ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 30. novembra 2009

Vec F‑55/08

Carlo De Nicola

proti

Európskej investičnej banke

„Verejná služba – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Povýšenie – Nemocenské poistenie – Náhrada liečebných nákladov – Psychické obťažovanie – Povinnosť starostlivosti – Žaloba o náhradu škody – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Prípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 41 poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky, ktorou C. De Nicola najmä navrhuje, po prvé zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru Európskej investičnej banky zo 14. decembra 2007, ktorým bol zamietnutý jeho návrh smerujúci na jednej strane k prehodnoteniu jeho známky za rok 2006 a na druhej strane k zrušeniu rozhodnutí Banky z 13. júla 2007 týkajúcich sa povýšení za rok 2006 v rozsahu, v akom ho nepovyšujú do funkcie D, po druhé zrušenie jeho hodnotiacej správy za rok 2006 a rozhodnutí z 13. júla 2007 v rozsahu, v akom ho nepovyšujú do tejto funkcie, po tretie určenie, že bol obeťou psychického obťažovania, po štvrté zaviazanie Banky na náhradu ujmy, ktorú údajne utrpel v dôsledku tohto obťažovania, a napokon zrušenie rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá náhrada niektorých nákladov na laserovú liečbu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Správa o ročnom hodnotení

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Praktická príručka na hodnotenie

5.      Úradníci – Žaloba – Námietka nezákonnosti – Prípustnosť

(Článok 241 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 91)

6.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Odvolací výbor

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)

7.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Sociálne zabezpečenie – Nemocenské poistenie – Náklady súvisiace s chorobou – Náhrada – Zamietnutie – Napadnutie posudku povereného lekára

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 35)

8.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Uplatnenie článku 91 ods. 1 služobného poriadku na základe analógie

(Článok 236 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)

1.      Návrhy smerujúce proti stanovisku odvolacieho výboru zriadeného v rámci Európskej investičnej banky v oblasti hodnotenia zamestnancov majú za následok, že súdu Spoločenstva sú predložené hodnotiace správy, proti ktorým bola podaná takáto administratívna žaloba.

(pozri bod 84)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑185, bod 132

2.      Podľa článku 22 poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky postup, podľa ktorého treba postupovať pri ročnom hodnotení každého zamestnanca „je upravený interným rozhodnutím“ Banky. V prípade, že neexistuje nijaký odkaz na iný predpis ako na služobnú nótu, treba konštatovať, že Banka prostredníctvom tejto nóty upravila postup ročného hodnotenia a že uvedená služobná nóta a praktická príručka na hodnotenie uvedená v jej prílohe predstavujú súbor záväzných pravidiel, od ktorých sa Banka nemôže odchýliť, pretože inak by sa dopustila porušenia. Ani keby uvedená služobná nóta nebola „interným rozhodnutím“, ktoré má na mysli poriadok zamestnancov, napriek tomu by bola právne záväzná, pretože ju treba chápať prinajmenšom ako internú smernicu, ktorou si sama Banka stanovila pravidlo správania, aj keď orientačné, od ktorého sa však nemôže odchýliť bez uvedenia presných dôvodov, ktoré ju k tomu viedli, pretože inak by porušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

Keď teda praktická príručka na hodnotenie určuje termín konania hodnotiacich pohovorov, túto lehotu treba dodržať. Obdobne platí, že keďže táto príručka stanovuje, že pred hodnotiacim pohovorom musí dotknutý zamestnanec vyplniť niektoré časti návrhu hodnotiacej správy, ktorý mu predkladá hodnotiteľ, posúdenie týchto kolóniek a vypracovanie príslušných údajov si zo strany dotknutej osoby vyžadujú určitý čas na premyslenie a preto jej treba poskytnúť primeranú dobu medzi prevzatím návrhu hodnotiacej správy a konaním pohovoru, pričom dobu niekoľkých minút nemožno považovať za primeranú.

Vady týkajúce sa dátumu konania hodnotiaceho pohovoru a lehoty stanovenej úradníkovi na to, aby oznámil svoje poznámky k návrhu hodnotiacej správy, však napriek tomu nemôžu samé osebe odôvodniť zrušenie spornej správy, keďže na jednej strane dĺžka postupu pri hodnotení a omeškania v jeho priebehu nemôžu samotné ovplyvniť zákonnosť hodnotiacej správy a na druhej strane úradníkovi bolo umožnené, aby uplatnil svoje pripomienky, posúdenia a poznámky k návrhu spornej správy počas druhého hodnotiaceho pohovoru.

(pozri body 105, 106, 109, 112, 113 a 121 – 124)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. decembra 1984, Lux/Dvor audítorov, 129/82 a 274/82, Zb. s. 4127, bod 20

Súd prvého stupňa: 26. októbra 1994, Marcato/Komisia, T‑18/93, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑681, bod 36; 10. septembra 2003, McAuley/Rada, T‑165/01, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑963, bod 44; 25. októbra 2005, Micha/Komisia, T‑50/04, Zb. VS s. I‑A‑339, II‑1499, bod 45; 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, Zb. VS s. I‑A‑411, II‑1865, body 159 až 161

3.      Neprináleží súdu Spoločenstva, aby nahrádzal svojím posúdením posúdenie osôb poverených hodnotením zamestnanca Európskej investičnej banky. Táto banka tak ako ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva totiž disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce svojich zamestnancov. Preskúmanie zákonnosti posúdení obsiahnutých v správe o ročnom hodnotení zamestnanca Banky, ktoré vykonáva súd Spoločenstva, sa vzťahuje len na prípadné formálne vady, zjavné skutkové omyly v týchto posúdeniach, ako aj na prípadné zneužitie právomoci.

(pozri bod 126)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 22. októbra 2002, Pflugradt/BCE, T‑178/00 a T‑341/00, Zb. s II‑4035, bod 69

4.      Ustanovenie praktickej príručky na hodnotenie nachádzajúcej sa v prílohe služobnej nóty, ktorá upravuje postup pri hodnotení v rámci Európskej investičnej banky, podľa ktorého musí hodnotená osoba „prijať“ ciele, nemožno vykladať v tom zmysle, že ak dotknutá osoba neposkytne súhlas, má hodnotiaca správa vady. Ak by sa uplatnil takýto výklad, malo by uvedené ustanovenie za následok, že administratíva by bola povinná získať vo všetkých prípadoch súhlas zamestnancov s povahou úloh, ktoré im sú zverené, a že títo zamestnanci by si sami mohli zvoliť ciele, ktoré musia dosiahnuť, čo je zjavne v rozpore s pravidlami riadnej správy vecí verejných a zo zásadou hierarchie.

(pozri bod 131)

5.      Hoci je v zásade prípustné, aby úradník prostredníctvom námietky spochybnil zákonnosť všeobecne záväzných ustanovení, ktoré prijala inštitúcia, úrad alebo agentúra Spoločenstva, pričom takéto spochybnenie nemožno považovať za návrh na uloženie príkazu, táto možnosť podlieha dvojitej podmienke, a síce, že individuálne rozhodnutie, ktoré úradník navrhuje zrušiť, bolo prijaté priamo na základe týchto ustanovení a že z výsledku prejednania tejto námietky nezákonnosti môže mať úradník prospech.

(pozri bod 172)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. októbra 2000, Rada/Chvatal a i., C‑432/98 P a C‑433/98 P, Zb. s. I‑8535, bod 33

Súd prvého stupňa: 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑297, II‑A‑2‑1527, bod 132

6.      Odvolací výbor, na ktorý sa zamestnanec Európskej investičnej banky môže obrátiť v rámci svojho ročného hodnotenia, nemá rovnaké právomoci ako nadriadený príslušných orgánov Banky. Jeho rozhodnutie nenahrádza rozhodnutie týchto orgánov. Výbor vykonáva kvázi súdnu úlohu preskúmania zákonnosti rozhodnutí, ktoré sú mu predložené, na základe podobných hľadísk aké zohľadňuje súd Spoločenstva. Výbor predovšetkým overuje, či bol postup vypracovania hodnotiacich správ zákonný a či Banka zjavne neprekročila medze svojej voľnej úvahy, ktorá je v oblasti hodnotenia a povyšovania mimoriadne široká.

Keď súd Spoločenstva po preskúmaní zákonnosti tých istých rozhodnutí, ktoré boli predložené odvolaciemu výboru, dospeje k rovnakému záveru ako výbor, a síce, že výhrady uplatnené proti týmto rozhodnutiam treba zamietnuť, neexistuje už záujem na tom, aby rozhodoval o návrhoch smerujúcich proti rozhodnutiu výboru. Tieto návrhy sa prekrývajú s návrhmi na zrušenie rozhodnutí Banky, ktoré predstavujú predmet sporu.

Aj keby bolo možné preskúmať zákonnosť rozhodnutia odvolacieho výboru samostatne a toto rozhodnutie by bolo zrušené, dané zrušenie by sa nedotklo spornej správy, ktorú uvedené rozhodnutie nenahradilo. V dôsledku takého zrušenia by nemohla vzniknúť povinnosť Banky opätovnej prejednať pred odvolacím výborom námietku podanú žalobcom proti spornej správe, keďže už sám súd Spoločenstva rozhodol o tejto námietke.

(pozri body 196, 197 a 199)

7.      Z bodu III prílohy II interných ustanovení v oblasti nemocenského poistenia prijatých na základe článku 35 poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky vyplýva, že zamestnanec Banky, ktorý chce napadnúť rozhodnutie o zamietnutí náhrady liečených nákladov, ktoré vynaložil, musí využiť špecifický, na to stanovený právny prostriedok. Bolo by v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami, ktoré zverujú nezávislému lekárovi úlohu prispieť k vyriešeniu sporov lekárskej povahy, aby zamestnanec mohol platne napadnúť posudok povereného lekára inak ako v konaní špecificky vytvorenom na tento účel.

(pozri bod 212)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 17. júna 2008, De Fays/Komisia, F‑97/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑191, II‑A‑1‑1011, bod 56

8.      Banka, ktorá je podľa Protokolu o štatúte Európskej investičnej banky oprávnená prijať úpravu, ktorá sa uplatňuje na jej zamestnancov, má právomoc určiť podmienky, za akých jej zamestnanci môžu podať návrh na Súdny dvor podľa článku 236 ES.

Poriadok zamestnancov Banky vo svojom článku 41 týkajúcom sa opravných prostriedkov iba pripomína právomoc Súdneho dvora a zavádza zmierovacie konanie. Neobsahuje teda žiadne špecifické pravidlo, ktoré by malo za následok obmedzenie alebo rozšírenie právomoci Súdneho dvora, ktorá v prípade úradníkov vyplýva z článku 91 služobného poriadku a z ustálenej judikatúry.

V prípade, že tento poriadok zamestnancov neobsahuje príslušnú úpravu, sa však nemajú priamo uplatniť pravidlá služobného poriadku, pretože by to porušilo špecifickú povahu režimu uplatniteľného na zamestnancov Európskej investičnej banky, ale má sa vychádzať z týchto pravidiel a uplatniť ich na základe analógie, keďže čisto interné spory medzi Bankou a jej zamestnancami sa svojou povahou podobajú sporom medzi inštitúciami Spoločenstva a jej úradníkmi alebo zamestnancami.

Na žaloby zamestnancov Európskej investičnej banky treba teda na základe analógie uplatniť pravidlo vyplývajúce z článku 91 ods. 1 služobného poriadku, podľa ktorého súd Spoločenstva nemá nijakú právomoc, pokiaľ žaloba, ktorá je mu predložená, nesmeruje proti aktu prijatého administratívou, ktorým zamietla nároky žalobcu.

(pozri body 233 – 236 a 239)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: De Nicola/EIB, už citovaný, body 100, 101 a 107