Žaloba podaná 24. apríla 2020 – Európska komisia/Rada Európskej únie
(vec C-180/20)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Kellerbauer, T. Ramopoulos, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
zrušiť rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/245 1 zo 17. februára 2020 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Rade pre partnerstvo zriadenej Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku Rady pre partnerstvo a rokovacích poriadkov Výboru pre partnerstvo, podvýborov a iných orgánov zriadených Radou pre partnerstvo a o stanovenie zoznamu podvýborov, na účely vykonávania uvedenej dohody s výnimkou jej hlavy II (ďalej len „rozhodnutie Rady 2020/245“) a rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/2462 zo 17. februára 2020 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Rade pre partnerstvo zriadenej Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku Rady pre partnerstvo a rokovacích poriadkov Výboru pre partnerstvo, podvýborov a iných orgánov zriadených Radou pre partnerstvo a o stanovenie zoznamu podvýborov, na účely vykonávania hlavy II uvedenej dohody (ďalej len „rozhodnutie Rady 2020/246“),
uložiť Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia tvrdí, že i) vylúčiť hlavu II dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve z pôsobnosti rozhodnutia Rady 2020/245 , (ii) prijať samostatné rozhodnutie Rady 2020/246, pokiaľ ide výlučne o hlavu II dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve, ktoré má za hmotnoprávny základ článok 37 ZEÚ a (iii) doplniť druhý pododsek článku 218 ods. 8 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Rada sa uznáša jednomyseľne, keď sa dohoda vzťahuje na oblasť, v ktorej sa na prijatie aktu vyžaduje jednomyseľnosť, porušuje Zmluvu, ako ju vykladá judikatúra Súdneho dvora.
Tento žalobný dôvod je založený na nasledujúcich tvrdeniach.
Po prvé, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, hmotnoprávny základ rozhodnutia Rady založeného na článku 218 ods. 9 ZFEU, pokiaľ ide o pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, musí byť určený v súlade s ťažiskom dohody ako celku. Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve sa týka najmä obchodu a spolupráce na rozvoji, ako aj obchodu v oblasti dopravných služieb, zatiaľ čo väzby medzi dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve a SZBP nie sú dosť významné na to, aby odôvodňovali hmotnoprávny základ podľa SZBP, pokiaľ ide o dohodu ako celok. Rada teda nesprávne zahrnula článok 37 ZEÚ do právneho základu rozhodnutia 2020/246 a toto rozhodnutie bolo teda nesprávne prijaté podľa pravidla hlasovania vyžadujúceho jednomyseľnosť.
Po druhé inštitúcie Únie nemôžu umelo rozdeliť jeden akt na viacero častí, pričom vytvoria časti s rozdielnymi ťažiskami, pretože inak by boli oprávnené obísť požiadavku stanovenú v článku 31 ZEÚ, podľa ktorej každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené Zmluvami a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Keď Rada určí pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá upravujúce fungovanie tohto orgánu v oblasti všetkých ustanovení dohody, rozdelenie rozhodnutia Rady na dve rozhodnutia nemožno odôvodniť. Keďže dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve nerozlišuje medzi procesnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú, keď dotknuté orgány konajú podľa hlavy II alebo iných hláv dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve, Rada pochybila, keď prijala dve samostatné rozhodnutia, z ktorých sa len jedno týka hlavy II dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve.
____________
1 Ú. v. EÚ L 52, 2020, s. 3.
2 Ú. v. EÚ L 52, 2020, s. 5.