ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 28. októbra 2010
Vec F‑23/09
Maria Concetta Cerafogli
proti
Európskej centrálnej banke (ECB)
„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Vymenovanie zamestnanca ad interim – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Akt spôsobujúci ujmu – Odchod do invalidného dôchodku – Záujem na konaní“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve ES, ktorou M. Concetta Cerafogli navrhuje zrušenie, po prvé, rozhodnutia ECB zo 17. júla 2008, na základe ktorého má zamestnanec dočasne vykonávať funkciu poradcu, po druhé, oznámenia o voľnom pracovnom mieste ECB/074/08 uverejneného na obsadenie tohto pracovného miesta, po tretie rozhodnutia z 20. novembra 2008 o vymenovaní M. L. na toto pracovné miesto; okrem toho navrhuje zaviazať ECB zaplatiť jej náhradu škody
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem –Rozhodnutie o vymenovaní ad interim, ktoré sa priamo a bezprostredne nedotýka záujmov dotknutej osoby – Vylúčenie
(Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36.2; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní
3. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Podmienky vylučujúce úradníkov prichádzajúcich do úvahy pre preloženie alebo povýšenie – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 29, 90 a 91)
4. Konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
1. Na základe analógie je potrebné na žaloby podané zamestnancami Európskej centrálnej banky podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky uplatniť judikatúru týkajúcu sa služobného poriadku úradníkov, podľa ktorej sú akty spôsobujúce ujmu, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktorými priamo a bezprostredne ovplyvňujú záujmy žalobcu, pričom podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie.
Takúto povahu nemožno priznať rozhodnutiu o vymenovaní ad interim, ak dotknutá osoba nie je bezprostredným kolegom s rovnakým hierarchickým postavením zamestnanca, v prospech ktorého bolo uvedené rozhodnutie vydané.
(pozri body 34, 36 a 37)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. marca 1971, Bernardi/Parlament, 48/70, Zb. s. 175, bod 27; 14. februára 1989, Bossi/Komisia, 346/87, Zb. s. 303, bod 23
Súd pre verejnú službu: 18. mája 2006, Corvoisier a i./ECB, F‑13/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑19 a II‑A‑1‑65, bod 40; 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, bod 229
2. Každý žalobca musí mať v čase podania žaloby existujúci, aktuálny a dostatočne jednoznačný záujem na tom, aby bolo zrušené napadnuté rozhodnutie, pričom taký záujem predpokladá, že žaloba mu môže v prípade úspešného výsledku priniesť prospech.
V tejto súvislosti okolnosť, že dotknutá osoba čerpala nemocenskú dovolenku v čase prijatia rozhodnutia o vymenovaní ad interim jedného z jej kolegov, ju v zásade nemôže zbaviť záujmu žiadať zrušenie tohto rozhodnutia.
V prípade, že návrat dotknutej osoby do zamestnania je neistý, je to však inak. Hoci nemožno vylúčiť, že dotknutá osoba sa jedného dňa do zamestnania vráti, zrušenie uvedeného rozhodnutia za týchto podmienok neprinesie dotknutej osobe žiaden dostatočne jednoznačný prospech.
(pozri body 39 – 41)
Odkaz:
Súdny dvor: 31. mája 1988, Rousseau/Dvor audítorov, 167/86, Zb. s. 2705, bod 7
Súd prvého stupňa: 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 44
3. Ak úradník môže v dôsledku preloženia alebo povýšenia obsadiť voľné miesto uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste, toto oznámenie predstavuje akt spôsobujúci ujmu tomuto úradníkovi v rozsahu, v akom podmienky v ňom definované vedú k vylúčeniu jeho prihlášky.
(pozri bod 47)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. júna 1975, Küster/Parlament, 79/74, Zb. s. 725, bod 6; 11. mája 1978, De Roubaix/Komisia, 25/77, Zb. s. 1081, bod 8
Súd pre verejnú službu: Corvoisier a i./ECB, už citovaný, bod 42; 9. júla 2009, Torijano Montero/Rada, F‑91/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 27
4. Z logiky systému konania pred podaním žaloby stanoveného v článkoch 90 a 91 služobného poriadku totiž vyplýva, že v tomto štádiu úradník nie je zastúpený, čo je vyvážené tým, že administratíva nesmie vykladať sťažnosti úzko, ale musí byť naopak pri ich preskúmaní ústretová. Preto v prípade sporu o určenie trov konania nie sú platby uhradené za služby advokáta v štádiu konania pred podaním žaloby – s výnimkou osobitných prípadov – výdavkami, ktoré sa nahrádzajú.
(pozri bod 63)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 6. mája 2004, Hecq/Komisia, T‑34/03, Zb. VS s. I‑A‑143 a II‑639, bod 21 a tam citovaná judikatúra