UZNESENIE PREDSEDU ŠTVRTEJ KOMORY SÚDU PRVÉHO STUPŇA
z 28. apríla 2005 (*)
„Vedľajšie účastníctvo – Reprezentatívne združenie – Článok 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa – Návrh na účasť na písomnej časti konania – Prípad nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci – Výnimočné okolnosti“
Vo veci T‑201/04,
Microsoft Corp., so sídlom v Redmonde, Washington (Spojené štáty), v zastúpení: J.‑F. Bellis, advokát, a I. Forrester, QC,
žalobca,
ktorého v konaní podporujú:
Association for Competitive Technology, Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené štáty), v zastúpení: L. Ruessmann, advokát,
DMDsecure.com BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), MPS Broadband AB, so sídlom v Štokholme (Švédsko), Pace Micro Technology plc, so sídlom v Shipley, West Yorkshire (Spojené kráľovstvo), Quantel Ltd, so sídlom v Newbury, Berkshire (Spojené kráľovstvo), Tandberg Television Ltd, so sídlom v Southamptone, Hampshire (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: J. Bourgeois, advokát,
Exor AB, so sídlom v Uppsale (Švédsko), v zastúpení: S. Martínez Lage, H. Brokelmann a R. Allendesalazar Corcho, advokáti,
Mamut ASA, so sídlom v Osle (Nórsko), a TeamSystem SpA, so sídlom Pesare (Taliansko), v zastúpení: G. Berrisch, advokát,
The Computing Technology Industry Association, Inc., so sídlom v Oakbrook Terrace, Illinois (Spojené štáty), v zastúpení: G. van Gerven a T. Franchoo, advokáti, a B. Kilpatrick, solicitor,
vedľajší účastníci konania,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Wainwright, F. Castillo de la Torre, P. Hellström a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
AudioBanner.com, vystupujúci pod obchodným menom VideoBanner, so sídlom v Los Angeles, Kalifornia (Spojené štáty), v zastúpení: L. Alvizar, advokát,
Free Software Foundation Europe eV, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: C. Piana, advokát,
RealNetworks, Inc., so sídlom v Seattli, Washington (Spojené štáty), v zastúpení: A. Winckler, M. Dolmans a T. Graf, advokáti,
Software & Information Industry Association, so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené štáty), v zastúpení: M. C. Simpson, solicitor,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie C(2004) 900, konečné znenie, z 24. marca 2004 o konaní na základe článku 82 ES (vec COMP/C‑3/37.792 – Microsoft), alebo zníženie pokuty uloženej žalobcovi,
PREDSEDA ŠTVRTEJ KOMORY
SÚDU PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
vyhlásil toto
Uznesenie
Skutočnosti predchádzajúce sporu
1 Microsoft Corp. (ďalej len „Microsoft“) vytvára a uvádza na trh rôzne druhy počítačových programov. Tieto zahŕňajú operačné systémy pre osobné počítače klientov (ďalej len „PC“), nazývané Windows, operačné systémy pre servery pracovných skupín, nazývané Windows Server, a multimediálne prehrávače umožňujúce neprerušený príjem, nazývané Windows Media Player.
2 Dňa 10. decembra 1998 podal Sun Microsystems Inc., so sídlom v Palo Alto, Kalifornia (Spojené štáty), sťažnosť na Komisiu. Predmetom tejto sťažnosti bolo odmietnutie Microsoftu poskytnúť pre Sun Microsystems informácie potrebné na zabezpečenie interoperability jeho operačných systémov pre servery pre pracovné skupiny s Windows. Komisia začala v tejto veci vyšetrovanie.
3 Vo februári 2000 Komisia začala druhé vyšetrovanie týkajúce sa Microsoftu. Predmetom tohto vyšetrovania bola integrácia Windows Media Player do Windows.
4 Tieto dve vyšetrovania boli neskôr spojené pod číslo konania COMP/C‑3/37.792.
5 Dňa 24. marca 2004 Komisia prijala rozhodnutie C(2004) 900, konečné znenie, týkajúce sa konania na základe článku 82 ES vo veci COMP/C‑3/37.792 – Microsoft (ďalej len „rozhodnutie“).
6 Pre posúdenie konania Microsoftu Komisia po prvé definovala tri relevantné trhy. Tieto trhy sú trh operačných systémov pre PC klientov (odôvodnenia č. 324 až č. 342 rozhodnutia, trh operačných systémov pre servery pracovných skupín (odôvodnenia č. 343 až č. 401 rozhodnutia) a trh multimediálnych prehrávačov umožňujúcich neprerušený príjem (odôvodnenia č. 402 až č. 425 rozhodnutia).
7 Po druhé, Komisia uviedla, že každý z týchto trhov mal celosvetový rozsah (odôvodnenie č. 427 rozhodnutia).
8 Po tretie sa Komisia domnievala, že Microsoft mal dominantné postavenie na dvoch z týchto trhov, a to na trhu operačných systémov pre PC klientov (odôvodnenia č. 429 až č. 472 rozhodnutia) a trhu operačných systémov pre servery pracovných skupín (odôvodnenia č. 473 až č. 541 rozhodnutia).
9 Po štvrté, Komisia prijala názor, že svojím konaním na týchto dvoch trhoch Microsoft porušil článok 82 ES. Komisia sa domnievala, že Microsoft zneužil svoje dominantné postavenie tým, že odmietol poskytnúť informácie týkajúce sa interoperability a povoliť ich používanie pre vývoj a distribúciu výrobkov konkurujúcich jeho výrobkom na trhu operačných systémov pre servery pracovných skupín počas obdobia plynúceho od októbra 1998 do dátumu oznámenia rozhodnutia [odôvodnenia č. 546 až č. 791 a článok 2 písm. a) rozhodnutia]. Komisia sa tiež domnievala, že Microsoft zneužil svoje dominantné postavenie tým, že podmienil dodanie Windows súčasným nadobudnutím Windows Media Player počas obdobia plynúceho od mája 1999 do dátumu oznámenia rozhodnutia [odôvodnenia č. 792 až č. 989 a článok 2 písm. b) rozhodnutia].
10 Po piate, Komisia uložila Microsoftu ukončiť toto porušovanie, zdržať sa akéhokoľvek identického alebo podobného konania a podriadiť sa nápravným opatreniam v stanovených lehotách (odôvodnenia č. 994 až č. 1053 a články 4 až 8 rozhodnutia).
11 Po šieste, Komisia uložila Microsoftu pokutu 497 196 304 eur (odôvodnenia č. 1054 až č. 1080 a článok 3 rozhodnutia).
Konanie
12 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. júna 2004 Microsoft podal túto žalobu.
13 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. decembra 2004, European Committee for Interoperable Systems (ďalej len „ECIS“), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení D. Paemen a N. Dodoo, advokáti, žiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník podporujúci návrhy Komisie.
14 Komisia a Microsoft predložili svoje písomné pripomienky týkajúce sa tohto návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. a 7. marca 2005.
O návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
O prípustnosti návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
15 Microsoft sa domnieva, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania je neprípustný z dôvodu, že nezodpovedá formálnym podmienkam stanoveným Rokovacím poriadkom Súdu prvého stupňa.
16 Článok 115 rokovacieho poriadku podriaďuje prípustnosť návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dodržaniu podmienok týkajúcich sa lehoty v akej má byť podaný (ods. 1), jeho materiálneho obsahu (ods. 2 prvý pododsek) a zastúpením navrhovateľa (ods. 3).
17 V prejednávanej veci návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania spĺňa tieto podmienky.
18 Okrem toho, článok 115 ods. 2 druhý pododsek rokovacieho poriadku podriaďuje prípustnosť návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dodržaniu formálnych podmienok uvedených v článkoch 43 a 44 rokovacieho poriadku. Článok 44 rokovacieho poriadku vo svojom odseku 5 písm. b) najmä stanovuje, že ak je navrhovateľom vstupu vedľajšieho účastníka do konania právnická osoba podľa súkromného práva, prikladá k návrhu doklad o tom, že splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo riadne vystavené osobou na to oprávnenou.
19 V prejednávanej veci sa Microsoft v podstate domnieva, že rozhodnutia navrhnúť vstup do konania a udeliť splnomocnenie pre D. Paemena a N. Dodooa na tento účel boli riadiacim výborom ECIS prijaté 16. decembra 2004 nezákonne. Microsoft uznáva že valné zhromaždenie ECIS potvrdilo tieto rozhodnutia 12. januára 2005, ale poznamenáva, že k tomuto potvrdeniu došlo až dodatočne po predložení návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a toto potvrdenie je možno tiež nezákonné.
20 Nie je vylúčené, že zákonnosť rozhodnutí prijatých riadiacim výborom ECIS 16. decembra 2004 bola predmetom pochybností, a teda že nemôže byť považované za nesporné, že D. Paemen a N. Dodoo disponovali riadnym splnomocnením, vystaveným zástupcom na to oprávneným, pri podaní návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania 17. decembra 2004. V každom prípade sa však musí konštatovať, že rozhodnutie z 12. januára 2005 prijaté „platne zostaveným“ valným zhromaždením ECIS vyhlásilo „bezvýhradné potvrdenie“ a „bez toho, aby to bolo striktne požadované stanovami ECIS alebo belgickým zákonom, ratifikovalo“ toto rozhodnutie. Toto konštatovanie privádza k záveru, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania zodpovedá požiadavkám článku 44 ods. 5 písm. b) rokovacieho poriadku (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1989, Maurissen a i./Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, Zb. s. 1045, bod 33).
21 Preto je prípustné, aby ECIS žiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník.
O dôvodnosti návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
Tvrdenia navrhovateľa vstupu vedľajšieho účastníka do konania a účastníkov konania
22 ECIS poznamenáva že spĺňa podmienky, ktorým je podriadené právo na vstup vedľajšieho účastníka do konania priznané reprezentatívnym združeniam, a že mu preto musí byť povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu návrhy Komisie.
23 Microsoft namieta proti tomuto návrhu. Spochybňuje, že ECIS predstavuje reprezentatívne združenie, ktoré spĺňa všetky podmienky, ktorým podlieha právo vedľajšieho účastníka na vstup do konania, priznané reprezentatívnym združeniam, a že teda môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.
24 Komisia sa domnieva, že ECIS môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.
Posúdenie predsedu
25 Článok 40 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľný na konanie pred Súdom prvého stupňa v zmysle článku 53 prvého odseku predmetného štatútu, stanovuje, že akákoľvek osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom s výnimkou sporov medzi členskými štátmi, medzi orgánmi Spoločenstiev alebo medzi členskými štátmi a orgánmi Spoločenstiev, môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.
26 Takýto záujem preukazuje reprezentatívne združenie, ktoré má za cieľ ochranu svojich členov, ktoré žiada o vstup do konania, nastoľujúc zásadné otázky dotýkajúce sa týchto členov. Tento široký výklad práva na vstup vedľajšieho účastníka do konania má za cieľ umožniť lepšie posúdiť rámec veci, avšak vyhnúc sa množstvu individuálnych vedľajších účastníkov konania, ktorí by ohrozili efektívnosť a riadny priebeh konania (uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 17. júna 1997, National Power a PowerGen/British Coal a Komisia, C‑151/97 P(I) a C‑157/97 P(I), Zb. s. I‑3491, bod 66; z 28. septembra 1998, Pharos/Komisia, C‑151/98 P, Zb. s. I‑5441, bod 6, a predsedu štvrtej komory Súdu prvého stupňa z 9. marca 2005, Microsoft/Komisia, T‑201/04, neuverejnené v Zbierke, bod 31).
27 V prejednávanej veci ECIS vystupuje ako reprezentatívne združenie podnikov, ktoré podnikajú v odvetví informačných technológií. Reprezentatívny zoznam jeho členov a zoznam uvedený v zápisnici z jeho valného zhromaždenia z 12. januára 2005 potvrdzujú, že hoci počet členov ECIS je obmedzený a nie všetci sú prítomní v odvetví informačných technológií, viacerí z nich v tomto odvetví vykonávajú významnú činnosť. ECIS teda môže byť považovaný za reprezentatívne združenie.
28 V nadväznosti na to ECIS uvádza, že má za cieľ najmä podporu a ochranu nemajetkových a majetkových záujmov svojich členov. Článok 4 jeho stanov potvrdzuje, že tomu tak skutočne je. Musí byť teda uznané, že ECIS má za cieľ ochranu svojich členov.
29 Nakoniec, niektoré z otázok ktoré vznikli v konaní, môžu byť považované za zásadné otázky, týkajúce sa odvetvia informačných technológií, a rozsudok rozhodujúci vo veci sa teda môže týkať členov ECIS, ktorí podnikajú v tomto odvetví.
30 Z vyššie uvedeného vyplýva, že ECIS preukázal oprávnený záujem na rozhodnutí vo veci.
31 Preto musí byť ECIS umožnený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu návrhy Komisie.
O procesných právach vedľajšieho účastníka konania
Tvrdenia účastníkov konania
32 ECIS žiada, aby mu bolo povolené zúčastniť sa písomnej časti konania. Ustanovenia týkajúce sa vedľajšieho účastníctva (články 115 a 116 rokovacieho poriadku) umožňujú sudcovi vyhovieť tomuto návrhu. V každom prípade, takéto riešenie by bolo odôvodnené existenciou nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci (článok 45 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora) alebo aspoň výnimočnými okolnosťami. Z tohto dôvodu odkazuje na skutočnosť, že Computer & Communications Industry Association (ďalej len „CCIA“), ktorej niektorí členovia sú rovnako združení v ECIS, 10. novembra 2004 zobrali späť návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podporujúceho návrhy Komisie, ktorý podali 23. júna 2004.
33 Microsoft napáda tento návrh. Zastáva názor, že články 115 a 116 rokovacieho poriadku neumožňujú sudcovi vyhovieť mu. Dodáva, že ECIS nepreukázal ani existenciu nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci, ani existenciu výnimočných okolností odôvodňujúcich odchýlenie sa od týchto ustanovení.
34 Komisia sa domnieva, že ak by malo byť ECIS umožnené zúčastniť sa písomnej časti konania, tak iba za výnimočných okolností, medzi ktoré môže patriť späťvzatie návrhu zo strany CCIA.
Posúdenie predsedu
35 Článok 115 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť podaný najneskôr do šiestich týždňov od uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie alebo pred rozhodnutím o začatí ústnej časti konania.
36 Článok 116 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak sa vyhovie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol podaný vo vyššie uvedenej lehote šiestich týždňov, vedľajší účastník konania obdrží kópie všetkých procesných dokumentov, ktoré boli doručené účastníkom konania.
37 Článok 116 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, že v prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku predseda určí lehotu, počas ktorej vedľajší účastník konania môže predložiť svoje vyjadrenie obsahujúce návrhy na úplnú alebo čiastočnú podporu alebo úplné či čiastočné zamietnutie návrhov niektorého z účastníkov konania, dôvody a tvrdenia vedľajšieho účastníka konania, ako aj návrhy na dokazovanie, ak nejaké sú.
38 Článok 116 ods. 6 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak je návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaný po uplynutí vyššie uvedenej lehoty šiestich týždňov, môže vedľajší účastník konania na základe správy pre pojednávanie, ktorá mu bola doručená, vyjadriť svoje pripomienky počas ústnej časti konania.
39 Z týchto ustanovení v ich spojení vyplýva, že procesné práva vedľajšieho účastníka konania sú odlišné podľa toho, či vedľajší účastník konania podal svoj návrh na vstup do konania pred uplynutím lehoty šiestich týždňov od uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie alebo po uplynutí tejto lehoty, ale pred začatím ústnej časti konania.
40 Ak vedľajší účastník konania podá svoj návrh pred uplynutím tejto lehoty, má právo zúčastniť sa tak písomnej časti konania, ako aj ústnej časti konania. Z tohto dôvodu musí obdržať procesné dokumenty a môže predložiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania obsahujúce jeho návrhy na úplnú alebo čiastočnú podporu návrhov niektorého z účastníkov konania, jeho dôvody a tvrdenia, ako aj jeho návrhy na dokazovanie, ak nejaké sú.
41 Naopak, ak vedľajší účastník konania podal svoj návrh po uplynutí tejto lehoty, má právo zúčastniť sa iba ústnej časti konania, pokiaľ sa obrátil na Súd prvého stupňa pred jej začatím. Z tohto dôvodu musí obdržať správu pre pojednávanie a počas ústnej časti konania môže vyjadriť svoje pripomienky na jej základe.
42 Tieto ustanovenia majú kogentnú povahu (uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. mája 2002, Coe Clerici Logistics/Komisia, T‑52/00, Zb. s. II‑2553, body 24 a 31), nedisponujú nimi ani účastníci konania, dokonca ani sudca.
43 V prejednávanej veci bolo oznámenie týkajúce sa podania žaloby uverejnené 10. júla 2004 (Ú. v. EÚ C 179, s. 18). Návrh ECIS na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol do kancelárie Súdu prvého stupňa doručený 17. decembra 2004. Je teda zrejmé, že bol podaný po uplynutí lehoty šiestich týždňov stanovenej v článku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, predĺženej o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť stanovenú článkom 102 ods. 2 predmetného rokovacieho poriadku.
44 Preto ECIS môže uplatňovať iba procesné práva stanovené článkom 116 ods. 6 rokovacieho poriadku.
45 ECIS sa však domnieva, že späťvzatie návrhu zo strany CCIA predstavuje nepredvídateľnú okolnosť alebo vyššiu moc.
46 Článok 45 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora stanovuje, že uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak účastník konania preukáže existenciu nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci.
47 Ustanovenia týkajúce sa procesných lehôt sa uplatňujú striktne, čo zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo akéhokoľvek svojvoľného zaobchádzania pri výkone spravodlivosti (rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Ferriera Valsabbia/Komisia, 209/83, Zb. s. 3089, bod 14, a uznesenie Súdneho dvora z 18. januára 2005, Zuazaga Meabe/ÚHVT, C‑325/03 P, Zb. s. I‑403, bod 16).
48 Článok 45 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora, ktorý je výnimkou zo zásady a musí byť teda vykladaný striktne, sa uplatňuje na procesné lehoty kogentnej povahy, ktorých uplynutie má za následok zánik práva podať žalobu, ktoré bolo až dovtedy dostupné fyzickej alebo právnickej osobe (rozsudok Súdneho dvora z 2. marca 1967, Simet a i./Vysoký úrad, 25/65 a 26/65, Zb. s. 39, 52) alebo podať návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania (uznesenie predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa z 22. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf/Komisia, T‑244/93 a T‑486/93, body 18 až 20, neuverejnené v Zbierke).
49 V rozsahu, v akom sa článok 45 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora uplatňuje rovnako na lehotu šiestich týždňov uvedenú v článku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorej uplynutie má za následok nie zánik práva podať návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ale, ako v danom prípade, obmedzenie procesných práv udelených vedľajšiemu účastníkovi konania, judikatúrou je ustálené, že tento článok umožňuje odchýliť sa od ustanovení týkajúcich sa procesných lehôt iba vo výnimočných prípadoch nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci (rozsudok Ferriera Valsabbia/Komisia, už citovaný, bod 14, a uznesenie Zuazaga Meabe/ÚHVT, už citované, bod 16).
50 Pojmy nepredvídateľnej okolnosti a vyššej moci sa na jednej strane týkajú objektívneho prvku vzťahujúceho sa na existenciu neobvyklej udalosti, nezávislej od vôle zainteresovanej osoby a, na druhej strane, subjektívneho prvku týkajúceho sa povinnosti zainteresovanej osoby zabezpečiť sa proti dôsledkom tejto udalosti, prijatím primeraných opatrení a, najmä, sledovaním vývoja konania a pozornosťou (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1994, Bayer/Komisia, C‑195/91 P, Zb. s. I‑5619, bod 32, a uznesenie Zuazaga Meabe/ÚHVT, už citované, bod 25).
51 V prejednávanej veci späťvzatie návrhu zo strany CCIA zrejme predstavuje udalosť nezávislú od vôle ECIS, hoci, ako to ECIS pripustil, tieto dve reprezentatívne združenia majú spoločných členov.
52 Napriek tomu toto nepredstavuje neobvyklú udalosť. Každý vedľajší účastník konania má vždy právo zobrať späť svoj návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, rovnako ako je každý žalobca oprávnený zobrať späť svoju žalobu podľa článku 99 rokovacieho poriadku. Späťvzatie návrhu zo strany vedľajšieho účastníka konania teda nie je neobvyklé. Okrem toho, žiadna zo skutkových okolností uvádzaných zo strany ECIS neumožňuje v danom prípade kvalifikovať späťvzatie návrhu vykonané zo strany CCIA ako neobvyklé. Najmä ak sa osoba, akou je CCIA, zúčastňuje v postavení tretej zainteresovanej osoby na správnom konaní s cieľom presvedčiť Komisiu o existencii porušenia predpisov hospodárskej súťaže, keď Komisia prijme rozhodnutie v tomto smere, keď sa autor porušenia domáha zrušenia tohto rozhodnutia a keď predmetná osoba vstúpi do konania ako vedľajší účastník s cieľom uplatniť svoj záujem, nemôže byť považované za neobvyklé, že nakoniec sa rozhodne zmeniť svoju stratégiu, urovnať svoj spor so žalobcom mimosúdne a, ak to považuje za vhodné, prostredníctvom zaplatenia finančnej protihodnoty.
53 Nakoniec ECIS nepreukazuje a nesnaží sa vážne preukázať, že sa vyrovnal so svojou povinnosťou, ktorá je mu uložená, zabezpečiť sa proti dôsledkom tejto udalosti prijatím primeraných opatrení.
54 Preto ECIS nepreukázal existenciu nepredvídanej okolnosti alebo vyššej moci.
55 ECIS sa nakoniec domnieva, že späťvzatie návrhu zo strany CCIA predstavuje výnimočnú okolnosť.
56 Dokonca za predpokladu, že určité výnimočné okolnosti umožňujú vedľajšiemu účastníkovi, ktorý podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania po uplynutí lehoty šiestich týždňov stanovenej článkom 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, požívať iné procesné právo, než sú procesné práva udelené mu článkom 116 ods. 6 predmetného rokovacieho poriadku, je potrebné pripomenúť, že skutkové okolnosti uvádzané zo strany ECIS neumožňujú považovať späťvzatie vykonané zo strany CCIA ani za neobvyklé, ani za výnimočné.
57 Z vyššie uvedeného vyplýva, že právami ECIS budú práva, ktoré stanovuje článok 116 ods. 6 rokovacieho poriadku.
58 V rozsahu, v akom návrh na účasť na písomnej časti konania podaný zo strany ECIS má byť vykladaný nie ako uplatnenie práva, ale ako prejav ochoty reagovať na opatrenia na zabezpečenie konania, ktorými by Súd prvého stupňa chcel vyzvať na písomné vyjadrenie sa podľa článku 64 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, je potrebné poznamenať, že štvrtej komore Súdu prvého stupňa bude prislúchať, ak takýto moment nastane, zvážiť potrebu takéhoto opatrenia.
O trovách
59 Článok 87 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že o trovách konania sa rozhoduje v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí.
60 V tomto štádiu konania teda musí byť rozhodnutie o trovách konania vyhradené na neskôr.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA ŠTVRTEJ KOMORY
nariadil:
1. European Committee for Interoperable Systems sa povoľuje vstup do konania T‑201/04 ako vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu návrhy Komisie.
2. European Committee for Interoperable Systems bude môcť na základe správy pre pojednávanie, ktorá mu bude doručená, vyjadriť svoje pripomienky počas ústnej časti konania.
3. O trovách konania bude rozhodnuté neskôr.
V Luxemburgu 28. apríla 2005