Odvolanie podané 13. septembra 2018: Česká republika proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) z 28. júna 2018 vo veci T-147/15, Česká republika/Komisia

(vec C-575/18 P)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Odvolateľka: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, O. Serdula, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnuté uznesenie,

zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Európskou komisiou,

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o návrhoch Českej republiky uvedených v žalobe, a

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka predkladá jeden odvolací dôvod založený na porušení článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Všeobecný súd totiž v napadnutom uznesení dospel k nesprávnemu záveru, že napadnutý akt najmä vzhľadom na neexistenciu právomoci Komisie vydávať rozhodnutia v oblasti tradičných vlastných zdrojov nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ, čo podľa Všeobecného súdu nie je v rozpore s právom Českej republiky na účinnú súdnu ochranu v zmysle článku 47 Charty, keďže Česká republika mala možnosť poskytnúť spornú čiastku podmienene, vyjadriť výhrady proti opodstatnenosti právneho názoru Komisie a vyčkať, než Komisia podá žalobu podľa článku 258 ZFEÚ.

Závery Všeobecného súdu sú v rozpore s článkom 263 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty, keďže inštitút podmienenej platby nezaisťuje, že spor bude v budúcnosti meritórne posúdený Súdnym dvorom. Táto skutočnosť vyplýva z existujúcej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa diskrečnej právomoci Komisie v rámci konania o nesplnení povinnosti, z neexistencie akejkoľvek právnej úpravy inštitútu podmienenej platby a najmä z doterajšej praxe Komisie v tejto oblasti.

____________