ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 20. novembra 2007
Vec F‑120/05
Antonis Kyriazis
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania – Podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán Kyriazis navrhuje po prvé zrušiť rozhodnutie Komisie z 12. októbra 2005, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť smerujúca k priznaniu nároku na príspevok na expatriáciu, po druhé uznať jeho nárok na poberanie uvedeného príspevku s retroaktívnym účinkom k 1. marcu 2005 a po tretie priznať mu právo poberať v budúcnosti príspevok na expatriáciu
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania
[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. a)]
2. Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania
[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. a)]
3. Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania
[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. a)]
1. Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky prílohy VII služobného poriadku na priznania príspevku na expatriáciu je potrebné, aby dotknutá osoba nemala počas obdobia piatich rokov, ktoré sa skončilo šesť mesiacov pred jej nástupom do služby, zvyčajné bydlisko ani nevykonávala svoje hlavné zamestnanie v štáte miesta výkonu práce v rámci služobného pomeru. Z toho vyplýva, že v prípade úradníka musí obdobie šiestich mesiacov stanovené týmto ustanovením bezprostredne predchádzať nástupu do služby.
Takýto doslovný výklad článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky prílohy VII služobného poriadku je podporený aj teleologickým výkladom tohto ustanovenia. Uvedenú lehotu šiestich mesiacov treba totiž vykladať s ohľadom na jej účel, ktorým je zabrániť tomu, aby úradníci, ktorí mali prakticky počas celého referenčného obdobia zvyčajné bydlisko alebo miesto výkonu svojho hlavného zamestnania v požadovanom štáte miesta výkonu práce, si menili svojej zvyčajné bydlisko či miesto výkonu svojho hlavného zamestnania krátko pred ich nástupom do služby. Aby sa zabránilo takýmto situáciám, obdobie šiestich mesiacov bezprostredne predchádza nástupu do služby.
Pokiaľ ide o určenie referenčného obdobia, ak dotknutá osoba vykonávala prácu pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu, nemusí byť toto obdobie v celkovej dĺžke päť rokov nevyhnutne nepretržitej povahy, ale môže byť rozdelené na viaceré fázy.
(pozri body 24, 25 a 31)
Odkaz:
Súdny dvor: 10. októbra 1989, Atala‑Palmerini/Komisia, 201/88, Zb. s. 3109, body 2 a 6
Súd prvého stupňa: 3. mája 2001, Liaskou/Rada, T‑60/00, Zb. VS s. I‑A‑107, II‑489, body 42, 43, 45 a 50; 19. júna 2007, Asturias Cuerno/Komisia, T‑473/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, bod 72
2. Zvyčajné bydlisko, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku na účel priznania príspevku na expatriáciu zodpovedá miestu, ktoré dotknutá osoba určila, s vôľou dať mu stálu povahu, ako trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov. Na účely určenia zvyčajného bydliska je potrebné vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré ho tvoria.
V prípade, že úradníkovi bolo zamietnuté priznanie príspevku na expatriáciu, prináleží mu preukázať, že spĺňa podmienky na jeho priznanie stanovené služobným poriadkom a predložiť na tento účel všetky dôkazy. V tejto súvislosti a vzhľadom na prítomnosť všetkých skutočností nasvedčujúcich zvyčajnému bydlisku v členskom štáte výkonu práce počas rozhodujúceho obdobia, nie sú pobyty v inom členskom štáte s cieľom pripraviť si tam presídlenie a nájsť si zamestnanie dostatočné, a nestačia ani iné okolnosti, ktoré potvrdzujú väzby s týmto štátom, ako väzby, ktoré bežne existujú medzi úradníkom a jeho rodnou krajinou.
(pozri body 47, 48, 53, 56, 58 a 59)
Odkaz:
Súdny dvor: 9. októbra 1984, Witte/Parlament, 188/83, Zb. s. 3465, body 5, 9 a 11; 15. septembra 1994, Magdalena Fernández/Komisia, C‑452/93 P, Zb. s. I‑4295, bod 22
Súd prvého stupňa: 28. septembra 1993, Magdalena Fernández/Komisia, T‑90/92, Zb. s. II‑971, bod 30; Liaskou/Rada, už citovaný, body 62 až 64; 13. decembra 2004, E/Komisia, T‑251/02, Zb. VS s. I‑A‑359, II‑1643, bod 61; 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, Zb. VS s. I‑A‑235, II‑1075, bod 142; 25. októbra 2005, De Bustamante Tello/Rada, T‑368/03, Zb. VS s. I‑A‑321, II‑1439, body 60 a 62 a tam citovaná judikatúra; 27. septembra 2006, Koistinen/Komisia, T‑259/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑177, II‑A‑2‑879, bod 34; 16. mája 2007, F/Komisia, T‑324/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, body 63 a 87
Súd pre verejnú službu: 26. septembra 2007, Salvador Roldán/Komisia, F‑129/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 59 a tam citovaná judikatúra
3. Výnimku v oblasti priznania príspevku na expatriáciu uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke poslednej vete prílohy VII služobného poriadku nemožno obmedziť len na osoby, ktoré patrili medzi personál iného štátu alebo medzinárodnej organizácie, pretože sa vzťahuje na všetky „okolnosti, vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu“. Situácie, ktoré predstavujú priamy právny vzťah medzi dotknutou osobou a organizáciou alebo daným štátom, však predstavujú situácie, na ktoré sa vzťahuje pojem práca vykonávaná pre medzinárodnú organizáciu v zmysle uvedeného ustanovenia.
Účasť súkromnej spoločnosti, ktorá nie je spojená s inštitúciou Spoločenstva, ako sprostredkovateľa neumožňuje dospieť k záveru o existencii priameho právneho vzťahu medzi zamestnancom a inštitúciou Spoločenstva.
(pozri body 74, 75, 77 a 78)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 14. decembra 1995, Diamantaras/Komisia, T‑72/94, Zb. VS s. I‑A‑285, II‑865, bod 52; Liaskou/Rada, už citovaný, bod 50; 22. septembra 2002, Nevin/Komisia, T‑127/00, Zb. VS s. I‑A‑149, II‑781, bod 51; Asturias Cuerno/Komisia, už citovaný, body 45 a 48 až 52