UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 16. marca 2011

Vec F‑21/10

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Nezákonnosť – Zásielka týkajúca sa nákladov vo veci vynaložených na advokáta, ktorý v tejto veci zastupoval žalobcu – Žaloba, ktorá je zjavne bez právneho základu – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie Komisie o zamietnutí jeho žiadosti o náhradu škody, ktorá podľa neho vznikla na základe zásielky zaslanej jeho zástupcovi vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 17. mája 2006, Marcuccio/Komisia (T‑241/03), obsahujúcej list týkajúci sa platby nákladov v uvedenej veci, a jednak zaviazať Komisiu na náhradu vzniknutej škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. Žalobca znáša všetky trovy konania. Žalobca je povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu sumu 2 000 eur.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Konanie – Trovy konania – Výdavky úmyselne spôsobené Súdu pre verejnú službu žalobou zjavne zneužívajúcou právo

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94)

1.      Návrhy na zrušenie namierené proti rozhodnutiu inštitúcie o zamietnutí žiadosti o náhradu škody v štádiu pred podaním žaloby nemožno posudzovať nezávisle od návrhov na náhradu škody.

(pozri body 19 a 20)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. októbra 2004, I/Súdny dvor, T‑256/02, bod 47 a tam citovaná judikatúra

2.      Na základe článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak Súdu vznikli výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, Súd môže zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich celkom alebo čiastočne uhradil, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prípade žaloby úradníka, ktorého mnohé iné žaloby podané na súdy Únie už boli zamietnuté prinajmenšom sčasti ako zjavne neprípustné alebo zjavne bez právneho základu a ktorého žaloba má jasne zneužívajúci charakter, lebo žalobca si bez akéhokoľvek odôvodnenia zvolil súdnu cestu.

(pozri body 33, 35 a 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. decembra 2009, Marcuccio/Komisia, C‑513/08 P; 9. decembra 2009, Marcuccio/Komisia, C‑528/08 P

Súd prvého stupňa: 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑143/08; 9. septembra 2008, Marcuccio/Komisia, T‑144/08; 26. júna 2009, Marcuccio/Komisia, T‑114/08 P; 28. septembra 2009, Marcuccio/Komisia, T‑46/08 P

Všeobecný súd Európskej únie: 23. marca 2010, Marcuccio/Komisia, T‑16/09 P; 28. októbra 2010, Marcuccio/Komisia, T‑32/09 P

Súd pre verejnú službu: 11. mája 2007, Marcuccio/Komisia, F‑2/06; 6. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, F‑40/06; 14. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, F‑21/07; 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F‑18/07; 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia, F‑87/07; 18. februára 2009, Marcuccio/Komisia, F‑70/07; 31. marca 2009, Marcuccio/Komisia, F‑146/07, ktorý je predmetom odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑239/09 P; 20. júla 2009, Marcuccio/Komisia, F‑86/07, ktorý je predmetom odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑402/09 P; 7. októbra 2009, Marcuccio/Komisia, F‑122/07; 7. októbra 2009, Marcuccio/Komisia, F‑3/08