ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 20. júna 2012

Vec F‑66/11

Alma Yael Cristina

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania o nepripustení na hodnotiace skúšky – Opravné prostriedky – Žaloba podaná bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie o administratívnej sťažnosti – Prípustnosť – Osobitné podmienky pripustenia do výberového konania – Požadovaná odborná prax“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorá smeruje jednak k zrušeniu rozhodnutia výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AST/111/10 o nepripustení žalobkyne na hodnotiace skúšky tohto výberového konania a jednak k zaviazaniu Komisie na náhradu ujmy, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku tohto rozhodnutia

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Fakultatívny charakter – Podanie – Dôsledky – Zachovanie práva predložiť vec priamo súdu Únie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Predložené diplomy alebo potvrdenia o odbornej praxi – Posúdenie výberovou komisiou – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 2 druhý odsek a článok 5)

1.      Ak neúspešný uchádzač spochybňuje rozhodnutie výberovej komisie výberového konania, nie je potrebné, aby predtým podal sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré spochybňuje. Ak sa však takýto uchádzač obráti na menovací orgán, dôsledkom takého postupu bez ohľadu na jeho právny význam nemôže byť pozbavenie uchádzača jeho práva obrátiť sa priamo na súd. Okrem toho prípustnosť takejto žaloby podanej na súd nemôže podliehať podmienke vyčerpania prostriedkov konania pred podaním žaloby stanovenej v článku 91 služobného poriadku, pretože táto podmienka sa uplatňuje iba na žaloby, pri ktorých je administratívna sťažnosť povinná.

V tejto súvislosti dodržanie požiadaviek právnej istoty nemôže odôvodniť, aby sa na priame podanie veci na súd uplatnila podmienka prípustnosti, ktorá mu nie je vlastná, bez obmedzenia práva predložiť priamo súdu rozhodnutie výberovej komisie výberového konania, ktorým disponujú neúspešní uchádzači. Pokiaľ ide o dodržanie zásady riadneho výkonu spravodlivosti, najlepším spôsobom, ako túto zásadu dodržať, je zaoberať sa priamou žalobou doručenou súdu bez ohľadu na riziká sťažnosti, ktorá mu nebola predložená.

(pozri body 38, 40, 42, 50 a 51)

Odkaz:

Súdny dvor: 30. novembra 1978, Salerno a i./Komisia, 4/78, 19/78 a 28/78, bod 10

Súd prvého stupňa: 20. júna 1990, Burban/Parlament, T‑133/89, bod 17

2.      Výberová komisia výberového konania je zodpovedná za posúdenie každého jednotlivého prípadu, či odborná prax, ktorou sa preukazuje každý uchádzač, zodpovedá úrovni vyžadovanej v oznámení o výberovom konaní. Výberová komisia má v tejto súvislosti v rámci ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa výberových konaní diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o posúdenie povahy a trvania predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj pokiaľ ide o užší či menej úzky vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť. Súd Únie sa tak v rámci svojho preskúmania zákonnosti musí obmedziť na overenie toho, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

Z tohto hľadiska výberová komisia výberového konania na overenie, či sú splnené podmienky pripustenia, môže zohľadniť iba údaje poskytnuté uchádzačmi v prihláškach a dosvedčujúce dokumenty, ktoré na ich podporu majú uchádzači predložiť, a nie je vôbec povinná vyzvať uchádzačov, aby predložili doplňujúce doklady, ani sama vykonať zisťovanie s cieľom overiť, či dotknutá osoba spĺňa všetky podmienky oznámenia o výberovom konaní. Z ustanovení článku 2 druhého odseku prílohy III služobného poriadku vyplýva, že tieto ustanovenia poskytujú výberovej komisii výberového konania iba možnosť požiadať uchádzačov o doplňujúce informácie, pokiaľ má pochybnosti o význame predloženého dokladu. V tejto súvislosti to, čo normotvorca pre výberovú komisiu výberového konania stanovil len ako možnosť, nemožno zmeniť na povinnosť.

(pozri body 67 – 69, 80 a 81)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 21. novembra 2000, Carrasco Benítez/Komisia, T‑214/99, body 71 a 78; 25. marca 2004, Petrich/Komisia, T‑145/02, bod 37; 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, body 65 a 66

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Časta/Komisia, F‑40/09, body 58 a 67 a tam citovaná judikatúra