ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 15. júna 2010 (*)
„Verejné výberové konanie EPSO/AD/77/06 – Nepripustenie k písomnej skúške na základe výsledku prístupových testov – Právomoc EPSO“
Vo veci F‑35/08,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,
Dimitrios Pachtitis, uchádzač verejného výberového konania EPSO/AD/77/06, s bydliskom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Giatagantzidis a S. Stavropoulou, advokáti,
žalobca,
ktorého v konaní podporuje:
Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov, v zastúpení: H. Hijmans a M. V. Pérez Asinari, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: J. Currall a I. Hadjiyiannis, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia H. Tagaras (spravodajca) a H. Kreppel,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. decembra 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhom podaným telefaxom do kancelárie Súdu pre verejnú službu 14. marca 2008 (podanie originálu sa uskutočnilo 19. marca) pán Pachtitis navrhuje zrušenie po prvé rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 31. mája 2007, ktorým ho informuje o jeho neúspechu v prístupových testoch verejného výberového konania EPSO/AD/77/06, po druhé rozhodnutia EPSO zo 6. decembra 2007 o zamietnutí jeho sťažnosti proti rozhodnutiu z 31. mája 2007 a po tretie akéhokoľvek nadväzujúceho aktu.
Právny rámec
2 Podľa článku 27 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“):
„Cieľom prijatia nových úradníkov je zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov [Únie]. Žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu.“
3 Článok 28 služobného poriadku stanovuje:
„Úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že:
a) je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov [Únie], ak menovací orgán nepovolil výnimku, a má všetky práva náležiace občanovi [je subjektom občianskych práv – neoficiálny preklad];
b) splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá právo, týkajúce sa vojenskej služby;
c) poskytne záruky o tom, že spĺňa morálne požiadavky potrebné na výkon funkcie;
d) s výhradou článku 29 ods. 2 prešiel výberovým konaním na základe kvalifikácií alebo skúšok, alebo kvalifikácií aj skúšok ustanovených v prílohe III;
e) je fyzicky schopný plniť svoje povinnosti [zdravotne spôsobilý na plnenie svojich povinností – neoficiálny preklad] a
f) predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov [Únie] a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka [Únie] v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností.“
4 Článok 29 služobného poriadku stanovuje:
„1. Pred obsadením voľného miesta v inštitúcii ustanovujúci orgán [menovací orgán – neoficiálny preklad] najprv posúdi:
a) či dané miesto môže byť obsadené:
…
v rámci inštitúcie;
b) či boli žiadosti o preloženie prijaté od zamestnancov rovnakej triedy v iných inštitúciách a/alebo či je potrebné vypísať interné výberové konania v rámci inštitúcie…;
a potom sa riadi postupmi pre výberové konania na základe odborných predpokladov alebo skúšok, alebo odborných predpokladov a skúšok zároveň [vyhlási výberové konanie na základe kvalifikácie, na základe skúšok alebo na základe kvalifikácie a skúšok – neoficiálny preklad]. … Tento postup sa môže vykonať aj na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor pracovných síl [Toto konanie môže byť vyhlásené aj na vytvorenie rezervy pre budúci nábor – neoficiálny preklad].
2. Iný postup [postup pri prijímaní do zamestnania – neoficiálny preklad], než je výberové konanie, môže ustanovujúci orgán [menovací orgán – neoficiálny preklad] použiť pri prijímaní riadiacich pracovníkov… a v mimoriadnych prípadoch aj pri prijímaní nových zamestnancov na pracovné miesta, ktoré vyžadujú osobitnú kvalifikáciu.
3. Inštitúcie môžu organizovať interné výberové konania pre každú funkčnú skupinu na základe odborných predpokladov a skúšok pre príslušnú inštitúciu [na základe kvalifikácie a skúšok – neoficiálny preklad], ktoré budú na úrovni platovej triedy AST 6 alebo vyššej alebo na úrovni platovej triedy AD 9 alebo vyššej. …
4. Európsky parlament… usporiada každých päť rokov interné výberové konanie na základe odborných predpokladov a skúšok [na základe kvalifikácie a skúšok – neoficiálny preklad] pre každú funkčnú skupinu, ktoré budú na úrovni platovej triedy AST 6 alebo vyššej a na úrovni platovej triedy AD 9 alebo vyššej …“
5 Článok 30 služobného poriadku stanovuje:
„Menovací orgán vymenuje výberovú komisiu pre každé výberové konanie. Táto komisia vypracuje zoznam vhodných uchádzačov.
…“
6 Príloha III služobného poriadku s názvom „Výberové konania“ vo svojom článku 3 stanovuje:
„Výberová Komisia sa skladá z predsedu, ktorého vymenuje ustanovujúci orgán [menovací orgán – neoficiálny preklad], a z členov, ktorých vymenujú ustanovujúci orgán [menovací orgán – neoficiálny preklad] a Výbor zamestnancov, pričom každý z nich vymenuje rovnaký počet členov.
V prípade spoločných verejných výberových konaní dvoch alebo viacerých orgánov [inštitúcií – neoficiálny preklad] sa výberová komisia skladá z predsedu vymenovaného menovacím orgánom uvedeným v článku 2 ods. 2 služobného poriadku a z členov vymenovaných menovacím orgánom uvedeným v článku 2 ods. 2 služobného poriadku na návrh orgánov [inštitúcií – neoficiálny preklad], ako aj z členov vymenovaných na základe dohody medzi výbormi zamestnancov orgánov [inštitúcií – neoficiálny preklad] tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zastúpenie.
Výberovej komisii môže pri niektorých skúškach pomáhať jeden alebo viacero skúšajúcich vo funkcii poradcov.
Členovia výberovej komisie sa vyberajú z úradníkov, ktorých funkčná skupina a trieda je aspoň rovnaká ako trieda obsadzovaného pracovného miesta [Členovia výberovej komisie, ktorí sa vyberajú spomedzi úradníkov, musia byť prinajmenšom rovnocennej funkčnej skupiny a platovej triedy, ako je funkčná skupina a platová trieda pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť – neoficiálny preklad].
Ak sa výberová komisia skladá z viac ako štyroch členov, musia byť obe pohlavia zastúpené aspoň dvoma členmi.“
7 Podľa článku 5 prílohy III služobného poriadku:
„Po preskúmaní týchto spisov vypracuje výberová komisia zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní.
…
Po skončení tohto konania vypracuje výberová komisia zoznam vhodných uchádzačov, uvedený v článku 30 služobného poriadku; tento zoznam bude podľa možnosti obsahovať aspoň dvakrát toľko mien, koľko pracovných miest sa má obsadiť.
Výberová komisia predloží zoznam menovaciemu orgánu, spolu s odôvodnenou správou výberovej komisie, vrátane prípadných pripomienok jej členov.“
8 Článok 7 prílohy III služobného poriadku stanovuje:
„1. Inštitúcie po konzultácii s Výborom pre Služobný poriadok poveria [EPSO], aby prijal potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť uplatňovanie jednotných noriem pri výberových konaniach na miesta zamestnancov Spoločenstiev a pri hodnotiacich a skúšobných postupoch uvedených v článkoch 45 a 45a Služobného poriadku.
2. [EPSO] plní tieto úlohy:
a) organizovať na žiadosť jednotlivých inštitúcií otvorené výberové konania [na žiadosť inštitúcie organizuje verejné výberové konania – neoficiálny preklad];
b) poskytovať na žiadosť jednotlivých inštitúcií technickú pomoc pri interných výberových konaniach, ktoré tieto inštitúcie organizujú;
c) určovať [určuje – neoficiálny preklad] obsah všetkých skúšok, organizovaných inštitúciami, s cieľom zabezpečiť harmonizované a jednotné plnenie požiadaviek článku 45a ods. 1 písm. c) Služobného poriadku [uplatňovanie podmienok stanovených v článku 45a ods. 1 písm. c) služobného poriadku – neoficiálny preklad];
d) prevziať [preberá – neoficiálny preklad] všeobecnú zodpovednosť za definovanie a organizáciu hodnotenia jazykových schopností s cieľom zabezpečiť harmonizované a jednotné plnenie požiadaviek článku 45 ods. 2 Služobného poriadku [uplatňovanie podmienok stanovených v článku 45 ods. 2 služobného poriadku – neoficiálny preklad].
3. [EPSO] môže na žiadosť jednotlivých inštitúcií [inštitúcie – neoficiálny preklad] plniť aj ďalšie úlohy, spojené s výberom zamestnancov.
4. [EPSO] poskytuje jednotlivým inštitúciám na ich žiadosť pomoc s cieľom vybrať dočasných a zmluvných zamestnancov, najmä vymedzením obsahu skúšok a usporiadaním výberových konaní v rámci článkov 12 a 82 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.“
9 Podľa odôvodnení rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a Úradu európskeho ombudsmana 2002/620/ES z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 53, Mim. vyd. 01/004, s. 46) (ďalej len „rozhodnutie o založení EPSO“):
„(1) V záujme efektívneho a hospodárneho využitia zdrojov by mali byť prostriedky určené na výber úradníkov a ostatných zamestnancov pre [Európsku úniu] zverené spoločnému medzi inštitucionálnemu orgánu.
(2) Úlohou takto založeného medziinštitucionálneho orgánu by malo byť zostavovať rezervný zoznam z uchádzačov v otvorených výberových konaniach [vo verejných výberových konaniach – neoficiálny preklad] podľa potrieb jednotlivých inštitúcií a v súlade so služobným poriadkom, pričom rozhodnutia o menovaní prijímajú jednotlivé menujúce orgány [menovacie orgány – neoficiálny preklad].
…“
10 Podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia o založení EPSO:
„[EPSO] vykonáva právomoci výberu, ktoré boli v zmysle prvého odseku článku 30 služobného poriadku a prílohy III k služobnému poriadku delegované na menovací orgán inštitúcií, ktoré prijali toto rozhodnutie. …“
11 Podľa článku 3 ods. 1 rozhodnutia o založení EPSO:
„1. Na požiadanie menovacieho orgánu uvedeného v článku 2 zostaví [EPSO] rezervný zoznam z uchádzačov v otvorených výberových konaniach [vo verejných výberových konaniach – neoficiálny preklad], ako je to ustanovené v prvom odseku článku 30 služobného poriadku a v súlade s prílohou III k služobnému poriadku.
2. [EPSO] môže pomáhať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram zriadeným zmluvami alebo na ich základe s internými výberovými konaniami a výberom ostatných zamestnancov.“
12 Článok 1 rozhodnutia generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníka súdneho dvora, generálnych tajomníkov dvora audítorov, hospodárskeho a sociálneho výboru a výboru regiónov a predstaviteľa Európskeho ombudsmana 2002/621/ES z 25. júla 2002 o organizácii a činnosti Úradu pre výber personálu Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 56; Mim. vyd. 01/004, s. 48) (ďalej len „rozhodnutie o organizácii a činnosti EPSO“) stanovuje:
„1. [EPSO] organizuje verejné súťaže [verejné výberové konania – neoficiálny preklad] s cieľom zabezpečovať za optimálnych odborných a finančných podmienok služby úradníkov pre inštitúcie [Európskej únie]. Vytvára zoznamy personálnych rezerv [Vypracúva zoznamy vhodných uchádzačov – neoficiálny preklad], ktoré inštitúciám umožňujú prijímať vysoko kvalifikovaný personál [vysokokvalifikovaných zamestnancov – neoficiálny preklad] spĺňajúci potreby určené týmito inštitúciami.
2. Konkrétnejšie [EPSO] plní tieto úlohy:
a) na žiadosť jednotlivých inštitúcií organizuje verejné súťaže [verejné výberové konania – neoficiálny preklad] s cieľom vytvárať zoznamy personálnych rezerv z vhodných žiadateľov [zoznamy vhodných uchádzačov – neoficiálny preklad] o menovanie za úradníkov. Súťaže [Výberové konania – neoficiálny preklad] sú organizované v súlade s personálnym poriadkom [v súlade s ustanoveniami služobného poriadku – neoficiálny preklad], na základe harmonizovaných kritérií ustanovených v súlade s článkom 6 písm. c) a v súlade s pracovným programom, ktorý schválila správna Rada;
b) úzko spolupracuje s týmito inštitúciami s cieľom hodnotiť budúce potreby personálu [zamestnancov – neoficiálny preklad], ktoré uvádzajú tieto inštitúcie, a vypracovať a realizovať program súťaží [výberových konaní – neoficiálny preklad], ktorý bude plniť tieto potreby vo vhodnom čase;
c) vytvára metódy a techniky výberu na základe najlepšej praxe a v súlade s profilmi schopností ustanovenými pre rôzne kategórie personálu [zamestnancov – neoficiálny preklad] týchto inštitúcií;
d) spravuje a kontroluje využívanie zoznamov personálnych rezerv [zoznamov vhodných uchádzačov – neoficiálny preklad] vytvorených na základe medziinštitucionálnych súťaží [výberových konaní – neoficiálny preklad];
e) predkladá týmto inštitúciám výročné správy o svojich činnostiach.“
13 Podľa článku 2 rozhodnutia o organizácii a činnosti EPSO:
„Personálny útvar každej inštitúcie poskytuje úradu dostatočný počet členov výberových komisií, skúšajúcich a dozerajúcich na základe ‚kvóty‘, ktorú schválila správna Rada spôsobom ustanoveným v článku 6 písm. i), čím umožňuje plynulú realizáciu postupov v súlade s článkom 3 príloha III personálneho poriadku [Menovací orgán každej inštitúcie poskytne EPSO dostatočný počet členov výberovej komisie, poradcov a dozorcov na základe ‚kvót‘ schválených správnou radou uvedenou v článku 6 písm. i), aby sa tým umožnil riadny priebeh výberových konaní v súlade s ustanoveniami článku 3 prílohy III služobného poriadku – neoficiálny preklad].“
14 Článok 5 ods. 1 rozhodnutia o organizácii a činnosti EPSO stanovuje:
„Správna Rada je zriadená pre potreby [EPSO], pozostáva z jedného člena za každú inštitúciu menovaného touto inštitúciou a troch predstaviteľov personálu [zástupcov zamestnancov – neoficiálny preklad] so štatútom pozorovateľa, ktorých menujú na základe spoločného súhlasu personálne výbory [výbory zamestnancov – neoficiálny preklad] týchto inštitúcií.“
15 Podľa článku 6 rozhodnutia o organizácii a činnosti EPSO:
„Správna Rada v spoločnom záujme inštitúcií: …
c) … konajúc na základe kvalifikovanej väčšiny, na návrhy vedúceho úradu [EPSO] … schvaľuje princípy upravujúce politiku výberu, podľa ktorej postupuje [EPSO];
…“
Skutkové okolnosti
16 Dňa 15. novembra 2006 EPSO uverejnil oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/77/06 (Ú. v. EÚ C 277 A, s. 3, ďalej len „sporné výberové konanie“) na účely vytvorenia zoznamu úspešných uchádzačov jazykových referentov platovej triedy AD 5 ovládajúcich grécky jazyk v oblasti prekladov. Podľa oznámenia o výberovom konaní si museli uchádzači vybrať z dvoch možností označených ako možnosť 1 a 2, ktoré zodpovedali ich jazykovým znalostiam. Druhým, ako aj tretím jazykom uchádzačov musela byť nemčina, angličtina alebo francúzština.
17 Žalobca, grécky štátny príslušník, ktorý od januára 1982 do decembra 1991 pracoval v Komisii Európskych spoločenstiev ako prekladateľ, podal prihlášku do vyššie uvedeného výberového konania pre možnosť 1.
18 Výberové konanie prebiehalo v troch fázach. Podľa hlavy B oznámenia o výberovom konaní spočívala prvá fáza alebo predbežná fáza v dvoch prístupových testoch s 30 otázkami s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, pričom prvý test mal posúdiť znalosť Európskej únie, jej inštitúcií a politík [ďalej len „test a)“] a druhý test mal posúdiť spôsobilosť a všeobecné schopnosti uchádzačov v oblasti verbálneho a numerického myslenia [ďalej len „test b)“]. Podľa hlavy C oznámenia o výberovom konaní pozostávala druhá fáza z písomných skúšok a tretia fáza z ústnej skúšky. Podľa hlavy B oznámenia o výberovom konaní, pokiaľ ide o možnosť 1, mohlo byť na predloženie úplnej prihlášky na prijatie do druhej fázy výberového konania vyzvaných len 110 uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky v prístupových testoch, a v každom prípade požadované minimum, teda päť bodov z desiatich v teste a) a desať bodov z dvadsiatich v teste b); pričom počet uchádzačov pre možnosť 2, ktorí mohli postúpiť do druhej fázy, bol stanovený na 30.
19 Z hlavy D oznámenia o výberovom konaní vyplýva, že prihlášky museli byť podané elektronickou formou. Presnejšie každý uchádzač bol najprv vyzvaný, aby si v informačnom systéme EPSO vytvoril elektronický spis so svojimi osobnými údajmi. Po registrácii svojho spisu mohol uchádzač predložiť elektronickú žiadosť o účasť vo výberovom konaní. Ak bola žiadosť podaná včas, EPSO poslal uchádzačovi elektronickú pozvánku na účasť v predbežnej fáze výberového konania, potom ho nasmeroval na internetovú stránku externého zmluvného dodávateľa, ktorého EPSO poveril organizáciou a realizáciou predbežnej fázy výberového konania. Na stránke tohto zmluvného dodávateľa si musel uchádzač elektronicky rezervovať dátum a hodinu skúšky v období od 10. apríla do 4. mája 2007, keď mali v rôznych skúšobných centrách prebiehať prístupové testy.
20 Tieto testy, ktoré, ako stanovuje hlava B oznámenia o výberovom konaní, boli vykonávané na počítači, teda prebiehali na miestach a v dňoch, ktoré boli pre každého uchádzača odlišné. Pre každého uchádzača boli tiež odlišné otázky, náhodne zvolené v databáze obsahujúcej súbor otázok, ktoré EPSO poskytol externým zmluvným dodávateľom. Výberová komisia sporného výberového konania zasadala až po skončení prístupových testov, a teda len v štádiu písomných skúšok a ústnej skúšky. Podľa hlavy E bodu 2 oznámenia o výberovom konaní boli mená členov výberovej komisie uverejnené na internetovej stránke EPSO pätnásť dní pred uskutočnením písomných skúšok.
21 Po účasti žalobcu na prístupových testoch mu EPSO 31. mája 2007 elektronickou poštou oznámil známky, ktoré dosiahol v teste a) a v teste b), pričom ho informoval o tom, že „aj keď sú tieto známky vyššie ako požadované minimum alebo sa mu rovnajú, nie sú dostatočné na to, aby mohol byť uvedený medzi uchádzačmi, ktorí dosiahli 110 najlepších známok podľa podmienok stanovených v hlave B oznámenia o výberovom konaní“. V tejto elektronickej pošte bolo totiž uvedené, že žalobca dosiahol 18,334 z 30 bodov, zatiaľ čo 110 najlepších uchádzačov dosiahlo aspoň 21,333 z 30 bodov.
22 Listom zo 4. júna 2007 požiadal žalobca EPSO o kópiu svojich odpovedí v testoch a) a b), ako aj o kópiu otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí v týchto testoch spolu so správnymi odpoveďami.
23 EPSO túto žiadosť 27. júna 2007 zamietol, pričom si vyhradil, že svoje vysvetlenia v budúcnosti uvedie v „Sprievodcovi pre uchádzačov“. Konkrétnejšie EPSO rozlišoval medzi „predbežnými testami“, ktoré sa konali v rámci predchádzajúcich výberových konaní a pri ktorých bolo oznámenie otázok a odpovedí povolené, a prístupovými testami, ako sú testy sporného výberového konania, pri ktorých musí byť oznámenie otázok a odpovedí vylúčené.
24 Žalobca napadol „platnosť a obsah“ rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007 prostredníctvom sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v ktorej sa sťažoval na jednej strane na porušenie zásad rovnosti, objektívnosti a transparentnosti, ako aj na porušenie povinnosti odôvodnenia rozhodnutia z 31. mája 2007 a na druhej strane na nesprávne posúdenie, ktorého sa „výberová komisia pre prístupové testy (teda počítač)“ nutne dopustila pri oprave jeho prístupových testov s prihliadnutím na jeho odbornú prax, a žiadal, aby EPSO zmenil obsah tohto rozhodnutia po opätovnom preskúmaní jeho prístupových testov a v tomto prípade mu oznámil, ktoré z otázok uvedených v prístupových testoch boli výberovou komisiou „zrušené“.
25 Listom z 26. novembra 2007 EPSO žalobcovi oznámil, pokiaľ ide o testy a) a b), výpis, v ktorom boli uvedené čísla položených otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, písmená zodpovedajúce odpovediam žalobcu a písmená zodpovedajúce správnym odpovediam, ale bez toho, aby uverejnil znenie týchto otázok a odpovedí. Z tohto dokumentu vyplýva, že pri 30 otázkach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí v oblasti verbálneho a numerického myslenia žalobca odpovedal správne na 16 otázok, kým pri 30 otázkach týkajúcich sa znalosti Európskej únie odpovedal správne na 23 otázok.
26 V rozhodnutí zo 6. decembra 2007 EPSO vyhlásil, že opätovne preskúmal jednak spis žalobcu, pokiaľ ide o automatizované spracovanie jeho prístupových testov, a jednak dôsledky zrušenia niektorých otázok na jeho známky, zamietol sťažnosť a potvrdil rozhodnutie z 31. mája 2007. Pokiaľ ide konkrétnejšie o zrušené otázky, EPSO uviedol, že „poradný výbor“, ktorý vykonával kontrolu kvality otázok v databáze, skutočne zrušil sedem otázok, ale že prístupové testy žalobcu neobsahovali žiadnu z týchto zrušených otázok.
Návrhy účastníkov konania a konanie
27 Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007 a zo 6. decembra 2007, ako aj akýkoľvek nadväzujúci akt,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu ako zjavne nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
29 Listom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 31. júla 2008 Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov (CEPD) podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobcu. Pripomienky hlavných účastníkov konania k tomuto návrhu boli podané do kancelárie Súdu pre verejnú službu 8. a 12. septembra 2008.
30 Predseda prvej komory Súdu pre verejnú službu uznesením z 20. novembra 2008 vyhovel návrhu na vstup CEPD do konania ako vedľajšieho účastníka konania. Vyjadrenie CEPD ako vedľajšieho účastníka konania bolo podané do kancelárie Súdu pre verejnú službu 29. januára 2009. V tomto vyjadrení CEPD hneď na začiatku uznal, že rozhodnutia o organizácii výberového konania a o postúpení uchádzačov do ďalšej fázy výberového konania nespadajú do oblasti jeho pôsobnosti, spresnil však, že jeho vedľajšie účastníctvo sa vzťahuje iba na žiadosť žalobcu o prístup k niektorým dokumentom výberového konania, a to na podporu jeho prvého žalobného dôvodu založeného na nedostatku odôvodnenia rozhodnutí z 31. mája 2007 a zo 6. decembra 2007.
31 Komisia a žalobca predložili pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania listom z 5. marca 2009.
32 Súbežne so svojou žalobou na Súd pre verejnú službu podal žalobca 31. mája 2007 žalobu na Súd prvého stupňa proti zamietnutiu jeho opakovanej žiadosti podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. V súčasnosti v tejto veci prebieha konanie a je zapísaná pod číslom T‑374/07.
33 Na účely zabezpečenia riadneho vedenia a priebehu konania Súd pre verejnú službu prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 55 a 56 rokovacieho poriadku. V tejto súvislosti bola Komisia na základe listov kancelárie Súdu pre verejnú službu z 18. novembra 2009 a z 8. decembra 2009 vyzvaná, aby presnejšie uviedla zloženie a úlohu „poradného výboru“ spomenutého v bode 26 tohto rozsudku.
34 Listami podanými telefaxom do kancelárie Súdu pre verejnú službu 24. novembra 2009 a 14. decembra 2009 Komisia vyhovela žiadostiam Súdu pre verejnú službu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania.
O predmete konania
35 Okrem zrušenia rozhodnutia EPSO z 31. mája 2007, ktorým bol žalobca informovaný o svojom neúspechu v prístupových testoch sporného výberového konania, žalobca požaduje zrušenie rozhodnutia EPSO zo 6. decembra 2007 o zamietnutí jeho sťažnosti proti rozhodnutiu z 31. mája 2007.
36 Podľa ustálenej judikatúry má žaloba úradníka formálne namierená proti výslovnému alebo implicitnému zamietnutiu sťažnosti za následok podanie návrhu na začatie konania o akte spôsobujúcom ujmu na Súd pre verejnú službu (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8; rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. decembra 1992, Williams/Dvor audítorov, T‑33/91, Zb. s. II‑2499, bod 23).
37 Implicitné alebo výslovné rozhodnutie o zamietnutí, ak je jednoznačné, výlučne potvrdzuje akt alebo jeho neexistenciu, na ktorú sa sťažovateľ sťažuje, a sám osebe nepredstavuje napadnuteľný akt (rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, Zb. s. 1677, bod 9; uznesenie Súdneho dvora zo 16. júna 1988, Progoulis/Komisia, 371/87, Zb. s. 3081, bod 17; rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, Zb. VS s. I‑A‑301 a II‑1457, bod 34, a z 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, Zb. VS s. I‑A‑43 a II‑167, bod 54).
38 Vlastnosti aktu spôsobujúceho ujmu nemožno priznať výlučne potvrdzujúcemu aktu, ako je to v prípade aktu, ktorý vo vzťahu k predchádzajúcemu aktu spôsobujúcemu ujmu neobsahuje žiadnu novú skutočnosť, a ktorý ho teda nenahrádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, Zb. s. 3709, bod 18; uznesenie Súdu prvého stupňa z 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑608/97, Zb. VS s. I‑A‑125 a II‑569, bod 23; rozsudok Di Marzio/Komisia, už citovaný, bod 54).
39 Napriek tomu bolo viackrát rozhodnuté, že výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To platí, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opätovné preskúmanie situácie žalobcu na základe nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, Zb. VS s. I‑A‑167 a II‑747, bod 31, a zo 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, Zb. VS s. I‑A‑151 a II‑673, body 63 až 66; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 9. septembra 2008, Ritto/Komisia, F‑18/08, Zb. VS s. I-A-1-281 a II-A-1-1495, bod 17), dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci posledný menovaný akt (pozri v tomto zmysle rozsudky Kuhner/Komisia, už citovaný, bod 9; Morello/Komisia, už citovaný, bod 35, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2004, Sandini/Súdny dvor, T‑389/02, Zb. VS s. I‑A‑295 a II‑1339, bod 49).
40 V prejednávanej veci rozhodnutie zo 6. decembra 2007 potvrdzuje odmietnutie EPSO uviesť meno žalobcu medzi menami 110 uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky v prístupových testoch sporného výberového konania, zamietnutím tvrdení žalobcu a podoprením tohto zamietnutia. Ak sa totiž rozhodnutie z 31. mája 2007 obmedzuje na informovanie žalobcu o jeho neúspechu v prístupových testoch sporného výberového konania, rozhodnutie zo 6. decembra 2007 spočíva na viacerých dôvodoch, ktoré nie sú obsiahnuté v rozhodnutí z 31. mája 2007. Okrem toho rozhodnutie zo 6. decembra 2007 obsahuje novú skutočnosť týkajúcu sa zrušenia niektorých otázok v rámci prístupových testov.
41 Za týchto okolností rozhodnutie zo 6. decembra 2007, ktoré dopĺňa rozhodnutie z 31. mája 2007, nepredstavuje potvrdzujúci akt k tomuto poslednému menovanému rozhodnutiu a musí byť zohľadnené v rámci preskúmania zákonnosti, ktoré prináleží vykonať Súdu pre verejnú službu.
42 Preto treba prijať záver, že žaloba má za následok podanie návrhu na Súd pre verejnú službu na zrušenie rozhodnutia z 31. mája 2007, doplneného rozhodnutím zo 6. decembra 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).
O návrhoch na zrušenie napadnutých rozhodnutí
43 Na úvod je vhodné pripomenúť, že ak sa rozhodnutie z 31. mája 2007 obmedzuje na informovanie žalobcu o jeho neúspechu v prístupových testoch sporného výberového konania, návrhy na zrušenie tohto rozhodnutia musia byť chápané ako návrhy týkajúce sa rozhodnutia vylučujúceho žalobcu zo zoznamu 110 uchádzačov, ktorí v predmetných prístupových testoch dosiahli najlepšie známky.
44 Na podporu týchto návrhov na zrušenie napadnutých rozhodnutí sa žalobca dovoláva štyroch dôvodov založených po prvé na nedostatku odôvodnenia predmetných rozhodnutí, po druhé na nedostatku právomoci EPSO na eliminovanie uchádzačov počas predbežnej fázy sporného výberového konania, po tretie na porušení zásad rovnosti, objektívnosti a proporcionality a po štvrté na zjavne nesprávnom posúdení.
45 Najskôr treba preskúmať druhý žalobný dôvod.
Tvrdenia účastníkov konania
46 Žalobca tvrdí, že EPSO nebol oprávnený vybrať témy prístupových testov predbežnej fázy, pretože výber týchto tém sa týkal podstaty skúšok a spadal do právomoci výberovej komisie. EPSO si tým protiprávne prisvojil právomoci „skúšajúceho“, ktoré prislúchajú výlučne výberovej komisii. Žalobca sa totiž domnieva, že podľa rozhodnutia o organizácii a činnosti EPSO má tento úrad za úlohu jedine „organizovať“ výberové konania, teda hodnotiť spoločne s inštitúciami potreby prijímania zamestnancov, uverejňovať oznámenie o výberovom konaní, dozerať na riadny priebeh výberového konania, poskytovať technickú a vecnú infraštruktúru, kontrolovať využívanie zoznamov vhodných uchádzačov a pripravovať výročné správy týkajúce sa jeho činnosti. V tomto prípade však EPSO prekročil takto vymedzený rozsah svojich právomocí a výberová komisia nielenže nestanovila témy, ale v predbežnej fáze výberového konania vôbec nezasadla a to môže vo svetle ustálenej judikatúry o stálosti zloženia výberových komisií (rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. marca 2000, Gogos/Komisia, T‑95/98, Zb. VS s. I‑A‑51 a II‑219) predstavovať a fortiori jedine porušenie tejto judikatúry. Nezasadnutie výberovej komisie výberového konania v tomto štádiu výberového konania je o to závažnejšie, že predbežná fáza sporného výberového konania je najmä s ohľadom na veľký počet eliminovaných uchádzačov najťažšia.
47 Podľa názoru Komisie prístupové testy predbežnej fázy, ktoré predchádzajú riadnym skúškam, sú odlišné od týchto skúšok a výberová komisia zasadá len počas realizácie týchto posledných uvedených skúšok. Skutočnosť, že výberová komisia stanovuje otázky v rámci písomných skúšok a ústnej skúšky, neznamená, že EPSO nemôže určovať otázky v štádiu prístupových testov predbežnej fázy. Preto žalobca nesprávne tvrdí, že výberová komisia neurčila otázky a že počas predbežnej fázy sporného výberového konania si vôbec neplnila svoju úlohu, lebo táto fáza sa týkala výlučne prístupových testov. Žalobca rovnako nesprávne spomínal už citovaný rozsudok Gogos/Komisia, pretože medzi prejednávanou vecou a touto vecou neexistuje nijaká súvislosť, a to ani z hľadiska existencie výberovej komisie v rámci prístupových testov, ani z hľadiska jej zloženia. Komisia uvádza, že podľa judikatúry EPSO v každom prípade disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní podmienok a spôsobov organizácie výberových konaní. Takže Súd prvého stupňa v rozsudku z 26. októbra 2004 Falcone/Komisia (T‑207/02, Zb. VS s. I‑A‑305 a II‑1393, body 38 až 40) (ďalej len „rozsudok Falcone“) rozhodol, že organizácia prvej fázy predbežného výberu uchádzačov, a teda predbežnej fázy s cieľom vybrať z nich len tých, ktorí dosiahli najlepšie známky, je súčasťou diskrečnej právomoci EPSO a je v súlade s článkami 4 a 5 prílohy III služobného poriadku a so zásadou riadnej správy. V tejto veci bol úspech v predbežnej skúške v skutočnosti podmienkou účasti na písomných skúškach a na ústnej skúške. V prejednávanej veci sú prístupové testy podmienkou prístupu k písomným skúškam a k ústnej skúške. Aj keď v prípade rozsudku Falcone predstavovala skúška predbežnej fázy predbežný test, kým v prejednávanej veci šlo o prístupové testy, podstata zostáva rovnaká.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
48 Na úvod treba pripomenúť, že služobný poriadok priznáva prijímaniu úradníkov zvláštny význam tým, že predovšetkým vyžaduje, aby mali najvyššiu úroveň spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, tak ako to požaduje jeho článok 27. Aj keď článok 12 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov stanovuje rovnakú požiadavku, pokiaľ ide o prijímanie dočasných zamestnancov, je nutné konštatovať, že predmetné vlastnosti majú úplne osobitný význam pre úradníkov, pretože tí budú jednak vykonávať podstatnú časť úloh Európskej únie a jednak sa zaviažu celý svoj služobný postup stráviť v jej službe.
49 Na účely dosiahnutia cieľa stanoveného v článku 27 služobného poriadku zákonodarca po tom, čo v článku 28 určil šesť nevyhnutných podmienok, ktoré musí osoba spĺňať, aby mohla byť vymenovaná za úradníka, na jednej strane stanovil v článku 29, že prijímanie úradníkov sa vo všeobecnosti uskutočňuje na základe výberového konania, a v článku 30, že pre každé výberové konanie menovací orgán (ďalej len „MO“) vymenuje výberovú komisiu, ktorá vypracuje zoznam vhodných uchádzačov, a na druhej strane v prílohe III služobného poriadku podrobne právne upravil postup pri výberovom konaní.
50 Najmä z prílohy III služobného poriadku vyplýva, že právna úprava postupu pri výberovom konaní vychádza zo zásady rozdelenia právomocí medzi MO a výberovú komisiu. Táto dvojštruktúra je prejavom samoobmedzenia administratívnej moci a prezrádza vôľu normotvorcu, aby v záujme ochrany transparentnosti výberového konania zamestnancov Únie nebola vyhradená citlivá úloha vyberať týchto zamestnancov len samotnej administratíve, ale aby sa na nej prostredníctvom výberovej komisie (v ktorej je zastúpená aj administratíva) podieľali aj osoby, ktoré nie sú súčasťou administratívnej hierarchie, najmä zástupcovia zamestnancov.
51 V rámci rozdelenia týchto právomocí MO prináleží, ako to vyplýva konkrétne z článku 1 prvého odseku prílohy III služobného poriadku a z článku 4 tejto prílohy, vydávať tak oznámenie o výberovom konaní, a to po porade so spoločným výborom, ako aj zoznam vhodných uchádzačov, ktorí spĺňajú tri prvé podmienky podľa článku 28 služobného poriadku, aby mohli byť vymenovaní za úradníkov.
52 Po zaslaní tohto zoznamu menovacím orgánom predsedovi výberovej Komisie je úlohou samotnej výberovej komisie, ako je uvedené v článku 5 prílohy III služobného poriadku, po prvé vypracovať zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní, po druhé uskutočniť skúšky a po tretie vypracovať zoznam vhodných uchádzačov a predložiť ho menovaciemu orgánu.
53 Vzhľadom na túto rozhodujúcu úlohu výberovej komisie výberového konania stanovil normotvorca viacero záruk týkajúcich sa tak jej ustanovenia a zloženia, ako aj jej činnosti.
54 Pokiaľ ide o ustanovenie a zloženie výberovej komisie, článok 30 služobného poriadku a článok 3 prílohy III služobného poriadku stanovujú po prvé, že pre každé výberové konanie menovací orgán vymenuje výberovú komisiu, po druhé, že okrem predsedu sú jej ďalší členovia v rovnakom počte vymenovaní administratívou a výborom zamestnancov, po tretie, že členovia výberovej komisie sa vyberajú z úradníkov, ktorí sú prinajmenšom rovnocennej funkčnej skupiny a platovej triedy, ako je funkčná skupina a platová trieda pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, a po štvrté, že vo výberovej komisii pozostávajúcej z viac ako štyroch členov musia byť najmenej dvaja členovia z každého pohlavia.
55 Pokiaľ ide o činnosť výberovej komisie, a okrem povinností vyplývajúcich výberovej komisii zo všeobecných zásad práva Únie, ako napríklad povinnosti dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ako aj zásadu objektívnosti pri ich hodnotení alebo zásadu stálosti zloženia výberovej komisie (pozri rozsudok Gogos/Komisia, už citovaný, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, Zb. VS s. I‑A‑75 a II‑341, bod 38 a citovanú judikatúru), článok 6 prílohy III služobného poriadku výslovne stanovuje tajnosť rokovania výberovej komisie, a to práve s cieľom zaručiť nezávislosť a objektívnosť jej rokovania poskytnutím ochrany pred vonkajšími zásahmi a tlakom zo strany administratívy, dotknutých uchádzačov alebo tretích osôb (rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1980, Bonu/Rada, 89/79, Zb. s. 553, bod 5).
56 Rozdelenie právomocí medzi MO a výberovú komisiu, ako je opísané v predchádzajúcich bodoch, nebolo dotknuté založením EPSO v roku 2002, ktorého ustanovujúci akt vo svojom článku 2 výslovne stanovuje, že EPSO vykonáva právomoci výberu, ktoré boli delegované na menovací orgán inštitúcií v oblasti výberového konania. Okrem toho z článku 7 prílohy III služobného poriadku vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh výberových konaní na prijatie úradníkov, úlohy EPSO sú v podstate organizačnej povahy. Toto konštatovanie nevyvracajú ani osobitné ustanovenia obsiahnuté v rozhodnutiach o založení EPSO a o organizácii a činnosti EPSO, hoci tieto rozhodnutia niekedy obsahujú formulácie, ktoré môžu vyvolať omyl, ako napríklad, že EPSO „vypracúva zoznam vhodných uchádzačov“ (vyvolávajúca domnienku, že EPSO je oprávnený určiť, ktorí uchádzači majú byť na ňom uvedení), pretože predmetné rozhodnutia sú v každom prípade nižšej právnej sily, ako sú ustanovenia služobného poriadku.
57 V každom prípade výber, ako aj hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania sa vymykajú z právomoci EPSO. Tento záver je nutné vyvodiť na základe toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcom bode, a potvrdzuje ho aj neexistencia odkazu na akúkoľvek úlohu EPSO spočívajúcu v určení alebo vo vymedzení „obsahu skúšok“ pre výberové konania na prijímanie úradníkov v článku 7 prílohy III služobného poriadku, pričom sám článok 7 v odseku 2 písm. c) výslovne pripisuje EPSO také úlohy najmä v oblasti certifikácie úradníkov alebo v odseku 4 pri výbere dočasných a zmluvných zamestnancov.
58 Na záver, aj keď sa EPSO v dôsledku jemu zverených úloh stáva významným hráčom pri určení a vykonávaní politiky Únie v oblasti výberu zamestnancov, jeho úloha, pokiaľ ide o priebeh výberových konaní na prijímanie úradníkov, hoci významná v rozsahu, v akom pomáha výberovej komisii, zostáva v každom prípade voči nej subsidiárna, pretože EPSO ju nemôže nahrádzať.
59 V prejednávanej veci sa žalobca sťažuje na to, že bol v spornom výberovom konaní odmietnutý po neúspechu v prístupových testoch, ktorých témy nevyberala výberová komisia sporného výberového konania, ale EPSO, ktorý nebol oprávnený na výber tém. Komisia v podstate odpovedá, že ustanovenia služobného poriadku o oprávneniach výberovej komisie a sprievodných zárukách neboli uplatniteľné na predmetné testy, ktoré neboli súčasťou vlastného výberového konania, ale patrili do predbežnej fázy tohto výberového konania, ktorej cieľom bolo vybrať osoby, ktoré budú pripustené do predmetného výberového konania.
60 Stanovisko Komisie nie je možné prijať.
61 Zo spisu totiž vyplýva, že pri dvoch zmiešaných možnostiach z 1 772 uchádzačov, ktorí si rezervovali dátum pre prístupové testy sporného výberového konania, len 140 uchádzačov mohlo byť podľa hlavy B oznámenia o výberovom konaní vyzvaných na predloženie úplnej prihlášky na ich prijatie do druhej fázy výberového konania. Konanie, ktoré vedie k eliminácii viac ako 90 % uchádzačov, a to nie z formálnych dôvodov, ale preto, lebo neobstáli dostatočne uspokojivo v testoch, je súčasťou samotnej podstaty výberového konania.
62 To, že prístupové testy majú povahu „výberového konania“, je tým zrejmejšie, že v prejednávanej veci, ako bolo stanovené v hlave B oznámenia o výberovom konaní, nestačilo v týchto testoch dosiahnuť priemer, ale na postúpenie do druhej fázy výberového konania bolo potrebné, pokiaľ ide o možnosť 1 (zvolenú žalobcom), dostať sa medzi 110 uchádzačov s najlepšími známkami v prístupových testoch. Táto porovnávacia povaha testov predbežnej fázy je súčasťou samotného poňatia výberového konania, o čom svedčí rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia (T‑167/99 a T‑174/99, Zb. VS s. I‑A‑93 a II‑441, bod 81), v súlade s tým, čo už bolo predtým potvrdené Súdnym dvorom v jeho rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P (Zb. s. I‑3423, bod 28).
63 Okrem toho, je síce pravda, ako uvádza Komisia, že oprava testov bola vykonaná na počítači, a teda že spočíva v automatizovanom procese bez akejkoľvek subjektívnej úvahy, nič to však nemení na tom, že priebeh tohto automatizovaného konania bol zavŕšený prijatím vecného rozhodnutia v rozsahu, v akom „poradný výbor“ uvedený v bode 26 tohto rozsudku jednak určil úroveň náročnosti otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí položených na prístupových testoch a jednak zrušil niektoré otázky, ako je uvedené v tom istom bode 26. Zjavne teda ide o úlohy bežne prislúchajúce výberovej komisii výberového konania.
64 Pokiaľ ide o to, že Komisia sa odvoláva na rozsudok Falcone, je nutné konštatovať, že mu chýba relevancia. V tomto rozsudku totiž súd v podstate len uznal diskrečnú právomoc MO, ako v prejednávanej veci, začať výberové konanie s dvoma odlišnými fázami, a to s prvou fázou predbežného výberu, založenou na otázkach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, a s druhou fázou vlastného výberového konania, ktorá bola podmienená úspechom v prvej fáze a účasť na nej bola vyhradená obmedzenému počtu uchádzačov. Odôvodnenie uvedené v tomto rozsudku však vôbec nespochybňuje takúto právomoc MO. Prejednávanou otázkou je to, či takú prvú fázu výberového konania, aká sa spomína v rozsudku Falcone alebo v prejednávanej veci, môže organizovať a viesť výlučne EPSO, bez akejkoľvek účasti výberovej komisie. Rozsudok Falcone sa touto otázkou nielenže vôbec nezaoberá, ale navyše je vhodné pripomenúť, že vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, výberová komisia dohliadala na priebeh celých skúšok výberového konania a kontrolovala ho, a to aj na priebeh prvej fázy. Tiež treba dodať, ako Komisia pripustila na pojednávaní, že podľa právneho režimu platného pred založením EPSO, mala priebeh predbežných testov, obdobných prístupovým testom v prejednávanej veci, na starosti jedine výberová komisia výberového konania.
65 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobca nebol pripustený do druhej fázy výberového konania po skončení konania vedeného orgánom, ktorý nebol na to oprávnený, a na základe rozhodnutia prijatého týmto orgánom. Preto musí byť predmetné rozhodnutie zrušené.
66 Inak by to mohlo byť len v prípade, že EPSO alebo „poradný výbor“ spomenutý v bode 26 tohto rozsudku by boli považované za výberovú komisiu v zmysle služobného poriadku. To však zjavne nie je tento prípad.
67 Ako totiž uznáva samotná Komisia v bode 4 svojho vyjadrenia k žalobe, existuje výberová komisia sporného výberového konania, ktorej mená členov boli oznámené pätnásť dní pred dátumom písomnej skúšky. Podľa Komisie však táto výberová komisia zasadla až počas druhej fázy výberového konania, pretože EPSO organizoval prístupové testy, „v rámci ktorých výberová komisia nehrala žiadnu úlohu“, a dozeral na ne.
68 Okrem toho veľký počet úloh (najmä poradenstvo a pomoc inštitúciám) zverených EPSO, ako aj jeho zloženie (správna rada zložená výlučne z členov ustanovených inštitúciami, zástupcami zamestnancov, v počte traja s postavením pozorovateľov) vylučujú akékoľvek pokusy o prirovnanie EPSO k výberovej komisii, ktorej zloženie sa riadi paritným pravidlom a ktorá sa zriaďuje pre každé výberové konanie a má presne vymedzenú úlohu viesť predmetné výberové konanie až do konca.
69 Napokon Komisia nielenže nikdy netvrdila, že EPSO a „poradný výbor“ spomenutý v bode 26 tohto rozsudku plnili úlohy výberovej komisie alebo že sa približovali výberovej komisii, ale naopak, pokiaľ ide o „poradný výbor“, výslovne to poprela vo svojom liste z 24. novembra 2009 v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania spomenuté v bode 33 tohto rozsudku.
70 Z toho vyplýva, že keďže nedošlo k zmene služobného poriadku, ktorá by výslovne priznávala EPSO úlohy prislúchajúce až doteraz výberovej komisii výberového konania, EPSO nemá právomoc vykonávať takéto úlohy, a najmä nie úlohy, ktoré sa týkajú, pokiaľ ide o prijímanie úradníkov, určovania obsahu skúšok a ich opravy vrátane skúšok vo forme testov s otázkami s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, ktoré majú posúdiť schopnosti verbálneho a numerického myslenia alebo všeobecné vedomosti a vedomosti týkajúce sa Európskej únie, aj keď boli tieto testy prezentované ako „prístupové“ testy uchádzačov k písomným skúškami a k ústnej skúške výberového konania. O to viac to platí, pokiaľ počet uchádzačov pripustených k účasti na písomných skúškach výberového konania, ako v prejednávanej veci, tvorí len nepatrné percento uchádzačov v predbežnej fáze.
71 Okrem toho, aj keď je pravda, že po rozšírení Únie a zvýšení počtu uchádzačov vo výberových konaniach na prijatie úradníkov sa pracovná záťaž výberových komisií značne zvýšila, nič to nemení na tom, že dodatočná pracovná záťaž, ktorú výberovej komisii prináša dohľad a dozor nad prístupovými testmi predbežnej fázy, predstavuje len maličkosť v porovnaní s obrovskou pracovnou záťažou, ktorú si vyžadujú písomné a ústne skúšky, aj keby mal nakoniec prístup k týmto skúškam len znížený počet uchádzačov.
72 Vzhľadom na uvedené treba napadnuté rozhodnutia zrušiť.
O prípustnosti návrhov na zrušenie akéhokoľvek nadväzujúceho aktu
73 Tieto návrhy musia byť zamietnuté ako neprípustné v rozsahu, v akom sa obmedzujú na to, že nepresným spôsobom odkazujú na rozhodnutia EPSO, ktoré nie je možné identifikovať (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. marca 1993, Benzler/Komisia, T‑72/92, Zb. s. II‑347, body 16, 18 a 19). Je však povinnosťou Komisie vyvodiť dôsledky zo zrušenia napadnutých rozhodnutí Súdom pre verejnú službu a zrušiť akýkoľvek nadväzujúci akt v rozsahu, v akom povinnosť takéhoto zrušenia ukladá článok 233 ES.
O trovách
74 V súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia tejto kapitoly neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 toho istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania. Podľa článku 89 ods. 4 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
75 Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že Komisia je účastníkom konania, ktorý nemal vo veci úspech. Okrem toho žalobca vo svojich návrhoch výslovne navrhol, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania. Keďže okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, je potrebné zaviazať Komisiu na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o CEDP ako vedľajšieho účastníka konania, treba rozhodnúť, že je povinný nahradiť svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov z 31. mája 2007 a zo 6. decembra 2007 o vylúčení D. Pachtitisa zo zoznamu 110 uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky v prístupových testoch verejného výberového konania EPSO/AD/77/06, sa zrušujú.
2. Európska komisia je povinná nahradiť svoje vlastné trovy konania a trovy konania D. Pachtitisa.
3. Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov ako vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Gervasoni | Tagaras | Kreppel |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2010.
Tajomníčka | | Predseda komory |