Vec T‑655/11

FSL Holdings a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s banánmi v Taliansku, Grécku a Portugalsku – Koordinácia pri určovaní cien – Prípustnosť dôkazov – Právo na obhajobu – Zneužitie právomoci – Dôkaz o porušení – Výpočet výšky pokuty“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) zo 16. júna 2015

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkazy, ktoré možno prijať – Zákonnosť odovzdania informácií Komisii získaných od vnútroštátnych orgánov – Posúdenie vnútroštátnymi súdmi z hľadiska vnútroštátneho práva – Odovzdanie, ktoré vnútroštátny súd nevyhlásil za nezákonné – Zohľadnenie takto odovzdaných informácií ako dôkazov zo strany Komisie – Prípustnosť

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 12 ods. 2)

2.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie – Rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje inšpekcia – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Povinnosť uviesť predmet a účel inšpekcie

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 4)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Preskúmavacie právomoci Komisie – Použitie informácií zozbieraných počas vyšetrovania – Hranice – Začatie vyšetrovania na účely overenia správnosti informácií, ktoré vyšli najavo náhodou pri kontrole – Prípustnosť

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoci Komisie – Právomoc rozdeliť konanie – Rozdelenie znamenajúce začatie nového vyšetrovania – Diskrečná právomoc

(Článok 101 ZFEÚ)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Možnosť dotknutého podniku naplno uplatniť uvedené práva až po zaslaní oznámenia o výhradách – Ručne písané poznámky, získané v rámci vnútroštátnych vyšetrovaní, dané k dispozícii Komisii – Povinnosť informovať o tom dotknutý podnik vo fáze predbežného vyšetrovania pred zaslaním oznámenia o výhradách – Neexistencia

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Poskytnutie podmienečného oslobodenia od pokút pred prijatím konečného rozhodnutia Komisie – Rozsah – Upozornenie Komisie na dočasnú povahu procesného postavenia vytvoreného udelením podmienečného oslobodenia od pokút – Nezákonný nátlak – Neexistencia

[Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 8 písm. a) a b), bod 11 písm. a) až c), body 15, 16, 18 a 19]

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu – Úplné oslobodenie – Podmienky – Plná, trvalá a účinná spolupráca dotknutého podniku – Pojem

[Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 11 písm. a)]

8.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem

(Článok 263 ZFEÚ)

9.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Právny rámec – Usmernenia prijaté Komisiou – Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút výmenou za spoluprácu obvinených podnikov – Samoobmedzenie voľnej úvahy – Rozsah

(Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

10.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Preskúmavacie právomoci Komisie – Použitie informácií zozbieraných počas vyšetrovania vykonaného v rámci iného konania – Prípustnosť – Povinnosť plnej, trvalej a účinnej spolupráce podniku, ktorý žiada o úplné oslobodenie od pokút – Rozsah

(Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

11.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Dôkazná sila dobrovoľných výpovedí hlavných účastníkov kartelu s cieľom mať prospech z uplatnenia oznámenia o spolupráci

(Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

12.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Zohľadnenie preukázaných skutočností mimo obdobia porušovania – Prípustnosť – Požadovaný stupeň dôkaznej sily nepriamych dôkazov zohľadňovaných jednotlivo

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)

13.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia pozostávajúceho z uzavretia protisúťažnej dohody – Rozhodnutie opierajúce sa o listinné dôkazy – Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia

(Článok 101 ZFEÚ)

14.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Listinné dôkazy – Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu – Kritériá – Dokument vypracovaný v bezprostrednej súvislosti s udalosťami alebo priamym svedkom týchto udalostí – Vysoká dôkazná hodnota

(Článok 101 ZFEÚ)

15.    Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť – Dôsledky

(Článok 101 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1)

16.    Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Dohoda s cieľom obmedziť hospodársku súťaž – Súčasné sledovanie legitímnych cieľov – Neexistencia vplyvu

(Článok 101 ZFEÚ)

17.    Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Koordinácia a spolupráca nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku určovať autonómne svoje správanie na trhu – Zverejnenie citlivých informácií, ktorým sa odstraňuje neistota týkajúca sa budúceho správania konkurenta – Verejne známe informácie – Zahrnutie – Podmienky

(Článok 101 ZFEÚ)

18.    Kartely – Dohody medzi podnikmi – Podnik, ktorý sa zúčastnil na protisúťažnej dohode – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Okolnosť neumožňujúca nevyhnutne vylúčiť jeho účasť na dohode

(Článok 101 ZFEÚ)

19.    Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Pripísateľnosť správania orgánov podniku tomuto podniku – Podmienky – Konanie osoby oprávnenej konať v mene podniku

(Článok 101 ZFEÚ)

20.    Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Výmena informácií medzi konkurentmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Posúdenie z hľadiska povahy porušenia – Rokovanie medzi konkurentmi o významných faktoroch pre vývoj cien – Porušenie z hľadiska cieľa – Neexistencia priamej súvislosti medzi zosúladeným postupom a spotrebiteľskými cenami – Chýbajúca relevantnosť

(Článok 101 ZFEÚ)

21.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Odmietnutie oznámiť dokument – Odôvodnenie

(Článok 101 ZFEÚ)

22.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Výsluchy – Výsluch určitých osôb – Voľná úvaha Komisie – Hranica – Rešpektovanie práva na obhajobu

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 10 ods. 3 a článok 13)

23.    Kartely – Komplexné porušenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu – Jednotná kvalifikácia ako „dohoda a/alebo zosúladený postup“ – Prípustnosť

(Článok 101 ZFEÚ)

24.    Kartely – Zosúladený postup – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie – Rozlišovanie medzi porušeniami na základe cieľa a porušeniami na základe následku – Kritériá umožňujúce považovať dohodu za obmedzenie z hľadiska cieľa

(Článok 101 ZFEÚ)

25.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Nekonštatovanie porušenia týkajúceho sa iného subjektu, ktorý sa nachádza v podobnej situácii – Neexistencia vplyvu

(Článok 101 ZFEÚ)

26.    Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pripísanie zodpovednosti podniku z dôvodu účasti na porušení posudzovanom ako celok – Podmienky

(Článok 101 ZFEÚ)

27.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena – Jediné a pokračujúce porušenie – Neexistencia dôkazu týkajúceho sa určitých období celkového zohľadňovaného obdobia – Prerušenie účasti podniku na porušení – Opakované porušovanie – Dôsledky na určenie výšky pokuty

(Článok 101 ZFEÚ)

28.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Metóda výpočtu zohľadňujúca rôzne flexibilné faktory – Voľná úvaha Komisie – Hranice – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania – Výpočet základnej výšky pokuty – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 9, 12, 13 a 19 až 23)

29.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Výpočet základnej výšky pokuty – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia – Účinok protisúťažného postupu – Nerozhodné kritérium

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 19 až 24)

30.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Povinnosť Komisie dodržiavať svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29)

31.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku – Vplyv nepotrestania iného hospodárskeho subjektu – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)

1.      Podľa práva Únie nemožno pripustiť získané dôkazy, keď nebol vôbec dodržaný postup stanovený pre ich zaobstaranie, ktorého cieľom je chrániť základne práva dotknutých subjektov. Použitie tohto postupu treba preto považovať za podstatnú formálnu náležitosť v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ. Porušenie podstatných formálnych náležitostí vyvoláva následky bez ohľadu na to, či toto porušenie spôsobilo ujmu tomu, kto sa ho dovoláva.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o správne konanie v oblasti hospodárskej súťaže, zákaz používať informácie, ktoré získa Komisia a orgány hospodárskej súťaže členských štátov na základe ich vyšetrovacích právomocí, ako dôkazy na iné účely, než sú tie, na ktoré boli získané, stanovený v článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, zodpovedá konkrétnej potrebe, a to potrebe zabezpečiť dodržiavanie procesných záruk pri zbieraní informácií Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov v rámci ich úloh, pričom sa medzi týmito orgánmi zároveň umožní výmena informácií. Z tohto zákazu však nemožno automaticky vyvodiť, že Komisia vo všeobecnosti nesmie použiť ako dôkaz informácie, ktoré získal vnútroštátny orgán v rámci výkonu svojich funkcií.

V tejto súvislosti zákonnosť odovzdania informácií získaných na základe vnútroštátneho trestného práva vnútroštátnym prokurátorom alebo príslušnými orgánmi v oblasti hospodárskej súťaže Komisii je otázkou, ktorá je upravená vnútroštátnym právom. Okrem toho súd Únie nemá právomoc preskúmavať vo vzťahu k vnútroštátnemu právu zákonnosť aktu prijatého vnútroštátnym orgánom. Teda vzhľadom na to, že vnútroštátny súd nevyhlásil odovzdanie predmetných dokumentov za nezákonné, nemožno tieto dokumenty považovať za neprípustné dôkazy, ktoré je potrebné vyňať zo spisu.

(pozri body 44 – 46, 78, 80)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 48 – 53)

3.      V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže aj keď informácie, ktoré Komisia získa počas kontrol, nesmú byť použité na iné účely než na tie, ktoré sú uvedené v poverení na kontrolu alebo v rozhodnutí o kontrole, nemožno však z toho vyvodiť, že by Komisia nemohla začať vyšetrovanie na účely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela počas predchádzajúcej inšpekcie, v prípade, že tieto informácie poukazujú na existenciu správaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže uvedenými v Zmluve. V rámci takého nového vyšetrovania je Komisia oprávnená požadovať nové kópie dokumentov získaných počas prvého vyšetrovania a použiť ich tak ako dôkazy vo veci, ktorej sa týka druhé vyšetrovanie, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo predmetných podnikov na obhajobu.

Preto požiadanie podniku, aby opätovne predložil dokumenty, ktoré už predložil počas prvého vyšetrovania, nie je neoprávnené, ale je nevyhnutnou podmienkou použitia uvedených dokumentov v rámci druhého vyšetrovania.

(pozri body 54, 55, 69, 104, 157)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 56, 57, 148)

5.      V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže práve zaslanie oznámenia o výhradách, ako aj prístup k spisu umožňujúci adresátovi tohto oznámenia oboznámiť sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, zaručujú právo na obhajobu.

Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiž dotknutý podnik informovaný o všetkých dôležitých skutočnostiach, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. V dôsledku toho sa dotknutý podnik môže domáhať svojho práva na obhajobu v celom rozsahu až po zaslaní uvedeného oznámenia.

Ak by sa totiž vyššie uvedené právo vzťahovalo aj na obdobie pred zaslaním oznámenia o výhradách, účinnosť vyšetrovania Komisie by bola ohrozená, keďže podnik by bol už v prvej fáze vyšetrovania Komisie schopný identifikovať informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej ešte známe nie sú.

Komisia preto nie je pred zaslaním oznámenia o výhradách povinná informovať dotknutý podnik, že vnútroštátny orgán jej odovzdal dokumenty.

(pozri body 94 – 97)

6.      V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže sa udelením podmienečného oslobodenia od pokút vytvára osobitné procesné postavenie v priebehu správneho konania v prospech podniku spĺňajúceho podmienky stanovené v bode 8 oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, čo vyvoláva určité právne účinky. Toto podmienečné oslobodenie však nie je nijako porovnateľné s konečným oslobodením od pokút, ktoré sa udelí až na konci správneho konania.

Až na konci správneho konania pri prijímaní konečného rozhodnutia Komisia v tomto rozhodnutí oslobodí alebo neoslobodí od pokút v pravom zmysle slova podnik, ktorému bolo udelené podmienečné oslobodenie. Práve v tomto momente sa skončia aj účinky procesného postavenia vyplývajúceho z podmienečného oslobodenia od pokút.

Zo systému stanoveného v oznámení o spolupráci teda vyplýva, že podniku, ktorý žiada o oslobodenie od pokút, sa do prijatia konečného rozhodnutia neudelí oslobodenie od pokút v pravom zmysle slova, ale sa mu len prizná procesné postavenie, ktoré môže na konci správneho konania viesť k oslobodeniu od pokút, ak sú splnené požadované podmienky.

Komisia teda nie je povinná zaujať konečné stanovisko k žiadosti o oslobodenie už od štádia oznámenia o výhradách.

V tejto súvislosti vzhľadom na povinnosti, ktoré podniku vyplývajú z procesného postavenia žiadateľa o oslobodenie, nemožno konštatovať, že samotná skutočnosť, že Komisia ho upozornila na toto postavenie, predstavuje nezákonný nátlak.

(pozri body 116, 119, 120, 146, 154)

7.      Udelenie úplného oslobodenia od pokút predstavuje výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti podniku za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorá je odôvodnená cieľom odhaľovania, vyšetrovania, sankcionovania a odrádzania od praktík, ktoré predstavujú najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže. Za týchto okolností je teda logické požadovať, aby podnik, ktorý žiada o oslobodenie od pokút, výmenou za udelenie úplného oslobodenia za protiprávne správanie, ktorého sa dopustil, spolupracoval s Komisiou, pričom táto spolupráca musí byť podľa oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov „plná, trvalá a účinná“.

Z označenia spolupráce za „plnú“ vyplýva, že na to, aby mu oslobodenie bolo udelené, spolupráca žiadateľa o oslobodenie od pokút s Komisiou musí byť úplná, absolútna a bezvýhradná. Označenie tejto spolupráce za „trvalú“ a „účinnú“ znamená, že táto spolupráca musí trvať počas celého správneho konania a musí byť v zásade okamžitá.

Navyše zníženie pokuty na základe príslušného oznámenia o spolupráci môže byť odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vo všeobecnosti správanie predmetného podniku môžu byť v danej súvislosti považované za preukazujúce skutočnú spoluprácu z jeho strany.

Ako totiž vyplýva zo samotného pojmu spolupráca, zníženie pokuty na základe príslušného oznámenia o spolupráci môže byť priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedčí o takom duchu spolupráce.

To platí o to viac v prípade spolupráce, ktorá je nevyhnutná na odôvodnenie udelenia úplného oslobodenia od pokút, pretože oslobodenie od pokút predstavuje ešte priaznivejšie zaobchádzanie než obyčajné zníženie pokuty. Pojem „plná, trvalá a účinná“ spolupráca, ktorý odôvodňuje udelenie úplného oslobodenia od pokút, teda znamená, že spolupráca musí byť skutočná a úplná a musí sa vyznačovať skutočným duchom spolupráce.

(pozri body 122 – 126)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 139)

9.      V práve hospodárskej súťaže stanovuje oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov všeobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať na účely uplatnenia jej programu zhovievavosti, a v dôsledku toho zaisťuje právnu istotu podnikov.

Hoci uvedené oznámenie o spolupráci nemôže byť kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola Komisia povinná dodržiavať v každom prípade, vyjadrujú však konvenčné pravidlá postupu, ktorých sa Komisia musí vo svojej praxi pridŕžať a od ktorých sa nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.

Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery.

(pozri body 141 – 143)

10.    V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže nemôže ani skutočnosť, že Komisia nevychádza z pôvodnej žiadosti podniku týkajúcej sa konkrétnej veci ako z dôkazu o porušení, preukázať, že Komisia v priebehu ďalšieho konania zneužila svoje právomoci s cieľom prinútiť uvedený podnik, aby potvrdil skutočnosti týkajúce sa inej veci. Povinnosť spolupráce podniku, ktorý žiada o úplné oslobodenie od pokút, totiž zahŕňa povinnosť plne, trvalo a účinne spolupracovať počas celého konania, čo môže zahŕňať tiež rešerše a vyhlásenia v súvislosti so skutočnosťami, ktoré nie sú obsiahnuté v pôvodnom vyhlásení, v nadväznosti na otázky položené Komisiou, keďže odpovedanie na tieto otázky je dôležitou súčasťou povinnosti spolupráce žiadateľov o oslobodenie.

Okrem toho, keďže Komisia je z objektívnych dôvodov oprávnená konania rozdeliť, ako aj spojiť, ak sa neuvádzajú skutočnosti, ktoré by mali spochybniť Komisiou uvádzané dôvody rozhodnutia, že skutočnosti týkajúce sa dvoch rôznych konaní sa majú považovať za dve zjavne odlišné porušenia, Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že každý žiadateľ o oslobodenie musel spolupracovať na oboch odlišných vyšetrovaniach, ktoré mohli vyplývať z tej istej žiadosti o oslobodenie, a pokračovať v spolupráci aj po udelení konečného oslobodenia za porušenie alebo porušenia, ktorých sa týka jedno z vyšetrovaní.

Okrem toho vzhľadom na to, že Komisia môže z nepriamych dôkazov v jednej veci vychádzať ako z východiskového bodu vo vyšetrovaniach v inej veci a že povinnosť spolupráce žiadateľa o oslobodenie trvá počas celého konania a zahŕňa povinnosť reagovať na nové okolnosti, skutočnosť, že Komisia vychádzala z dokumentu uvedeného v spise v inej veci, aby položila otázku žiadateľovi o oslobodenie, sa nejaví ako nezákonná.

(pozri body 147 – 149, 165)

11.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 151 – 153, 182, 338 – 343, 356, 380, 381, 386, 495)

12.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 175 – 179, 203, 217, 375)

13.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 180, 181, 261 – 263)

14.    V práve Únie prevažuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom na posúdenie predložených dôkazov je ich vierohodnosť, ktorá závisia od ich pôvodu, okolností ich vyhotovenia, ich adresáta a rozumnej a vierohodnej povahy ich obsahu. Je teda potrebné pripisovať veľký význam skutočnosti, že určitý dokument bol vypracovaný v bezprostrednej súvislosti s udalosťami alebo priamym svedkom týchto udalostí.

(pozri body 182, 183, 197, 222, 229, 344)

15.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 184, 185)

16.    V práve hospodárskej súťaže možno dohodu považovať za obmedzujúcu aj vtedy, ak jej jediným cieľom nebolo obmedziť hospodársku súťaž, ale sledovala aj iné, legitímne ciele, pokiaľ sa nepreukáže, že kontakty medzi podnikmi sledovali len uvedené legitímne ciele.

(pozri body 220, 230, 306)

17.    V práve hospodárskej súťaže sa výmena informácií medzi konkurentmi nestáva legitímnou v dôsledku toho, že tieto informácie alebo niektoré z nich sú verejne známe, lebo každý hospodársky subjekt musí autonómne určiť politiku, ktorú bude uplatňovať na vnútornom trhu. Táto požiadavka autonómie síce nevylučuje právo hospodárskych subjektov triezvo sa prispôsobiť zistenému alebo očakávanému správaniu ich konkurentov, je však jasne v rozpore s nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých predmetom alebo následkom je buď ovplyvnenie správania skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takého konkurenta so správaním na trhu, o ktorom hospodársky subjekt sám rozhodol alebo ktoré zamýšľa.

V tejto súvislosti názor konkurenta na takú či onakú informáciu významnú pre podmienky ponuky a dopytu, ktorá mohla byť získaná inak ako prostredníctvom rokovaní s dotknutými podnikmi, a na jej vplyv na vývoj trhu nepredstavuje vzhľadom na svoju povahu verejne dostupnú informáciu.

Navyše pravidelné sprístupnenie informácií týkajúcich sa cien môže mať za následok umelé zvýšenie transparentnosti na trhu, na ktorom je už hospodárska súťaž oslabená vzhľadom na osobitný regulačný kontext a výmenu informácií medzi konkurentmi.

Navyše aj keby informácie o cenách boli zákazníkom známe pred ich oznámením konkurentom a z tohto dôvodu by mohli byť pozbierané na trhu, neznamená to, že v čase zaslania cenníkov konkurentom tieto ceny už predstavovali objektívny údaj z trhu, ktorý by mohol byť okamžite známy. Priame zasielanie umožňuje konkurentom poznať tieto informácie jednoduchšie, rýchlejšie a priamejšie ako prostredníctvom trhu. Toto predchádzajúce zasielanie im okrem toho umožňuje vytvoriť atmosféru vzájomnej istoty, pokiaľ ide o ich budúcu cenovú politiku.

Napokon samotné prijatie informácií o konkurentoch, pričom ide o informácie, ktoré každý nezávislý subjekt chráni ako obchodné tajomstvo, stačí na preukázanie existencie protisúťažnej pohnútky.

(pozri body 282, 320 – 324)

18.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 302)

19.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 303, 304)

20.    Výmena informácií medzi konkurentmi môže byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, pokiaľ zmierňuje alebo odstraňuje stupeň neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, čo vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Stanovenie ceny, aj keď len orientačné, tak ovplyvňuje hospodársku súťaž tým, že umožňuje všetkým účastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídať, akú cenovú politiku budú uskutočňovať ich konkurenti. Všeobecnejšie také kartely so sebou prinášajú priamy zásah do základných parametrov hospodárskej súťaže na predmetnom trhu.

Pokiaľ ide konkrétne o trh s banánmi, skutočnosť, že v priebehu dvojstranných rokovaní medzi informovanými subjektmi boli spomínané veľmi významné faktory pre stanovenie úrovne ponuky vo vzťahu k dopytu, ako poveternostné podmienky v produkujúcich krajinách, ako aj v cieľových krajinách konzumácie ovocia, rozsah zásob v prístavoch a u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním, stav maloobchodného predaja a predaja u subjektov zaoberajúcich sa dozrievaním a existencia podporných kampaní, vedie nevyhnutne k sprístupneniu vnímania trhu a jeho vývoja, pokiaľ ide o ceny.

V tejto súvislosti aj keby následne fakturované skutočné ceny nezodpovedali cenovým zámerom, o ktorých si strany vymieňali informácie, uvedené výmeny informácií tým nestrácajú protisúťažnú povahu. Okrem toho článok 101 ZFEÚ smeruje podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu, a tým hospodárskej súťaže ako takej.

Osobitne skutočnosť, že zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroveň cien, nebráni konštatovaniu, že tento postup obmedzil hospodársku súťaž medzi dotknutými podnikmi. Skutočne uplatňované ceny na trhu môžu byť totiž ovplyvnené vonkajšími faktormi, nad ktorými nemajú členovia kartelu kontrolu, akými sú všeobecný hospodársky vývoj, vývoj dopytu v tomto konkrétnom odvetví alebo vyjednávacia pozícia zákazníkov.

(pozri body 328 – 330, 388, 391, 456, 457, 536, 537)

21.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 400 – 403)

22.    V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže patrí medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti si zaručenie práva na obhajobu nevyžaduje, aby Komisia vypočula svedkov navrhnutých dotknutými osobami, pokiaľ sa domnieva, že vec bola dostatočne prešetrená. Hoci článok 10 ods. 3 nariadenia č. 773/2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ], stanovuje, že podniky a združenia podnikov, voči ktorým sa vedie konanie podľa nariadenia č. 1/2003 môžu navrhnúť, aby Komisia vypočula osoby, ktoré môžu dosvedčiť skutočnosti uvedené v ich podaní, z článku 13 tohto nariadenia vyplýva, že Komisia má primeranú právomoc voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, aký význam by malo vypočutie osôb, ktorých svedecká výpoveď by mohla byť dôležitá na prešetrenie veci.

(pozri body 405, 406)

23.    V práve hospodárskej súťaže vyplýva z porovnania pojmov dohoda a zosúladený postup, že zo subjektívneho hľadiska ide o podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú. V dôsledku toho síce pojmy dohoda a zosúladený postup zahŕňajú čiastočne odlišné znaky skutkových podstát, nie sú však vzájomne nezlučiteľné. Komisia teda nemá povinnosť označiť každé zistené správanie za dohodu alebo za zosúladený postup, ale je oprávnená označiť niektoré z týchto správaní za „dohody“ a iné za „zosúladené postupy“.

Skutočnosť, že predmetné porušenie sa týka len dvoch podnikov, z toho jedného malého, a trvalo menej ako deväť mesiacov, nemení nič na tom, že Komisia nemá povinnosť označiť každé zistené správanie za dohodu alebo za zosúladený postup, ale je oprávnená označiť niektoré z týchto správaní za „dohody“ a iné za „zosúladené postupy“. V tomto smere a vzhľadom na to, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu kontaktov medzi účastníkmi konania, nemožno požadovať, aby Komisia presne určila každý jednotlivý okamih, v ktorom účastníci konania zosúlaďovali svoje konanie.

(pozri body 418, 419, 453)

24.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 421 – 431, 469, 471, 472)

25.    V práve hospodárskej súťaže nemožno konštatovanie porušenia vo vzťahu k podnikom vylúčiť z dôvodu, že iné podniky neboli stíhané. Skutočnosť, že vo vzťahu k subjektu, ktorý bol v podobnej situácii ako obvinený podnik, Komisia nekonštatovala nijaké porušenie, totiž neumožňuje vylúčiť porušenie konštatované vo vzťahu k obvineným podnikom, pokiaľ bolo riadne preukázané.

(pozri bod 461)

26.    Porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretržitého správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať, že jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súčasti tohto nepretržitého správania by samy osebe, brané jednotlivo, tiež mohli predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti patria do celkového plánu vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku.

V tejto súvislosti sa pojem jediné porušenie týka takej situácie, keď sa viaceré podniky zúčastnili na porušení pozostávajúcom z nepretržitého správania sledujúceho jediný ekonomický cieľ, ktorým je skresliť hospodársku súťaž, alebo tiež z jednotlivých porušení vzájomne spojených rovnakým cieľom (rovnaký účel všetkých súčastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, že sa podieľajú na spoločnom cieli).

Okrem toho pojem jediné porušenie sa môže týkať právnej kvalifikácie protisúťažného správania tvoreného dohodami, zosúladenými postupmi a rozhodnutiami združení podnikateľov.

(pozri body 478 – 480, 491)

27.    Vo veci kartelov umožňuje pojem celkový plán Komisii predpokladať, že k prerušeniu porušenia nedošlo, hoci s ohľadom na určité obdobie nemá dôkaz o zapojení sa dotknutého podniku do tohto porušenia, ak sa tento podnik zapojil do porušenia pred týmto obdobím a po ňom a ak neexistujú priame či nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa dalo predpokladať, že porušenie sa v rozsahu týkajúcom sa tohto podniku prerušilo. V takom prípade môže Komisia uložiť pokutu za celé obdobie porušenia, teda aj za obdobie, v súvislosti s ktorým nemá dôkazy o účasti dotknutého podniku.

V tomto smere je síce potrebné dôkazy posudzovať ako celok pri skúmaní otázky, či Komisia uniesla dôkazné bremeno a z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu porušenia, no cieľom posudzovania zameraného na konštatovanie pokračujúcej povahy porušenia nie je preskúmať to, či súbor dôkazov ako celok umožňuje dôvodne pripustiť, že porušenie trvalo bez prerušenia počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahujú uvedené dôkazy, ale to, či Komisia predložila dôkazy týkajúce sa skutočností, ktoré sú z časového hľadiska dostatočne blízke, aby bolo možné dôvodne pripustiť, že porušenie trvalo bez prerušenia medzi dvoma konkrétnymi dátumami.

Naopak, pokiaľ sa na základe posúdenia obdobia medzi dvoma prejavmi určitého protiprávneho správania možno v kontexte fungovania daného kartelu domnievať, že účasť podniku na porušení sa prerušila a že podnik sa zapojil do porušenia pred týmto porušením a po ňom, také porušenie možno kvalifikovať ako opakované, pokiaľ – rovnako ako v prípade pokračujúceho porušenia – existuje jediný cieľ, ktorý sleduje pred prerušením a po ňom. Takýto jediný cieľ možno vyvodiť zo zhodnosti cieľov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako aj podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. V takom prípade je porušenie jediné a opakované, a hoci Komisia môže uložiť pokutu za celé obdobie porušenia, nemôže ju uložiť za obdobie, počas ktorého sa porušenie prerušilo.

(pozri body 481 – 484, 494, 496)

28.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 502 – 511)

29.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 508, 525, 528 – 532, 538, 539)

30.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 548, 549, 552, 553)

31.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 556 – 558)