ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 5. novembra 2008
Vec F‑48/06
Eric Avanzata a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Zaradenie a odmena – Bývalí zamestnanci podľa luxemburského práva“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou E. Avanzata a 20 ďalších zmluvných zamestnancov Komisie navrhujú zrušiť rozhodnutia vedúceho personálneho oddelenia Úradu pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu, ktoré určujú podmienky ich zamestnávania, najmä pokiaľ ide o ich funkčnú skupinu, platovú triedu, platový stupeň a odmenu
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Konanie – Lehota na predloženie dôkazov – Článok 42 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 46 ods. 1 prvý pododsek písm. d), článok 48 ods. 1 a článok 66 ods. 2; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 39 ods. 1 prvý pododsek písm. e), článok 42 a článok 58 ods. 5]
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Nepredloženie napadnutého aktu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 21; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 3 až 6)
3. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 117)
4. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Dátum podania – Doručenie administratíve
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 117)
5. Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Uplatniteľnosť hlavy IV týkajúcej sa zmluvných zamestnancov, ktorá nie je podmienená predchádzajúcim prijatím opisu právomoci spojených s každým typom povinností v rôznych funkčných skupinách týchto zamestnancov
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 80 ods. 2 a 3, a hlava IV; nariadenie Rady č. 723/2004)
6. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Odmena – Kompenzácia za zníženie odmeny zamestnancov predtým zamestnaných podľa vnútroštátneho práva
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, príloha článok 2 ods. 2)
7. Úradníci – Zastúpenie – Výbor zamestnancov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 9 ods. 3 prvý pododsek)
1. Podľa článku 46 ods. 1 prvého pododseku písm. d) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý bol v zásade prebratý článkom 39 ods. 1 prvým pododsekom písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, sa návrhy dôkazov môžu v zásade uviesť vo vyjadrení žalovaného. Rovnako ako článok 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, tak aj článok 42 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu stanovuje, že účastníci konania môžu navrhnúť dôkazy až do skončenia pojednávania pod podmienkou, že sa riadne odôvodní omeškanie s takýmto návrhom.
Na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov predložených v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania sa nevzťahuje pravidlo o preklúzii uvedené v článku 42 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu. Toto ustanovenie sa totiž týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápať vo vzťahu k článku 58 ods. 5 tohto poriadku, ktorý prebral článok 66 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý stanovuje, že účastník konania má právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania.
Kópie pracovných zmlúv zmluvných zamestnancov, ktorých obsah sa líši od zmlúv oznámených druhým účastníkom konania nepredstavujú návrhy nových dôkazov, ale dôkazy opaku k dôkazom predloženým druhým účastníkom konania, ktoré nepodliehajú uvedenej preklúzii.
(pozri body 33 – 38)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, body 71 a 72
Súd prvého stupňa: 28. septembra 1993, Nielsen a Møller/CES, T‑84/92, Zb. s. II‑949, bod 39; 6. marca 2001, Campoli/Komisia, T‑100/00, Zb. VS s. I‑A‑71, II‑347, bod 19; 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T‑303/02, Zb. s. II‑4567, bod 189; 12. septembra 2007, Komisia/Trends, T‑449/04, Zb. s. II‑106*, bod 59
2. Aj keď podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba v prípade potreby obsahovať akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, ani uvedený štatút ani uvedený rokovací poriadok nestanovuje, že nepriloženie tohto aktu má automaticky za následok neprípustnosť žaloby. Totiž, podľa článku 44 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku, ak návrh nespĺňa požiadavky stanovené v článku 44 ods. 3 až 5 tohto poriadku, tajomník určí navrhovateľovi primeranú lehotu na odstránenie vád návrhu alebo na predloženie listín uvedených v týchto ustanoveniach. Ak nedôjde k odstráneniu vád alebo predloženiu listín, Súd pre verejnú službu rozhodne, či nesplnenie formálnych náležitostí má za následok neprípustnosť návrhu na konanie.
Rovnako v prípade, že tajomník nepožiadal žalobcu o nápravu žaloby alebo predloženie chýbajúcich dokumentov, treba konštatovať, že žiadne ustanovenie Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa nebráni tomu, aby Súd pre verejnú službu prijal organizačné procesné opatrenia na účel dosiahnuť predloženie predmetných dokumentov. Z ustanovení článku 44 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku okrem toho nevyplýva, že žalobu treba vyhlásiť za neprípustnú iba z dôvodu nesplnenia podmienok článku 44 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku, pokiaľ nebol žalobca vyzvaný žalobu doplniť.
(pozri body 48 – 50)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 5. augusta 2003, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, T‑158/03 R, Zb. s. II‑3041, bod 44
3. Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorý je obdobne uplatniteľný na zmluvných zamestnancov podľa článku 117 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, treba sťažnosť smerujúcu proti aktu spôsobujúcemu ujmu podať v rámci trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe, ale v každom prípade najneskôr odo dňa prijatia tohto oznámenia príslušnou osobou, ak opatrenie individuálne postihuje uvedenú osobu. Na to, aby bolo rozhodnutie riadne oznámené v zmysle článku 90 ods. 2, je nielen potrebné, aby bolo oznámeného osobe, ktorej je určené, ale aj aby táto osoba bola schopná účinne sa oboznámiť s jeho obsahom.
Oboznámenie sa zmluvného zamestnanca s obsahom jeho zmluvy rovnako nepostačuje na začatie plynutia trojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti. Zmluva uzatvorená medzi zamestnancom a inštitúciou totiž vyvoláva účinky od jej podpisu, a od tohto okamihu môže zamestnancovi spôsobiť ujmu, pokiaľ sú stanovené všetky náležitosti zmluvy.
(pozri body 59 – 62)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. júna 1976, Jänsch/Komisia, 5/76, Zb. s. 1027, bod 10
Súd prvého stupňa: 11. júla 2002, Martínez Páramo a i./Komisia, T‑137/99 a T‑18/00, Zb. VS s. I‑A‑119, II‑639, bod 56; 14. februára 2005, Ravailhe/Výbor regiónov, T‑406/03, Zb. VS s. I‑A‑19, II‑79, bod 57; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 121
Súd pre verejnú službu: 21. feburára 2008, Vande Velde/Komisia, F‑60/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 25; 10. júla 2008, Maniscalco/Komisia, F‑141/04, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 25
4. Pokiaľ ide o určenie dátumu, kedy bola podaná sťažnosť smerujúca proti aktu spôsobujúcemu ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ak je pravda, že skutočnosť, že administratíva dala pečiatku registrácie na dokument, ktorý jej bol zaslaný, neumožňuje stanoviť určitý dátum predloženia tohto dokumentu, predsa však predstavuje prostriedok v súlade so správnym úradným postupom, ktorý umožňuje predpokladať, že až kým sa preukáže opak, tento dokument bol doručený v uvedený dátum. V prípade spochybnenia prislúcha úradníkovi povinnosť predložiť akýkoľvek dôkazný prostriedok, ktorý by mohol vyvrátiť domnienku, ktorá vznikla na základe pečiatky registrácie, a tak preukázať, že sťažnosť bola v skutočnosti predložená v iný dátum.
(pozri bod 67)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 15. mája 2006, Schmit/Komisia, F‑3/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑9, II‑A‑1‑33, body 29 a 30
5. Žiadne ustanovenie podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov alebo nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov, ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, neviaže uplatniteľnosť hlavy IV týchto podmienok týkajúcich sa zmluvných zamestnancov a najmä ich ustanovení týkajúcich sa ich zamestnania, na prijatie opisu právomocí spojených s každým typom povinností stanovených v článku 80 ods. 3 týchto podmienok.
Nemožno ale platne tvrdiť, že inštitúcia Spoločenstva porušila zásadu riadneho konania a riadnej správy vecí verejných tým, že v interných ustanoveniach týkajúcich sa postupov prijímania a zamestnávania zmluvných zamestnancov presne nepopísala právomoci spojené s každým typom povinností charakteristických pre každú funkčnú skupinu uvedenú v článku 80 ods. 2 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Okrem toho na základe skutočnosti, že uvedené interné ustanovenia neobsahujú popis právomocí spojených s každým typom povinností v zmysle článku 80 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, nie je možné odvolávať sa na nesprávny postup vyplývajúci z chýbajúcej konzultácie výboru pre služobný poriadok, ako stanovuje tento článok 80 ods. 3.
(pozri body 89 – 93)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 19. októbra 2006, De Smedt/Komisia, F‑59/05, Zb. VS s. II‑A‑1‑409, bod 52, potvrdený Súdom prvého stupňa 9. júla 2007, De Smedt/Komisia, T‑415/06 P, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, bod 40
6. Zo znenia článku 2 ods. 2 prílohy k podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov jednoznačne vyplýva, že vyplatenie doplatkov k odmene v prípade, že po prijatí pracovníka ako zmluvného zamestnanca, ktorý mal predtým s inštitúciou uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa práva členského štátu zamestnania, dôjde k jej zníženiu v porovnaní s odmenou, ktorú dostával na predchádzajúcom pracovnom mieste, predstavuje pre inštitúciu iba možnosť. Navyše uvedený článok 2 ods. 2 ponecháva inštitúcii veľkú mieru voľnej úvahy na stanovenie výšky doplatku, keďže jej prináleží zohľadniť rozdiely medzi vnútroštátnou právnou úpravou uplatňovanou v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov a pravidlami uplatniteľnými na zmluvných zamestnancov.
(pozri bod 101)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 5. júla 2007, Abarca Montiel a i./Komisia, F‑24/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 92; 5. júla 2007, Ider a i./Komisia, F‑25/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 92; 5. júla 2007, Bertolete a i./Komisia, F‑26/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 80
7. Pokiaľ článok 9 ods. 3 prvý pododsek služobného poriadku stanovuje, že výbor zamestnancov zastupuje záujmy zamestnancov voči ich inštitúcii a zabezpečuje stály kontakt medzi inštitúciou a zamestnancami a prispieva k plynulému fungovaniu služby poskytnutím priestoru na vyjadrenie stanoviska zamestnancov, nemá sa toto ustanovenie chápať ako uloženie povinnosti inštitúcii uskutočniť konzultácie s výborom zamestnancov v súvislosti so všetkými opatreniami prijatými touto inštitúciou v oblasti fungovania služieb.
(pozri body 115 a 116)