UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE

z 13. februára 2012

Vec F‑118/11 R

Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Naliehavosť – Neexistencia“

Predmet:      Návrh podaný podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorým L. Marcuccio navrhuje najmä odklad výkonu rozhodnutia zamietajúceho jeho žiadosť obsiahnutú v jeho liste z 30. júna 2011, aby Komisia prijala rozhodnutie, ktoré sám navrhovateľ kvalifikuje ako „uznávajúce za chorobu z povolania“ ochorenie, ktoré malo za následok jeho odchod do dôchodku z dôvodu invalidity

Rozhodnutie:      Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie preskúmania a spôsob overenia – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú návrh (fumus boni iuris), sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená. Sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení tiež prináleží, aby pristúpil k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci voľne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy na posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 16 – 18)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 3. júla 2008, Plasa/Komisia, F‑52/08 R, body 21 a 22 a tam citovaná judikatúra; 15. februára 2011, de Pretis Cagnodo a Trampuz de Pretis Cagnodo/Komisia, F‑104/10 R, bod 16

2.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je navyše na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

(pozri bod 20)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, bod 27