ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 26. júna 2013

Vec F‑106/11

BM

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Disciplinárne konanie – Disciplinárny postih – Písomné pokarhanie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve ES a Zmluve FEÚ, ktorou BM ako zamestnanec Európskej centrálnej banky (ECB) navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia zástupcu generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva (GR) pre ľudské zdroje, rozpočet a organizáciu (ďalej len „GR ,Ľudské zdrojeʻ“) z 15. apríla 2011, ktorým sa mu ukladá písomné pokarhanie, a jednak zaplatenie sumy vo výške 10 000 eur ako náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. BM znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej centrálnej banke.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Povinnosť vykonať vyšetrovanie pred začatím disciplinárneho konania – Neexistencia

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.3.2; správny obežník riaditeľstva Európskej centrálnej banky č. 1/2006)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu – Odvolávanie sa na dobrú vieru zamestnancom, ktorý neuviedol príspevky podobného charakteru ako sú rodinné prídavky Únie – Neprípustnosť

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 21; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 0.4.3 a 3.3.2)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Zásada proporcionality – Pojem – Voľná úvaha príslušného orgánu – Súdne preskúmanie – Hranice

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45)

1.      Žiadne z uplatniteľných ustanovení, a to ani v podmienkach zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky alebo v predpisoch uplatniteľných na uvedených zamestnancov, ani v správnom obežníku riaditeľstva banky týkajúcom sa interných administratívnych vyšetrovaní, nestanovuje, začatiu disciplinárneho konania musí predchádzať administratívne vyšetrovanie v zmysle uvedeného obežníka.

(pozri bod 31)

2.      Zamestnanec Európskej centrálnej banky, ktorý si nesplnil svoje služobné povinnosti tým, že jej neuviedol poberanie príspevkov podobného charakteru ako sú rodinné prídavky vyplácané bankou, sa nemôže odvolávať na dobrú vieru, aby sa vyhol akejkoľvek disciplinárnemu postihu. Bežne starostlivý zamestnanec sa v každom prípade predpokladá, že pozná pravidlá, ktoré upravujú jeho plat.

(pozri body 45 a 63)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 1. februára 1996, Chabert/Komisia, T‑122/95, bod 32; 1. apríla 2004, Gussetti/Komisia, T‑312/02, bod 106

3.      Pokiaľ ide o zamestnancov Európskej centrálnej banky, má uplatnenie zásady proporcionality v disciplinárnej oblasti dve stránky. Voľba primeraného postihu na jednej strane prináleží príslušnému orgánu, pokiaľ je preukázaný skutkový stav v neprospech zamestnanca, a súd Únie môže túto voľbu odmietnuť iba v prípade, že by uložený postih bol neprimeraný vo vzťahu k skutočnostiam zisteným v neprospech zamestnanca. Na druhej strane je uloženie postihu založené na celkovom posúdení konkrétnych činov a okolností jednotlivého prípadu, ktoré vykoná uvedený orgán, pričom podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o jej zamestnancov, nestanovujú fixný pomer medzi disciplinárnymi postihmi, ktoré stanovujú uvedené podmienky zamestnávania, a rôznymi druhmi porušení, ktorých sa dopustili zamestnanci, a nespresňujú, do akej miery má na voľbu postihu vplyv existencia priťažujúcich či poľahčujúcich okolností. Súd Únie má preto právomoc rozhodovať o všetkých skutkových a právnych otázkach relevantných pre spor, ktorý mu bol predložený, čo v prípade disciplinárneho postihu znamená, že predovšetkým má právomoc posúdiť primeranosť medzi priestupkom a postihom. Na základe týchto zásad sa preskúmanie súdom Únie obmedzuje na posúdenie, či uložený postih nie je neprimeraný vo vzťahu k skutočnostiam vzneseným proti zamestnancovi a či zváženie priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností bankou bolo primerané.

(pozri body 51 a 52)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 15. mája 2012, Nijs/Dvor audítorov, T‑184/11 P, bod 85