ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 19. júna 2013

Vec F‑8/12

BY

proti

Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA)

„Zamestnanci EASA – Dočasný zamestnanec – Prepustenie z dôvodu odbornej nespôsobilosti – Povinnosť starostlivosti – Externá príčina profesijných ťažkostí – Psychické obťažovanie – Choroba – Náhrada škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou BY navrhuje náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA alebo ďalej aj ako „agentúra“) z 10. júna 2011 o jeho prepustení s účinnosťou od 15. decembra, a z dôvodu psychického obťažovania, ktorého sa stal obeťou v rámci svojho pracovného pomeru v agentúre

Rozhodnutie:      Európska agentúra pre bezpečnosť letectva je povinná vyplatiť BY sumu zodpovedajúcu deväťmesačnej čistej mzde, ktorú BY získal pred svojím prepustením. Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva znáša vlastné trovy konania je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli BY.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prepustenie z dôvodu odbornej nespôsobilosti – Povinnosť starostlivosti – Povinnosť zohľadniť zdravotné príčiny ťažkostí úradníka – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Výpočet výpovednej lehoty – Zohľadnenie nemocenskej dovolenky dotknutej osoby

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) bod i)]

3.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Ujma – Kritériá na vyhodnotenie ponúk

(Článok 340 ZFEÚ)

4.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená zrušením

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve jej ukladá, aby v prípade pochybností týkajúcich sa zdravotných príčin ťažkostí úradníka pri výkone úloh, ktoré má vykonávať, vynaložila všetko úsilie na odstránenie všetkých pochybností pred prijatím tak závažného rozhodnutia, akým je rozhodnutie o prepustení uvedeného úradníka.

Okrem toho povinnosti, ktoré administratíve vyplývajú z povinnosti starostlivosti, sú podstatne prísnejšie pri posudzovaní konkrétnej situácie úradníka, v ktorého prípade existujú pochybnosti o jeho duševnom zdraví, a teda aj o jeho schopnosti primerane hájiť vlastné záujmy.

V tejto súvislosti, ak administratíva má dostatok dôkazov umožňujúcich domnievať sa, že správanie vytýkané úradníkovi môže mať aspoň čiastočne externé príčiny, predovšetkým údajné psychické obťažovanie alebo zdravotné dôvody, musí pred prijatím napadnutého rozhodnutia prijať všetky opatrenia, aby sa uistila, že nejde o taký prípad. Znamená to, že administratíva prinajmenšom pozná závery administratívneho vyšetrovania týkajúceho sa žiadosti o pomoc z dôvodu psychického obťažovania.

(pozri body 34, 35 a 38)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 26. februára 2003, Latino/Komisia, T‑145/01, bod 93

Súd pre verejnú službu: 28. októbra 2010, U/Parlament, F‑92/09, bod 65 a 67; 17. februára 2011, Strack/Komisia F‑119/07, bod 85

2.      Pokiaľ ide o výpočet výpovednej lehoty v prípade výpovede zmluvy dočasného zamestnanca podľa článku 47 písm. c) bodu i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, administratíva musí zohľadniť nemocenskú dovolenku dotknutej osoby spôsobom, že akákoľvek výpovedná lehota začne plynúť po uvedenej dovolenke, pokiaľ nepresiahne tri mesiace.

(pozri body 40 a 49)

3.      V súvislosti s majetkovou ujmou, ktorá vznikla úradníkovi z dôvodu protiprávnosti rozhodnutia o prepustení, treba na posúdenie tejto škody zohľadniť všetky okolnosti veci, najmä povahu spáchanej nezrovnalosti, ako aj každú okolnosť, a to aj po prijatí protiprávneho rozhodnutia, ktorej dôsledkom bolo zvýšenie alebo zníženie škody, ktorú treba nahradiť.

(pozri bod 46)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, bod 95

4.      Samotné zrušenie protiprávneho aktu s účinkami ab initio môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením. To isté musí platiť pre konštatovanie protiprávnosti administratívneho aktu súdom Únie, ak žalobca formálne nenavrhol zrušenie uvedeného aktu a obmedzil sa na podanie návrhu na náhradu škody.

(pozri bod 52)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. júla 1987, Hochbaum a Rawes/Komisia, 44/85, 77/85, 294/85 a 295/85, bod 22; 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, body 27 a 28

Súd prvého stupňa: 9. novembra 2004, Montalto/Rada, T‑116/03, bod 127; 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, bod 131

Súd pre verejnú službu: 8. mája 2008, Suvikas/Rada, F‑6/07, bod 151; U/Parlament, už citovaný, bod 95