Language of document : ECLI:EU:C:2019:1014

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 26. novembra 2019 (1)

Vec C627/19 PPU

Openbaar Ministerie

proti

ZB

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná a policajná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač – Súdny orgán vydávajúci zatykač – Európsky zatykač vydaný belgickým prokurátorom – Podmienka existencie účinného opravného prostriedku pred súdom proti rozhodnutiu o vydaní európskeho zatykača“






1.        Súdny dvor opäť prejednáva viaceré návrhy na začatie prejudiciálneho konania, na základe ktorých bude musieť rozhodnúť, či sa (v tomto prípade belgická) prokuratúra môže považovať za „súdny orgán vydávajúci“ európsky zatykač v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV(2).

2.        Otázky vnútroštátneho súdu v tejto veci a vo veciach C‑625/19 PPU a C‑626/19 PPU sú podobné otázkam, ktoré položil luxemburský súd (vec C‑566/19 PPU), a týkajú sa najmä spôsobu, akým sa má vykladať rozsudok Súdneho dvora OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau)(3).

3.        Tie isté otázky boli položené v súvislosti so švédskou prokuratúrou (vec C‑625/19 PPU) a francúzskou prokuratúrou (veci C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU), ku ktorým sa vyjadrím v návrhoch prednesených v tento istý deň.

4.        Zatiaľ čo prejudiciálna otázka vo veci C‑626/19 PPU sa týka európskych zatykačov vydaných na účely trestného stíhania, v prejednávanom prípade sa vnútroštátny súd pýta na európske zatykače vydané na účely výkonu trestu odňatia slobody uloženého právoplatným rozsudkom.

5.        Hoci naďalej zastávam principiálne stanovisko, ktoré som zaujal vo veciach OG (Prokuratúra Lübeck) a PI (Prokuratúra Zwickau)(4) a vo veci PF (Generálna prokuratúra Litvy)(5), v ostatných návrhoch, ktoré dnes prednesiem, sa budem zaoberať výkladom rozsudku OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), ako aj rozsudku vydaného 9. októbra 2019(6) v inej podobnej veci.

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie

6.        Poukazujem na citáciu odôvodnení 5, 6, 8, 10 a 12, ako aj článkov 1 a 9 rámcového rozhodnutia, ktorá sa nachádza v návrhoch OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau).

B.      Vnútroštátne právo

7.        Podľa informácií poskytnutých belgickou vládou wet van 19 december 2003 betreffende het Europees aanhoudingsbevel (zákon z 19. decembra 2003 o európskom zatykači)(7) v článku 32(8) stanovuje:

„1.      Ak možno predpokladať, že osoba, ktorá je hľadaná na účely trestného stíhania, sa nachádza na území iného členského štátu Európskej únie, vyšetrovací sudca alebo prokurátor kráľa vydá na vykonanie zatykača, ktorý vydal sudca alebo prípadne súd, európsky zatykač v podobe a za podmienok stanovených v článkoch 2 a 3. Európsky zatykač vydaný na účely trestného stíhania možno vydať len za podmienok stanovených zákonom z 20. júla 1990 o predbežnom zadržaní.

2.      Ak možno predpokladať, že osoba, ktorá je hľadaná na účely výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, sa nachádza na území iného členského štátu Európskej únie, prokurátor kráľa vydá európsky zatykač v podobe a za podmienok stanovených v článkoch 2 a 3.

Ak v tomto prípade trest alebo ochranné opatrenie boli uložené rozhodnutím vydaným pre zmeškanie a ak hľadaná osoba nebola osobne predvolaná ani inak upovedomená o dátume a mieste pojednávania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia pre zmeškanie, v európskom zatykači sa uvedie, že hľadaná osoba bude mať možnosť požiadať v Belgicku, aby bola súdená vo svojej prítomnosti.

…“

8.        V článku 28/1 wet van 20 juli 1990 betreffende de voorlopige hechtenis (zákon z 20. júla 1990 o predbežnom zadržaní)(9) sa uvádza:

„Sudca alebo prípadne súd môže vydať zatykač v prípade, ak sa podozrivý nemôže osobne dostaviť z dôvodu zadržania v zahraničí a požiadal, aby mohol byť osobne prítomný.“

II.    Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9.        Dňa 24. apríla 2019 vydala prokuratúra v Bruseli (Belgicko) európsky zatykač na vykonanie rozsudku, ktorý vydal Franstalige rechtbank van eerste aanleg van Brussel (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko) 7. februára 2019 proti ZB.(10)

10.      Po zadržaní ZB v Holandsku 3. mája 2019 bol európsky zatykač zaslaný na Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), ktorý sa rozhodol položiť nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Ak je cieľom európskeho zatykača výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vykonateľným rozhodnutím sudcu alebo súdu, zatiaľ čo európsky zatykač vydal prokurátor, ktorý sa podieľa na výkone spravodlivosti v členskom štáte vydávajúcom zatykač, a je zaručené, že pri výkone svojich úloh, ktoré priamo súvisia s vydaním európskeho zatykača, koná nezávisle, platí tiež podmienka, aby proti rozhodnutiu o vydaní európskeho zatykača – najmä primeranosti takéhoto rozhodnutia – bol prípustný opravný prostriedok pred súdom, ktorý spĺňa všetky požiadavky účinnej súdnej ochrany?“

III. Konanie na Súdnom dvore

11.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 22. augusta 2019. Vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody ZB vnútroštátny súd požiadal o prejednanie tohto návrhu v naliehavom konaní, čomu Súdny dvor vyhovel.

12.      Písomné pripomienky predložili ZB, belgická a holandská vláda, holandská prokuratúra a Komisia.

13.      Pojednávanie sa uskutočnilo 24. októbra 2019 a konalo sa spoločne s pojednávaniami vo veciach C‑566/19 PPU, C‑626/19 PPU a C‑625/19 PPU. Na tomto pojednávaní sa zúčastnili JR, YC, XD, ZB, luxemburská prokuratúra, holandská prokuratúra, holandská, francúzska, švédska, belgická, írska, španielska, talianska a fínska vláda, ako aj Komisia.

IV.    Analýza

A.      Úvodná úvaha

14.      Otázka položená v tejto veci má podobnosti s otázkou položenou vo veci C‑626/19 PPU, ku ktorej sa vyjadrím v návrhoch prednesených v tento istý deň.

15.      V uvedených návrhoch sa nezaoberám len otázkou súdneho preskúmania európskych zatykačov vydaných prokuratúrou (čoho sa týka toto prejudiciálne konanie), ale aj otázkou, či príslušníkov tejto inštitúcie možno považovať za „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle rámcového rozhodnutia.

16.      V tomto konaní Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) vychádza z toho, že belgická prokuratúra môže vydať európsky zatykač, lebo spĺňa znaky nezávislosti, ktorými sa vyznačuje „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia.

17.      Keďže nezávislosť belgickej prokuratúry nebola predmetom diskusie v tejto veci, neboli poskytnuté informácie nevyhnutné na posúdenie, či príslušníci uvedenej inštitúcie vzhľadom na jej ústavné postavenie a jej organizačnú a funkčnú štruktúru spĺňajú znaky, ktoré Súdny dvor vyžadoval v rozsudku z 27. mája 2019, PF (Generálna prokuratúra Litvy).(11) K tejto otázke sa preto nemôžem vyjadriť.

B.      O súdnom preskúmaní európskeho zatykača vydaného prokuratúrou

18.      Návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU, sa týkajú súdneho preskúmania európskeho zatykača vydaného na účely trestného stíhania.

19.      V tejto súvislosti tvrdím, že súdne preskúmanie uskutočnené v okamihu vydania vnútroštátneho zatykača už vzhľadom na svoju povahu nemôže spĺňať „požiadavky účinnej súdnej ochrany“, ktoré sú spomenuté v bode 75 rozsudku OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau), pričom o túto ochranu vždy žiada dotknutá osoba a táto ochrana sa poskytuje v konaní, do ktorého táto osoba mohla vstúpiť a na ktorom sa mohla zúčastniť a zároveň uplatniť svoje právo na obhajobu.(12)

20.      Preto preskúmanie splnenia podmienok vydania európskeho zatykača, ktorý vydal prokurátor, ktorý sa má považovať za „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia, môže predchádzať vydaniu európskeho zatykača, ale jeho uskutočnenie nevylučuje právo vyžiadanej osoby podať opravný prostriedok na súde proti európskemu zatykaču po jeho vydaní.

21.      Vyššie uvedené, čo platí pre európske zatykače vydané na účely trestného stíhania, platí aj pre európske zatykače určené na výkon rozsudku.

22.      Vydanie európskeho zatykača na vykonanie rozsudku spravidla nespočíva na zásade vhodnosti, ale na zásade striktného uplatňovania zákona (teda na vykonaní rozsudku, ktorým sa uplatňuje zákon na konkrétnu situáciu).

23.      Preto by bolo možné domnievať sa, že ak bol vydaný rozsudok, jeho výkon je nevyhnutný, a preto je namieste automatické vydanie európskeho zatykača, ak sa odsúdený nachádza v inom členskom štáte.

24.      Predpokladom vydania európskeho zatykača však nie je len existencia vnútroštátneho zatykača alebo – tak ako v prejednávanom prípade – právoplatného rozsudku, ktorým sa ukladá trest odňatia slobody. Okrem uvedeného predpokladu sa tiež vyžaduje, aby vydanie európskeho zatykača nebolo neprimerané. Jeho primeranosť musia pritom preskúmať sudcovia a súdy, a to buď ex offo alebo prostredníctvom schválenia predchádzajúceho rozhodnutia prokuratúry,(13) alebo na základe opravného prostriedku podaného dotknutou osobou.

25.      Je pravda, že existuje predchádzajúce posúdenie primeranosti, ktoré v značnej miere už vykonal samotný normotvorca. Rámcové rozhodnutie tak vylučuje európske zatykače na účely výkonu trestov odňatia slobody kratších ako štyri mesiace.(14)

26.      Primeranosť vydania európskeho zatykača však nezávisí len od dĺžky trvania trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom. K tomuto faktoru treba doplniť ďalší, rovnako dôležitý faktor, ktorým je odhadovaná doba obmedzenia osobnej slobody, ktorá môže byť spojená so spracovaním európskeho zatykača vo vykonávajúcom členskom štáte. Prípadne treba zvážiť „účinky konania o odovzdaní a presune osoby s bydliskom v inom členskom štáte… na jej sociálne a rodinné väzby“.(15)

27.      Je pravda, že obmedzenie osobnej slobody, ku ktorému došlo vo vykonávajúcom členskom štáte, sa musí odpočítať od trestu uloženého v členskom štáte vydávajúcom zatykač.(16) V závislosti od okolností však môže dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody v takom trvaní, hoci trest, ktorý sa má vykonať, vzhľadom na svoj rozsah nemusí nevyhnutne viesť k obmedzeniu osobnej slobody v členskom štáte vydávajúcom zatykač.

28.      Sudca alebo súd, ktorý vydá odsudzujúci rozsudok, totiž v uvedenom okamihu nevyhnutne nemusí zvážiť možnosť vydania európskeho zatykača na vykonanie svojho rozhodnutia. Môže sa stať – a nie je to zriedkavé –, že sa vydá vnútroštátny zatykač na zabezpečenie prítomnosti odsúdeného a následne – či už na základe jeho dôvodnej žiadosti, alebo z iných dôvodov stanovených vnútroštátnym právom – sa trest odňatia slobody uložený v rozsudku skráti alebo odloží, a to prípadne pod podmienkou poskytnutia určitých záruk.

29.      Po odsudzujúcom rozsudku teda nevyhnutne nemusí nasledovať európsky zatykač: súd, ktorý má vydať rozsudok (alebo ktorýkoľvek iný súd, ktorý má právomoc v tejto oblasti), ako súd, ktorý má poskytnúť účinnú súdnu ochranu, na základe kritéria primeranosti rozhodne, či sa obráti na vykonávajúci členský štát s cieľom dosiahnuť odovzdanie odsúdeného, alebo to neurobí.

30.      V tomto kontexte môže byť dôležitá doba, ktorá uplynula od vydania rozsudku do vydania európskeho zatykača. Niekedy vznikne riziko omeškania, a to aj v prípade, ak by sa posúdenie primeranosti európskeho zatykača vykonalo v samotnom odsudzujúcom rozsudku.(17)

31.      Ak sa európsky zatykač vydá oneskorene, implicitné alebo výslovné posúdenie primeranosti v rozsudku už nemusí byť aktuálne. K rozhodujúcim faktorom pre posúdenie primeranosti európskeho zatykača patrí prípadná dĺžka obmedzenia osobnej slobody vo vykonávajúcom členskom štáte, pričom túto dobu treba zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či je vzhľadom na pomery vyžiadanej osoby a závažnosť trestného činu, pre ktorý má byť odovzdaná, primerané vydanie európskeho zatykača.

32.      V tom istom zmysle nemožno vylúčiť možnosť, že pred vydaním európskeho zatykača si vyžiadaná osoba vytvorila väzbu s vykonávajúcim členským štátom, ktorá je dostatočná na umožnenie uplatnenia rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV(18). V takom prípade by bolo potrebné zvážiť, či sa trest, na vykonanie ktorého sa vydá európsky zatykač, môže vykonať v uvedenom členskom štáte.

33.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že európske zatykače vydané na vykonanie odsudzujúceho rozsudku môžu vyvolávať ďalšie problémy, ktoré nie sú obmedzené na samotné konštatovanie existencie uvedeného rozsudku a obmedzenia osobnej slobody, ktoré z neho vyplýva. Ak taký európsky zatykač vydal prokurátor, dotknutá osoba musí mať možnosť dosiahnuť, aby jeho rozhodnutie preskúmal súd.

34.      Preto sa domnievam, že právo na súdne preskúmanie, ktoré sa vzťahuje na európske zatykače vydané na účely trestného stíhania, sa uplatní aj na prípad európskych zatykačov vydaných na vykonanie rozsudku.

V.      Návrh

35.      Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), takto:

Proti európskym zatykačom vydaným prokuratúrou na účely výkonu trestu odňatia slobody uloženého právoplatným rozsudkom musí byť prípustný opravný prostriedok pred súdom podobný tomu, ktorým možno napadnúť európske zatykače vydané na účely trestného stíhania.


1      Jazyk prednesu: španielčina.


2      Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24) (ďalej len „rámcové rozhodnutie“).


3      Rozsudok z 27. mája 2019 (C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:456) [ďalej len „rozsudok OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau)“].


4      Veci C‑508/18 a C‑82/19 PPU, EU:C:2019:337 [ďalej len „návrhy OG a PI (Prokuratúry Lübeck a Zwickau)“].


5      Vec C‑509/18, EU:C:2019:338 [ďalej len „návrhy PF (Generálna prokuratúra Litvy)“].


6      Vec C‑489/19 PPU, NJ (Prokuratúra Viedeň), EU:C:2019:849 [ďalej len „rozsudok NJ (Prokuratúra Viedeň)“].


7      Moniteur belge z 22. decembra 2003, s. 60075.


8      V znení zmenenom článkom 13 wet van 11 juli 2018 houdende diverse bepalingen in strafzaken (zákon z 11. júla 2018 o rôznych ustanoveniach v trestných veciach) (Moniteur belge z 18. júla 2018, s. 57582; ďalej len „zákon z roku 2018“).


9      Toto ustanovenie bolo vložené článkom 12 zákona z roku 2018.


10      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania bol ZB odsúdený na tresty odňatia slobody v dĺžke 30 mesiacov a jedného roka.


11      Vec C‑509/18, EU:C:2019:457 [ďalej len „rozsudok PF (Generálna prokuratúra Litvy)“].


12      Návrhy C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU, bod 84.


13      Tak to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok NJ (Prokuratúra Viedeň).


14      Článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia.


15      Rozsudok NJ (Prokuratúra Viedeň), bod 44.


16      Článok 26 ods. 1 rámcového rozhodnutia.


17      Je to tak aj v prípade, ak sa európsky zatykač vydá oneskorene po vydaní vnútroštátneho zatykača, v ktorom súdny orgán vykonal posúdenie primeranosti. Tento prípad som spomenul v bode 80 návrhov vo veciach C‑566/19 PPU a C‑626/19 PPU.


18      Rámcové rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii  (Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27).