ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

z 29. júna 2011

Vec F‑7/07

Marie‑Thérèse Angioi

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Výzva na vyjadrenie záujmu – Predbežný výber – Požiadavky týkajúce sa jazykových znalostí – Diskriminácia – Incidenty počas konania skúšok“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pani M.‑T. Angioi navrhuje zrušenie rozhodnutia zo 14. marca 2006, ktorým Európsky úrad pre výber pracovníkov v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu na účely vytvorenia databázy uchádzačov o prijatie na miesto zmluvného zamestnanca rozhodol o jej vylúčení z ďalších vstupných testov z dôvodu nedostatočných výsledkov dosiahnutých počas prvých testov určených na posúdenie jej schopnosti verbálneho a numerického uvažovania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo a Talianska republika ako vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Jazykové znalosti – Výber hlavného jazyka

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 82 ods. 3 písm. e)]

2.      Právo Únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami

3.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Jazykové znalosti – Požiadavka uspokojivej znalosti určitého jazyka – Odôvodnenie

[Služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 1 a 6; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 82 ods. 3 písm. e)]

4.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Návrh, ktorý nie je oprávnený uviesť podporovaný účastník konania – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 štvrtý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 116 ods. 4; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 110 odseky 3 a 4)

5.      Úradníci – Výberové konanie – Povinnosť inštitúcií Únie zabezpečiť všetkým uchádzačom riadny a nerušený priebeh skúšok

6.      Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o vylúčení z výberového konania z dôvodu nedostatočných výsledkov dosiahnutých vo vstupných testoch

7.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Vylúčenie uchádzača z dôvodu nedostatočných výsledkov dosiahnutých na skúške s voliteľnými odpoveďami – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

8.      Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Obsah skúšok – Otázky s možnosťou výberu z viacerých odpovedí – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

9.      Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) – Právomoci – Organizácia vstupných testov na miesta zmluvných zamestnancov a zamietnutie neúspešných uchádzačov – Zahrnutie

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 82 ods. 5; rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a Európskeho ombudsmana 2002/620, článok 3 ods. 2)

1.      Na základe článku 82 ods. 3 písm. e) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov nikto nemôže byť prijatý do zamestnania ako zmluvný zamestnanec, ak nepreukáže okrem iného dôkladnú znalosť jedného z jazykov Únie.

Toto ustanovenie však nestanovuje, aby bol jazyk, ktorý musí uchádzač o funkciu zmluvného zamestnanca dôkladne ovládať, obmedzený iba na jazyk jeho štátnej príslušnosti alebo v prípade uchádzača pochádzajúceho z členského štátu s viacerými úradnými jazykmi, na jazyk, v ktorom absolvoval vzdelanie.

(pozri body 67 a 68)

2.      Potreba jednotného uplatňovania, a teda aj jednotného výkladu ustanovení práva Únie, vylučuje, aby sa text posudzoval izolovane v jednom z jeho znení, a vyžaduje, aby sa vykladal tak podľa skutočnej vôle jeho tvorcu, ako aj podľa cieľa, ktorý jeho tvorca sledoval, a to najmä so zreteľom na ostatné znenia vyhotovené v jazykoch Únie. V dôsledku toho, pokiaľ nad jedným znením prevažujú iné jazykové znenia predmetného textu, tieto znenia musia mať prednosť.

(pozri bod 72)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2009, Zangerl‑Posselt/Komisia, F‑83/07, bod 49 a tam citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑62/10 P

3.      Jazykové požiadavky uvedené v článku 82 ods. 3 písm. e) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, konkrétne dôkladná znalosť jedného z jazykov Únie a uspokojivá znalosť ďalšieho jazyka Únie v rozsahu potrebnom na plnenie si povinností, predstavujú iba minimálne podmienky na prijímanie zmluvných zamestnancov. Z tohto vyplýva, že v prípade, ak si to vyžadujú služobné potreby alebo potreby pracovného miesta, administratíva môže legitímne stanoviť jazyk alebo jazyky, ktorých dôkladná alebo uspokojivá znalosť sa vyžaduje.

Hoci taká osobitná jazyková požiadavka môže vyplývať z osobitného profilu práce, ktorú má zmluvný zamestnanec vykonávať, môže tiež všeobecne vyplývať z existencie jedného alebo viacerých jazykov vnútornej komunikácie v rámci inštitúcie. Vzhľadom na to, že inštitúcia má aj bez prijatia formálneho rozhodnutia v tomto zmysle možnosť vybrať si obmedzený počet jazykov vnútornej komunikácie pod podmienkou, že tento výber bude založený na objektívnych úvahách súvisiacich s jej funkčnými potrebami, vyplýva z toho, že táto inštitúcia môže legitímne ukladať zmluvným zamestnancom, ktorých chce prijať, požiadavku jazykových znalostí vo vzťahu k jazykom svojej vnútornej komunikácie.

Článok 1d ods. 1 služobného poriadku však výslovne zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe jazyka a podľa ods. 6 toho istého ustanovenia pri rešpektovaní zásady nediskriminácie a zásady proporcionality každé obmedzenie týchto zásad musí byť zdôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi a musí zodpovedať legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky.

Treba usudzovať, že výzva na vyjadrenie záujmu na účely prijatia zmluvných zamestnancov na výkon rôznych úloh v európskych inštitúciách, ktorá obmedzuje výber druhého jazyka na nemčinu, angličtinu alebo francúzštinu, sleduje taký cieľ. Vzhľadom na postavenie týchto jazykov v inštitúciách, v rámci ktorých majú zmluvní zamestnanci vykonávať svoje funkcie, teda jazykové požiadavky majú za cieľ zabezpečiť, že títo zamestnanci majú jazykové znalosti, pokiaľ ide o jazyky vnútornej komunikácie. Okrem toho zmluvní zamestnanci majú na rozdiel od úradníkov zostať v inštitúciách v zásade iba počas obmedzeného obdobia, a preto nemožno prípadné jazykové nedostatky týchto zamestnancov napraviť prostredníctvom vzdelávacích programov.

(pozri body 89 – 92, 94 – 95 a 97)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. marca 1964, Lassalle/Parlament, 15/63, s. 73 a 74; 15. marca 2005, Španielsko/Eurojust, C‑160/03, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro, body 49 a 56

Všeobecný súd Európskej únie: 13. septembra 2010, Španielsko/Komisia, T‑156/07 a T‑232/07, body 65 a 75; 13. septembra 2010, Taliansko/Komisia, T‑166/07 a T‑285/07, body 81 a 93

4.      Vedľajší účastník konania nie je oprávnený uvádzať tvrdenie, ktoré by nebol oprávnený uviesť podporovaný účastník konania. To je prípad žalobných dôvodov založených na protiprávnosti, ktoré však nemohli poškodiť záujmy podporovaného účastníka konania.

(pozri bod 112)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 9. februára 1994, Latham/Komisia, T‑3/92, bod 53

5.      Na základe zásady riadnej správy vecí verejných a zásady rovnosti zaobchádzania je úlohou inštitúcií, aby vo výberovom konaní zabezpečili pre všetkých uchádzačov čo najpokojnejší priebeh skúšok bez akýchkoľvek nezrovnalostí. Nezrovnalosť, ktorá sa vyskytne v priebehu skúšok výberového konania, však má vplyv na zákonnosť uvedených skúšok iba v prípade, ak má podstatný charakter a môže skresliť výsledky týchto skúšok. Ak sa taká nezrovnalosť vyskytne, je úlohou žalovanej inštitúcie preukázať, že táto nezrovnalosť výsledky skúšok neovplyvnila.

(pozri bod 123)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, Neophytou/Komisia, F‑22/05, bod 60

6.      Spochybnenie celkovej hodnovernosti výsledkov vstupných testov, ktoré Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) oznámil uchádzačom, by mohol uchádzač úspešne uviesť na podporu svojich návrhov na účely zrušenia rozhodnutia o jeho vylúčení iba v rozsahu, v akom by toto spochybnenie umožňovalo preukázať, že dotknutá osoba splnila podmienky stanovené EPSO na vyhodnotenie vstupných testov, teda dosiahnutie minima správnych odpovedí v uvedených testoch.

(pozri bod 128)

7.      Ak teda neexistujú osobitné okolnosti, administratíva, ktorá organizuje prijímacie skúšky vo forme otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí, si splní povinnosť odôvodnenia tým, že uchádzačom, ktorí na týchto skúškach neuspeli, oznámi percentuálny pomer správnych odpovedí a že v prípade, ak o to požiadajú, im oznámi odpoveď na každú z položených otázok, ktorú bolo potrebné uviesť. Inak by to mohlo byť len v prípade, ak by navrhovateľ vo svojej sťažnosti konkrétne spochybňoval relevantnosť niektorých otázok alebo správnosť odpovede, ktorá sa považuje za správnu, a ak by rozdiel medzi jeho výsledkami a prahom úspešnosti bol taký, že v prípade dôvodnosti jeho výhrady (čo by si vyžadovalo zistenie skutkovej nesprávnosti zo strany súdu) by sa mohol nachádzať medzi uchádzačmi, ktorí v predmetných skúškach uspeli. V takom prípade by totiž prináležalo administratíve, aby v nadväznosti na sťažnosť oznámila takéto informácie, najmä znenie otázok, ktoré boli tomuto uchádzačovi počas skúšok položené.

(pozri bod 138)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Coto Moreno/Komisia, F‑127/07, bod 32

8.      V rámci skúšok pozostávajúcich z otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí by Súd pre verejnú službu mohol spochybniť opodstatnenosť rozdelenia otázok podľa rôznych úrovní obťažnosti iba na základe preskúmania všetkých otázok, pričom vykonať toto preskúmanie mu prináleží iba vtedy, keď existujú viaceré dôkazy nasvedčujúce tomu, že rozdelenie vykonané organizátormi je poznačené vadami, ktoré prekračujú hranice voľnej úvahy, ktorú títo organizátori majú.

(pozri bod 146)

9.      Zo znenia článku 82 ods. 5 prvej vety podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ako aj z článku 3 ods. 2 rozhodnutia 2002/620 vyplýva, že Európsky úrad pre výber pracovníkov má právomoc zorganizovať vstupné testy a odmietnuť prihlášku uchádzačov, ktorí v uvedených testoch neuspeli.

(pozri body 151 a 152)