ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)
z 15. októbra 2014
Vec F‑15/14
Evert Anton De Bruin
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradník v skúšobnej dobe – Článok 34 služobného poriadku – Správa o skúšobnej dobe konštatujúca neuspokojivosť práce úradníka v skúšobnej dobe – Predĺženie skúšobnej doby – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Dôvody prepustenia – Výkonnosť – Rýchlosť pri plnení pracovných úloh – Zjavne nesprávne posúdenie – Vady konania – Lehota určená výboru pre správy na vydanie stanoviska“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou E. Anton De Bruin navrhuje v prvom rade zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu Európskeho parlamentu (ďalej len „MO“) z 12. apríla 2013, ktorým ho tento orgán prepustil na konci jeho skúšobnej doby a následne jeho opätovné dosadenie do Parlamentu, a subsidiárne, pre prípad, ak by jeho opätovné dosadenie nebolo možné, zaviazanie žalovanej inštitúcie na zaplatenie sumy 45 000 eur zvýšenej o úroky z omeškania na náhradu ujmy, ktorú mal utrpieť z dôvodu svojho údajne protiprávneho prepustenia
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. E. Anton De Bruin znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Zohľadnenie v ňom uvedeného odôvodnenia
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Rozhodnutie o nevymenovaní úradníka v skúšobnej dobe do trvalého služobného pomeru – Rozhodnutie o prepustení úradníka v stálej službe – Rozdielna práva povaha – Kritériá posúdenia, ktoré treba zohľadniť v jednotlivých prípadoch
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
3. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Posúdenie výsledkov – Posúdenie spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe – Úspech vo výberovom konaní nie je skutočnosťou, ktorá môže zaväzovať administratívu pri jej posúdení
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
4. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Posúdenie výsledkov – Posúdenie spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe – Voľná úvaha administratívy – Úradník v skúšobnej dobe v oblasti prekladov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
5. Úradníci – Pracovné miesto – Miesto prekladateľa – Schopnosti požadované z hľadiska dodržania lehôt na preklad
6. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Podmienky priebehu – Napomenutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
7. Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Správa o skúšobnej dobe – Vypracovanie druhej správy – Správa zahŕňajúca obdobie troch mesiacov – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)
1. Vzhľadom na vývoj konania pred podaním žaloby, treba odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti zohľadniť aj pri preskúmaní zákonnosti pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu, pričom na toto odôvodnenie sa hľadí tak, že sa s uvedeným aktom zhoduje.
(pozri bod 35)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok, Mocová/Komisia, F‑41/11, EU:F:2012:82, bod 21
2. Úspešný uchádzač výberového konania prijatý ako úradník v skúšobnej dobe môže byť vymenovaný za úradníka v stálej službe iba vtedy, ak úspešne absolvuje skúšobnú dobu upravenú v článku 34 služobného poriadku a v tejto súvislosti prináleží menovaciemu orgánu, aby mu poskytol primerané materiálne pracovné podmienky a podporu pri plnení jeho úloh.
Keď na konci svojej skúšobnej doby úradník v skúšobnej dobe buď prejavil zjavnú neuspokojivosť jeho práce v zmysle článku 34 ods. 2 služobného poriadku, alebo nepreukázal dostatočné odborné schopnosti na to, aby bol vymenovaný do trvalého služobného pomeru v zmysle článku 34 ods. 3 tretieho pododseku služobného poriadku, je prepustený. Takéto rozhodnutie o nevymenovaní sa svojou povahou líši od rozhodnutia o prepustení vo vlastnom zmysle slova týkajúceho sa osoby, ktorá bola vymenovaná ako úradník v stálej službe. Zatiaľ čo v prípade prepustenia úradníka v stálej službe sa vyžaduje dôkladné preskúmanie dôvodov ukončenia existujúceho služobného pomeru, v prípade rozhodnutí o vymenovaní úradníkov v skúšobnej dobe musí byť preskúmanie komplexné a musí sa týkať existencie alebo neexistencie všetkých pozitívnych a/alebo negatívnych skutočností, ktoré sa prejavili v priebehu skúšobnej doby, z ktorých vyplýva, či vymenovanie úradníka v skúšobnej dobe je alebo nie je v záujme služby.
(pozri body 42 a 45)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok Tréfois/Súdny dvor, 290/82, EU:C:1983:334, body 24 a 25
Súd pre verejnú službu: rozsudok BW/Komisia, F‑2/11, EU:F:2012:194, bod 78
3. Ani rozhodnutie výberovej komisie výberového konania zapísať osobu do rezervného zoznamu alebo do konkrétnej skupiny tohto zoznamu podľa kritéria zásluh, ani uverejnenie tohto zoznamu v Úradnom vestníku Európskej únie, nie sú aktmi, ktoré by tejto osobe priznávali právo byť vymenovaná za úradníka. Rozhodnutie výberovej komisie stanovujúce rezervný zoznam totiž nepriznáva úspešným uchádzačom výberového konania právo byť vymenovaný, ale iba možnosť byť vymenovaný.
V tejto súvislosti sa v prípade vymenovania úspešného uchádzača za úradníka v skúšobnej dobe dotknutá osoba nemôže proti negatívnej správe o skúšobnej dobe dovolávať svojho úspechu na skúškach výberového konania, aby preukázala údajnú nelogickosť alebo nízku vierohodnosť posúdení jej výkonov podávaných za obvyklých pracovných podmienok v inštitúcii, ktoré vykonal menovací orgán. Na konci skúšobnej doby totiž uvedený orgán rozhoduje o vymenovaní úradníka v skúšobnej dobe do trvalého služobného pomeru, pričom nie je viazaný posúdeniami počas prijímania alebo skupinou vytvorenou podľa kritéria zásluh v rezervnom zozname, v ktorej sa nachádza dotknutá osoba, ale na základe komplexného posúdenia schopností a správania úradníka v skúšobnej dobe posudzuje iba otázku, či si úradník v skúšobnej dobe zaslúži byť vymenovaný do trvalého služobného pomeru vo funkcii, o ktorú sa uchádza.
(pozri body 53 a 54)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Luxem/Komisia, T‑306/04, EU:T:2005:326, bod 22 a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: rozsudok Da Silva Pinto Branco/Súdny dvor, F‑52/09, EU:F:2010:98, bod 59
4. Široká miera voľnej úvahy menovacieho orgánu pri posudzovaní spôsobilosti a výkonu úradníka v skúšobnej dobe v závislosti od záujmu služby znamená práve to, že každá inštitúcia je povinná definovať úroveň kvality a rýchlosti výkonov svojich úradníkov, najmä v takej oblasti akou sú preklady, čím nie sú dotknuté ustanovenia služobného poriadku. Nemožno teda zveriť údajne nezávislej tretej osobe úlohu nahradiť inštitúciu pri definovaní štandardu kvality, ktorý možno očakávať od úradníka v skúšobnej dobe.
V tejto súvislosti platí, že pokiaľ ide o posúdenie výsledkov úradníka v skúšobnej dobe vymenovaného na miesto prekladateľa, menovací orgán nemôže byť viazaný úvahami súkromnej spoločnosti, aj keď sa táto spoločnosť špecializuje na preklady. Takýto subjekt, ktorý napokon v zásade nepozná pojem záujmu európskej verejnej služby, totiž nemôže nahradiť vnímanie inštitúcie svojim vnímaním toho, čo majú byť požiadavky inštitúcie Únie na kvalitu. Dotknutá inštitúcia sa naopak môže odvolávať na preskúmanie prekladov dotknutej osoby vyžiadané výborom pre správy, pretože toto preskúmanie patrí do výkonu hodnotiacej právomoci menovacieho orgánu v danej oblasti.
Okrem toho, aj keby existovalo viacero prípustných spôsobov prekladu toho istého textu, určité opakujúce sa chyby, ako napríklad chyby v interpunkcii alebo gramatické chyby, a niektoré prehliadnutia, nemožno v dôsledku ich povahy považovať sa súčasť slobody štýlu prekladania, ktorá je vlastná každej prekladateľskej práci.
Napokon, pokiaľ ide o systematické zasahovanie revízorov do procesu prekladania, existencia revízorov nemôže mať vplyv na úroveň kvality očakávanej od pôvodných prekladov, ktoré sú im prekladané na revíziu. Takéto tvrdenie by sa totiž na jednej strane rovnalo pripusteniu toho, aby úradníci v skúšobnej dobe boli napriek nedostatočnému výkonu vymenovaní do stálej služby ako prekladatelia z dôvodu, že revízori môžu napraviť ich nedostatky a na druhej strane by ignorovalo skutočnosť, že sa vo všeobecnosti od každého prekladateľa, najmä po skúšobnej dobe očakáva, že by mohol byť schopný v strednodobom horizonte prekladať texty, ktoré nebudú všetky musieť byť predmetom systematického zasahovania zo strany revízorov.
(pozri body 57 a 59 – 61)
5. Ako administrátor musí byť prekladateľ schopný zistiť, že sa blíži uplynutie lehoty na preklad dokumentu, ktorý má za úlohu preložiť, a teda sa nemôže schovať za prípadnú chybu osoby, ktorá patrí do kategórie asistentov a ktorá vykonáva svoju činnosť pred prácou prekladateľa.
(pozri bod 72)
6. Právo úradníka v skúšobnej dobe absolvovať skúšobnú dobu za riadnych podmienok je dostatočne zaistené písomným alebo ústnym napomenutím, ktoré mu umožňuje včas upraviť a zlepšiť jeho výkony podľa požiadaviek služby.
V tejto súvislosti by takéto napomenutie stratilo opodstatnenie, ak by bolo urobené až v príliš pokročilom štádiu skúšobnej doby, pretože by už viac neumožňovalo dotknutej osobe upraviť kvalitu a rýchlosť jej výkonov, aby na konci skúšobnej doby preukázala odborné schopnosti odôvodňujúce jej vymenovanie do trvalého služobného pomeru.
Postup menovacieho orgánu, ktorý napomenie úradníka v skúšobnej dobe dva mesiace po nástupe do funkcie, teda celkom zapadá medzi povinnosti, ktoré má tento orgán na základe zásady riadnej správy veci verejných a povinnosti starostlivosti.
(pozri body 77 – 79)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Rozand‑Lambiotte/Komisia, T‑96/95, EU:T:1997:25, body 100 a 102
Súd pre verejnú službu: rozsudky Doktor/Rada, F‑73/07, EU:F:2008:42, bod 36, a Giannini/Komisia, F‑49/08, EU:F:2009:76, bod 84
7. Pretože druhá správa o skúšobnej dobe sa vzťahuje na pracovné výkony úradníka v skúšobnej dobe počas obdobia takmer troch mesiacov medzi dňom prijatia rozhodnutia menovacieho orgánu predĺžiť jeho skúšobnú dobu a dňom tejto správy, je táto doba dostatočná na overenie, či uvedený úradník v skúšobnej dobe zlepšil svoje pracovné výkony, aby si mohol uplatňovať nárok na svoje vymenovanie do trvalého služobného pomeru.
Okrem toho, ak sa výbor pre správy domnieva, že táto lehota bráni vypracovaniu stanoviska v súlade s požiadavkami služobného poriadku, môže požiadať o dodatočné vysvetlenia alebo dodatočnú lehotu.
(pozri body 96 a 98)