ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 25. apríla 2007

Vec F‑71/06

Maddalena Lebedef-Caponi

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Posúdenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie 2004 – Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 43 služobného poriadku – Článok 26 služobného poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Lebedef‑Caponi navrhuje zrušenie správy o jej služobnom postupe za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 25, 43 a článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Vypracovanie – Úradníci, ktorí vykonávajú funkcie zastupovania zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Zhoršenie hodnotenia v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a článok 43)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Rešpektovanie práva na obranu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26 prvý a druhý odsek a článok 43)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      Na to, aby bolo rozhodnutie riadne oznámené v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, je nielen potrebné, aby bolo oznámeného osobe, ktorej je určené, ale aj to, aby táto osoba bola schopná účinne sa oboznámiť s jeho obsahom. Preto elektronicky zaslaná informácia hodnotenému úradníkovi, že bolo prijaté rozhodnutie o jeho konečnej hodnotiacej správe a že je prístupné v informačnom systéme inštitúcie, sama osebe nepostačuje na začatie plynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Skutočnosť, že úradník je prítomný na svojom pracovisku, nedovoľuje v prípade neexistencie dokumentu potvrdzujúceho prijatie alebo otvorenie dotknutej správy v elektronickej schránke dôjsť s dostatočnou istotou k záveru, že sa skutočne mohol oboznámiť so sporným rozhodnutím, a teda sa nemôže rovnať dôkazu.

(pozri body 29 – 31 a 34)

Odkaz:

Súdny dvor, 15. júna 1976, Jänsch/Komisia, 5/76, Zb. s. 1027, bod 10

Súd prvého stupňa, 17. januára 2001, Kraus/Komisia, T‑14/99, Zb. VS s. I‑A‑7, II‑39, bod 22; 23. novembra 2005, Ruiz Bravo-Villasante/Komisia, T‑507/04, Zb. VS s. I‑A‑361, II‑1609, bod 29; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 121

2.      Z článku 6 ods. 3 písm. c), všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou vyplýva, že činnosti zastupovania zamestnancov sa musia zohľadniť aj u úradníkov, ktorí nie sú zamestnaní na plný pracovný úväzok v rámci hodnotenia prostredníctvom predbežnej konzultácie so skupinou ad hoc a v prípade odvolania so spoločným hodnotiacim výborom.

Účelom konzultácie so skupinou ad hoc je poskytnúť hodnotiteľovi potrebné informácie pre posúdenie činností, ktoré hodnotený úradník vykonáva ako zástupca zamestnancov vzhľadom na to, že tieto činnosti sa považujú za súčasť služby, ktorú je tento úradník povinný vykonávať pre svoju inštitúciu. Okrem toho na základe článku 6 ods. 3 písm. c) uvedených všeobecných vykonávacích ustanovení musí hodnotiteľ uskutočniť konzultáciu so skupinou ad hoc pred vypracovaním prvého návrhu správy o služobnom postupe.

Z uvedeného vyplýva, že hodnotiteľ je pri vypracovávaní správy o služobnom postupe úradníka, ktorý vykonáva činnosti zastupovania zamestnancov, povinný zohľadniť stanovisko skupiny ad hoc. Týmto stanoviskom však nie je viazaný. Pokiaľ ho však neakceptuje, musí vysvetliť dôvody, pre ktoré sa od neho odchýlil. Na splnenie požiadavky odôvodnenia v tejto súvislosti nestačí, aby sa stanovisko len pripojilo k správe o služobnom postupe.

Pokiaľ nezrovnalosť, ktorej sa dopustil hodnotiteľ opraví overovateľ v štádiu preskúmania, konečná správa o služobnom postupe nie je protiprávna.

(pozri body 43 – 46 a 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa, 5. novembra 2003, Lebedef/Komisia, T‑326/01, Zb. VS s. I‑A‑273, II‑1317, body 53 až 55 a 61; 25. októbra 2005, Fardoom a Reinard/Komisia, T‑43/04, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑1465, bod 90

3.      Odôvodnenie správy o služobnom postupe nemožno považovať za natoľko vážne a zjavne nekoherentné, aby bránili žalobkyni so znalosťou veci posúdiť jeho dôvodnosť a súdu preskúmať zákonnosť tejto správy v prípade, keď syntéza a posúdenie nie sú úplne koherentné, ale so zreteľom na všetky poznámky hodnotiteľa mohol úradník spoznať dôvod zhoršenia posúdenia a celkovej známky v porovnaní s predchádzajúcou správou o služobnom postupe.

(pozri body 64 – 66)

Odkaz:

Súd prvého stupňa, 21. októbra 1992, Maurissen/Dvor audítorov, T‑23/91, Zb. s. II‑2377, bod 47

4.      Základnú zásadu dodržiavania práva na obranu nie je možné v oblasti hodnotenia zamestnancov Európskeho spoločenstva vykladať tak, že ukladá povinnosť predchádzajúceho upozornenia pred uskutočnením konania, ktoré vedie k tomuto hodnoteniu. Na tento záver nemá žiaden vplyv článok 26 prvý a druhý odsek služobného poriadku, ktorý použitie akýchkoľvek správ voči úradníkovi týkajúcich sa jeho spôsobilosti, výkonnosti alebo správania podmieňuje ich oznámením dotknutému úradníkovi pred vložením do jeho osobného spisu. Príslušné ustanovenia, ktorých cieľom je zaručiť právo úradníka na obranu, sa totiž týkajú už existujúcich dokumentov. Tieto ustanovenia bránia tomu, aby v priebehu hodnotiaceho konania boli tieto dokumenty použité proti hodnotenému úradníkovi, ak nebol s nimi oboznámený pred ich vložením do osobného spisu. Tieto ustanovenia neukladajú povinnosť vopred vyhotoviť dokumenty formálne zaznamenávajúce akékoľvek tvrdenie o skutočnostiach vytýkaných dotknutému úradníkovi.

Hodnotiteľ teda neporušuje zásadu dodržania práv na obranu ani článok 26 služobného poriadku, pokiaľ do hodnotiacej správy zahrnie skutočnosti v neprospech hodnoteného úradníka bez toho, aby boli obsiahnuté v niektorom dokumente jeho osobného spisu.

(pozri body 71 – 74)

Odkaz:

Súdny dvor, 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, Zb. s. I‑10915, body 39, 40 a 41 a citovaná judikatúra

5.      V rámci systému hodnotenia zamestnancov zavedeného Komisiou, podľa ktorého ciele stanovené hodnotiteľom po dohode s hodnoteným úradníkom predstavujú referenčný základ pre hodnotenie výkonu, je hodnotiteľ oprávnený zohľadniť odmietnutie úradníka vykonávať určité úlohy potrebné na dosiahnutie jedného z týchto cieľov, aj keď tieto nie sú uvedené v opise pracovného miesta úradníka podľa správy o služobnom postupe, pokiaľ úradník nenapadol stanovenie tohto cieľa pred overovateľom, na čo mal právo, a pokiaľ predmetný cieľ zodpovedá úlohám, ktoré zvyčajne vykonávajú úradníci v rovnakej platovej triede ako žalobkyňa.

(pozri body 77 – 79)