ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 15. júna 2010

Vec F‑35/08

Dimitrios Pachtitis

proti

Európskej komisii

„Verejné výberové konanie EPSO/AD/77/06 – Nepripustenie k písomnej skúške na základe výsledku vstupných testov – Právomoc EPSO“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Pachtitis navrhuje zrušenie po prvé rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 31. mája 2007, ktorým ho informuje o jeho neúspechu vo vstupných testoch verejného výberového konania EPSO/AD/77/06, po druhé rozhodnutia EPSO zo 6. decembra 2007 o zamietnutí jeho sťažnosti proti rozhodnutiu z 31. mája 2007, po tretie každého nadväzujúceho aktu

Rozhodnutie: Rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007 a zo 6. decembra 2007 o vylúčení žalobcu zo zoznamu 110 uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky vo vstupných testoch verejného výberového konania EPSO/AD/77/06, sa zrušujú. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu. Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobcu znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) – Právomoci – Určenie obsahu a oprava vstupných testov vo výberovom konaní – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 7; rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a európskeho ombudsmana 2002/620, článok 2)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Pojem – Predbežná fáza obsahujúca vstupné testy s otázkami s možnosťou výberu z viacerých odpovedí – Začlenenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

1.      Implicitné alebo výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, ak je jednoznačné, výlučne potvrdzuje akt alebo jeho neexistenciu, na ktorú sa sťažovateľ sťažuje, a sám osebe nepredstavuje napadnuteľný akt. To je prípad aktu, ktorý vo vzťahu k predchádzajúcemu aktu spôsobujúcemu ujmu neobsahuje žiadnu novú skutočnosť, a ktorý ho teda nenahrádza. Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti napriek tomu nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom.

To platí, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opätovné preskúmanie situácie žalobcu na základe nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom Únie, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého akt, dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci posledný menovaný akt.

(pozri body 37 – 39)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, Zb. s. 1677, bod 9; 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, Zb. s. 3709, bod 18; 16. júna 1988, Progoulis/Komisia, 371/87, Zb. s. 3081, bod 17

Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑608/97, Zb. VS s. I‑A‑125 a II‑569, bod 23; 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, Zb. VS s. I‑A‑301 a II‑1457, body 34 a 35; 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, Zb. VS s. I‑A‑43 a II‑167, bod 54; 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, Zb. VS s. I‑A‑167 a II‑747, bod 31; 14. októbra 2004, Sandini/Súdny dvor, T‑389/02, Zb. VS s. I‑A‑295 a II‑1339, bod 49; 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, Zb. VS s. I‑A‑151 a II‑673, body 63 až 66

Súd pre verejnú službu: 9. septembra 2008, Ritto/Komisia, F‑18/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑281 a II‑A‑1‑1495, bod 17

2.      Najmä z prílohy III služobného poriadku vyplýva, že právna úprava postupu pri výberovom konaní vychádza zo zásady rozdelenia právomocí medzi menovací orgán a výberovú komisiu. Táto dvojštruktúra je prejavom samoobmedzenia administratívnej moci a prezrádza vôľu normotvorcu, aby v záujme ochrany transparentnosti výberového konania zamestnancov Únie nebola vyhradená citlivá úloha vyberať týchto zamestnancov len samotnej administratíve, ale aby sa na nej prostredníctvom výberovej komisie podieľali aj osoby, ktoré nie sú súčasťou administratívnej hierarchie, najmä zástupcovia zamestnancov.

Toto rozdelenie právomocí nebolo dotknuté založením Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), keďže rozhodnutie 2002/620 o založení EPSO vo svojom článku 2 výslovne stanovuje, že EPSO vykonáva právomoci výberu, ktoré boli delegované na menovací orgán inštitúcií v oblasti výberového konania. Okrem toho z článku 7 prílohy III služobného poriadku vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh výberových konaní na prijatie úradníkov, úlohy EPSO sú v podstate organizačnej povahy. V tejto súvislosti sa tak výber, ako aj hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania vymykajú z právomoci EPSO.

Na záver, aj keď sa EPSO v dôsledku jemu zverených úloh stáva významným hráčom pri určení a vykonávaní politiky Únie v oblasti výberu zamestnancov, jeho úloha, pokiaľ ide o priebeh výberových konaní na prijímanie úradníkov, hoci významná v rozsahu, v akom pomáha výberovej komisii, zostáva v každom prípade voči nej subsidiárna, pretože EPSO ju nemôže nahrádzať.

Rozhodnutie, ktorým EPSO vylúčilo uchádzača z výberového konania z dôvodu, že známky, ktoré dosiahol vo vstupných testoch neboli dostatočné, treba preto zrušiť. Aj keď je totiž pravda, že oprava týchto testov pozostávajúcich z otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí bola vykonaná na počítači, a teda že spočíva v automatizovanom procese bez akejkoľvek subjektívnej úvahy, nič to nemení na tom, že priebeh tohto automatizovaného konania bol zavŕšený prijatím vecného rozhodnutia týkajúceho sa úrovne náročnosti otázok položených na vstupných testoch a zrušenia niektorých otázok. Keďže však nedošlo k zmene služobného poriadku, ktorá by EPSO oprávňovala vykonávať úlohy, ktoré sa týkajú určovania obsahu skúšok a ich opravy, ide zjavne o úlohy bežne prislúchajúce výberovej komisii.

(pozri body 50, 56 – 58, 63, 65 a 70)

3.      Počas výberového konania je predbežná fáza, ktorá vedie k eliminácii viac ako 90 % uchádzačov, ktorí sa zúčastnili uvedeného výberového konania, a to nie z formálnych dôvodov, ale preto, lebo neobstáli dostatočne uspokojivo vo vstupných testoch, súčasťou samotnej podstaty výberového konania. To, že tieto vstupné testy majú povahu „výberového konania“, je tým zrejmejšie vtedy, keď nestačí v týchto testoch dosiahnuť priemer, ale na postúpenie do druhej fázy výberového konania je potrebné dostať sa medzi uchádzačov s najlepšími známkami v uvedených testoch. Táto porovnávacia povaha testov predbežnej fázy je však súčasťou samotného poňatia výberového konania.

(pozri body 61 a 62)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, Zb. s. I‑3423, bod 28

Súd prvého stupňa: 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, Zb. VS s. I‑A‑93, II‑441, bod 81