný charakter a sú preň nevyhnutné. Platí to najmä pri prideľovaní prednostných bodov, ktoré má každé generálne riaditeľstvo k dispozícii, generálnymi riaditeľmi na základe vnútorných predpisov Komisie, alebo pri prideľovaní prednostných bodov menovacím orgánom ako odmeny za prácu vykonanú v záujme inštitúcie na návrh výborov pre povýšenie podľa príslušných predpisov. Tieto rozhodnutia nestanovujú s konečnou platnosťou stanovisko menovacieho orgánu s ohľadom na dotknutých úradníkov.

Konečné rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré stanovuje celkový počet bodov získaných každým úradníkom, do ktorého sa dá nahliadnuť v osobnom spise pre povýšenie, je tak tvorené súborom individuálnych a konečných rozhodnutí o pridelení osobitných kategórií bodov na povýšenie, ktoré vyplývajú zo samotného úradníkovho osobného spisu pre povýšenie. Hoci aj tieto rozhodnutia treba považovať za prípravné rozhodnutia, ktoré predchádzajú rozhodnutiu o stanovení celkového počtu bodov, a nemôžu teda spôsobiť začatie plynutia lehoty na podanie sťažnosti, nič to nemení na tom, že predstavujú rozhodnutia stanovujúce s konečnou platnosťou situáciu príslušného úradníka s ohľadom na príslušnú kategóriu bodov.

Vzhľadom na tieto okolnosti treba dospieť k záveru, že tým, že úradník v konečnom štádiu postupu povyšovania požiadal o zrušenie individuálnych rozhodnutí, ktorými mu neboli pridelené prednostné body, ktoré má každé generálne riaditeľstvo k dispozícii, ani prednostné body ako odmena za prácu vykonanú v záujme inštitúcie, za dva predchádzajúce roky pred daným povyšovaním, úradník nevyhnutne chcel spochybniť celkový počet bodov, ktoré získal, a jeho žaloba nemôže byť zamietnutá ako neprípustná len na základe toho, že formálne nesmerovala proti rozhodnutiu o stanovení celkového počtu bodov.

(pozri body 64 – 68)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Buendía Sierra/Komisia, už citovaný, body 96 a 97

4.      Pokiaľ ide o služobný postup úradníkov, obmedzenia, ktoré sú príznačné pre prechod z jedného spôsobu riadenia na druhý, môžu administratívu prinútiť k tomu, aby sa dočasne a v určitých medziach odchýlila od striktného uplatňovania stálych pravidiel a zásad, ktoré sa v takých situáciách bežne uplatňujú. V každom prípade musia byť takéto odchýlky odôvodnené imperatívnou potrebou spojenou s prechodom a z hľadiska svojho trvania a rozsahu nemôžu presahovať mieru toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho prechodu z jedného systému do druhého.

Ak sa v rámci prvého povyšovania spravujúceho sa novým systémom povyšovania zavedeným vnútornými predpismi Komisie, ktorý je založený na kvantitatívnom vyjadrení zásluh a ktorý stanovuje prechodné ustanovenia slúžiace na zabezpečenie prechodu zo starého systému do nového, majú prideliť rôzne druhy prednostných bodov úradníkom v platovej triede A 12 za rok predchádzajúci tomuto povyšovaniu, ale Komisia rozhodne dočasne obmedziť prideľovanie prednostných bodov, takéto obmedzenie nemožno považovať za prekračujúce právomoci, ktorými disponuje administratíva na účely prechodnej úpravy zmeny pravidiel týkajúcich sa povyšovania úradníkov. Komisia sa totiž obmedzuje len na stanovenie hraníc, v akých sa zohľadnia predtým priznané zásluhy.

Aj keby bolo možné teoreticky upraviť aj iný systém, administratíva vôbec nie je povinná tak urobiť. Cieľom zmeny metód účinných v prípade povyšovania úradníkov je totiž prípadná náprava určitých nevýhod vyplývajúcich z uplatňovania predchádzajúcich pravidiel. Pre taký reformný proces, v prípade ktorého má administratíva pri posudzovaní jeho nevyhnutnosti rozsiahlu rozhodovaciu právomoc, je teda príznačné, že hodnotenie zásluh úradníkov sa od určitého dátumu uskutočňuje na novom základe.

(pozri body 79 – 81 a 85)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júla 1976, de Wind/Komisia, 62/75, Zb. s. 1167, bod 17

Súd prvého stupňa: 13. júla 1995, Rasmussen/Komisia, T‑557/93, Zb. VS s. I‑A‑195, II‑603, bod 20; 11. februára 2003, Leonhardt/Parlament, T‑30/02, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑265, body 51, 55 a 56; 3. mája 2006, Klaas/Parlament, T‑393/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑103, II‑A‑2‑465, bod 56; Buendía Sierra/Komisia, už citovaný, body 213 a 220