Language of document :

Odvolanie podané 14. februára 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 4. decembra 2018 vo veci T-518/16, Carreras Sequeros a i./Komisia

(vec C-119/19 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: T. S. Bohr, G. Gattinara, L. Vernier, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Francisco Carreras Sequeros, Mariola de las Heras Ojeda, Olivier Maes, Gabrio Marinozzi, Giacomo Miserocchi, Marc Thieme Groen, Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok zo 4. decembra 2018, Carreras Sequeros a i./Komisia, T-518/16,

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o druhom, treťom a štvrtom žalobnom dôvode, uplatnených v žalobe v konaní na prvom stupni,

vyhlásil, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia uvádza dva odvolacieho dôvody.

1.    V rámci prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri výklade článku 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Prvá časť sa týka nesprávneho právneho posúdenia pri výklade obsahu článku 31 ods. 2 Charty. Obsah nároku na dobu platenej dovolenky za kalendárny rok, ktorý tento článok 31 ods. 2 zaručuje, je spresnený v článku 7 smernice 2003/881 . Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zohľadnil ďalšie ustanovenia smernice 2033/88, ako napr. články 14 a 23, a domnieval sa, že sa vzťahujú na normotvorcu.

V rámci druhej časti Komisia tvrdí, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri výklade článku 31 ods. 2 Charty v rozsahu, v akom Všeobecný súd dospel k záveru, že zníženie vykonané v článku 6 prílohy X Služobného poriadku nie je zlučiteľné s údajnou zásadou, ktorá má uprednostňovať zlepšovanie životných a pracovných podmienok jednotlivcov. Takáto zásada nemá žiadny právny základ.

Tretia časť sa subsidiárne týka nesprávneho právneho posúdenia pri výklade ďalších ustanovení Služobného poriadku, ktoré tvoria kontext článku 6 prílohy X Služobného poriadku. Všeobecný súd zo svojho preskúmania podľa Komisie nesprávne vylúčil ďalšie ustanovenia Služobného poriadku iba z toho dôvodu, že existovali už pred úpravou článku 6 prílohy X Služobného poriadku. Normotvorca má širokú diskrečnú právomoc pri výbere opatrení, ktoré majú byť zmenené alebo zachované.

2.    V rámci druhého odvolacieho dôvodu sa Komisia odvoláva na nesprávne právne posúdenie pri výklade článku 52 ods. 1 Charty. Všeobecný súd nezohľadnil judikatúru, podľa ktorej má normotvorca širokú voľnú úvahu, keď upravuje Služobný poriadok, a podľa ktorej môže byť zásada proporcionality porušená iba vtedy, keď normotvorca zjavne prekročil medze tejto voľnej úvahy.

____________

1 Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/04 s. 381).