Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(tretia komora)
z 12. mája 2016
Vec F‑50/15
FS
proti
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)
„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Článok 2 písm. c) PZOZ – Dočasný zamestnanec zamestnaný na účely výkonu funkcie vedúceho útvaru „skupiny v rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru“ – Článok 44 druhý odsek služobného poriadku – Postup do vyššieho platového stupňa priznaný so spätnou účinnosťou po skončení deväťmesačnej skúšobnej doby – Analogické uplatnenie na dočasných zamestnancov, ktoré nebolo upravené ratione temporis v PZOZ – Zmluvne dohodnutá skúšobná doba sui generis, ktorú PZOZ neupravujú – Predĺženie zmluvnej skúšobnej doby – Kvalita výkonu funkcie vedúceho útvaru, ktorá bola posúdená ako nedostatočná – Preloženie na pracovné miesto mimo riadiacej úrovne – Prospech z postupu do vyššieho platového stupňa podľa článku 44 druhého odseku služobného poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou FS v podstate navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z 25. mája 2014 o jeho nepotvrdení vo funkcii vedúceho útvaru a rozhodnutie z toho istého dňa, ktoré sa okrem iného prejavuje v návrhu dodatku k jeho pracovnej zmluve ako vedúceho útvaru, ktorým ho EHSV preložil na pracovné miesto mimo riadiacej úrovne ako administrátora v platovej triede AD 12, a jednak zaviazať EHSV na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel
Rozhodnutie: Rozhodnutie predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2014 v znení doplnenom dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve FS, ktorým ho orgán Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy nepotvrdil vo funkcii vedúceho útvaru a preložil ho s účinnosťou od 9. apríla 2014 na pracovné miesto mimo riadiacej úrovne, sa zrušuje. Európsky hospodársky a sociálny výbor je povinný odškodniť FS sumou 2 000 eur z dôvodu utrpenej nemajetkovej ujmy. Návrhy na náhradu škody sa vo zvyšnej časti zamietajú. Európsky hospodársky a sociálny výbor znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil FS.
Abstrakt
1. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšobná doba – Interný uchádzač, ktorý už bol potvrdený na pracovnom mieste dočasného zamestnanca – Pridelenie na nové pracovné miesto so zaradením do vyššej platovej triedy – Uloženie novej skúšobnej doby – Oprávnenosť
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 14)
2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Postup na vyšší platový stupeň – Zamestnanec zastávajúci miesto riadiaceho pracovníka – Príplatok za riadenie – Analogické uplatnenie článku 44 druhého odseku služobného poriadku na dočasných zamestnancov pred 1. januárom 2014 – Vylúčenie – Zmluvné strany, ktoré sa dohodli na analogickom uplatnení uvedeného ustanovenia – Dôsledky neuspokojivého plnenia úloh – Preloženie na pracovné miesto mimo riadiacej úrovne – Voľná úvaha administratívy – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1 a článok 44 druhý odsek; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 10 ods. 1)
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Miesto riadiaceho pracovníka – Skúšobná doba – Podmienky priebehu – Zmena týchto podmienok v priebehu uvedenej doby – Povinnosť hodnotiteľa zohľadniť túto zmenu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 44 druhý odsek; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 14)
4. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Tvrdenie existencie psychického obťažovania – Nezákonnosť hodnotiacej správy – Nevyhnutná súvislosť medzi obťažovaním a nepriaznivým posúdením obsiahnutým v správe – Dôkazné bremeno
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 43)
1. Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy má možnosť uložiť dočasnému zamestnancovi pri nástupe do služby ako vedúci útvaru povinnosť absolvovať skúšobnú dobu v zmysle článku 14 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z roku 2004 bez ohľadu na skutočnosť, že dočasný zamestnanec už absolvoval šesťmesačnú skúšobnú dobu pri počiatočnom nástupe do služby v dotknutej inštitúcii ako administrátor v nižšej platobnej triede, než je tá na dotknutom pracovnom mieste.
V tejto súvislosti sa môže orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy platne domnievať, že došlo k prerušeniu služobného postupu tohto dočasného zamestnanca vo vzťahu k novým prideleným úlohám a vyššej platovej triede spojenej s jeho novým pracovným miestom.
(pozri body 79, 80)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok zo 16. júla 2015, Murariu/EIOPA, F‑116/14, EU:F:2015:89, bod 132
2. Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov z roku 2004 neobsahujú žiadne ustanovenie stanovujúce analogické uplatnenie článku 44 druhého odseku služobného poriadku, ktoré by umožnilo inštitúciám Únie sprístupniť dočasným zamestnancom postup do vyššieho platového stupňa, ktorý toto ustanovenie stanovuje iba pre úradníkov.
Také analogické uplatnenie na dočasných zamestnancov je podľa služobného poriadku možné až na základe nadobudnutia účinnosti nového článku 20 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z roku 2014 k 1. januáru 2014, ktorý podľa článku 2 bodu 13 nariadenia č. 1023/2013, ktoré nadobudlo účinnosť 1. novembra 2013, nahradil článok 20 ods. 4 uvedených podmienok zamestnávania z roku 2004.
Hoci sa zmluvné strany dohodli na analogickom uplatnení článku 44 druhého odseku služobného poriadku z roku 2004, tým že zmluvne stanovili absolvovanie skúšobnej doby a zaplatenie príplatku dotknutej osobe v prípade, že si uspokojivo splní svoju riadiacu funkciu, článok 44 druhý odsek služobného poriadku z roku 2004 ako následok neuspokojivého výkonu uvedenej funkcie nestanovuje, že sa dotknutá osoba má preložiť na pracovné miesto mimo riadiacej úrovne.
V tejto súvislosti uvedená pracovná zmluva a príslušné dodatky patria podľa článku 10 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z roku 2004 do pôsobnosti článku 7 ods. 1 služobného poriadku z roku 2004.
Aj keď služobný poriadok, a najmä jeho článok 7, výslovne nestanovuje možnosť „zmeny miesta pridelenia“ úradníka, inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii na účely tejto organizácie, avšak pod podmienkou, že toto pridelenie sa jednak uskutočňuje v záujme služby a jednak rešpektuje rovnocennosť pracovných miest. Z toho v praxi vyplýva, že rozhodnutia o zmene miesta pridelenia podliehajú, rovnako ako rozhodnutia o preložení, pravidlám článku 7 ods. 1 služobného poriadku, pokiaľ ide o zachovanie práv a legitímnych záujmov dotknutých úradníkov alebo zamestnancov.
(pozri body 84, 85, 90, 92 – 93)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok z 11. júla 1996, Aubineau/Komisia, T‑102/95, EU:T:1996:104, bod 27
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 25. januára 2007, de Albuquerque/Komisia, F‑55/06, EU:F:2007:15, bod 55, z 19. júna 2014, BN/Parlament, F‑157/12, EU:F:2014:164, body 45 a 46, a z 10. septembra 2014, Tzikas/ERA, F‑120/13, EU:F:2014:197, bod 91
3. Dôvod skúšobnej doby podľa článku 44 druhého odseku služobného poriadku z roku 2004 je podobný tomu, ktorým sa odôvodňuje uloženie skúšobnej doby dočasným zamestnancom podľa článku 14 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z roku 2004.
Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy musí dočasnému zamestnancovi v skúšobnej dobe, ako je skúšobná doba stanovená v článku 14 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov z roku 2004, umožniť plnenie povinností za obvyklých podmienok. Hoci na skúšobnú dobu, ktorá má umožniť posúdenie spôsobilosti a správania dočasného zamestnanca na novom pracovnom mieste, nemožno hľadieť ako na dobu vzdelávania, napriek tomu je nevyhnutné, aby dotknutej osobe orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy počas jej skúšobnej doby umožnil, aby preukázala svoje odborné schopnosti tým, že má nárok na vhodné pokyny a rady so zreteľom na povahu vykonávaných úloh, aj prostredníctvom ústnych alebo písomných napomenutí, na základe ktorých môže prispôsobiť a zlepšiť svoje výkony podľa požiadaviek služby.
Z tohto pohľadu nemožno nezohľadniť predchádzajúcu prax dočasného zamestnanca v novej skúšobnej dobe. Hoci totiž táto prax nemôže ako taká spochybniť užitočnosť skúšobnej doby, táto prax napriek tomu môže byť rozhodujúca pre nárokovaný stupeň riadenia tak, aby nová skúšobná doba mohla splniť svoj účel.
Navyše len, keď existujú interné pravidlá inštitúcie, ktoré predpisujú stanovenie cieľov úradníkovi na začiatku hodnoteného obdobia, nedodržanie týchto pravidiel má podstatnú povahu a odôvodňuje napadnutie sporného hodnotenia z dôvodu, že opis pracovného miesta nebol vzhľadom na stanovené ciele dostatočný.
Napokon dočasný zamestnanec v skúšobnej dobe má nárok na primerané materiálne pracovné podmienky, aby mohol plniť úlohy, ktoré sú mu zverené, a pokiaľ sa administratíva rozhodne zmeniť podmienky priebehu skúšobnej doby z dôvodov, za ktoré nezodpovedá dotknutý zamestnanec, musí ich hodnotiteľ zohľadniť, aby bolo možné určiť, v akom rozsahu uvedený zamestnanec dosiahol svoje ciele a v dôsledku toho posúdiť jeho výkony.
(pozri body 97 – 100, 103)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 12. júna 2013, Bogusz/Frontex, F‑5/12, EU:F:2013:75, body 56 a 57; z 26. marca 2014, CP/Parlament, F‑8/13, EU:F:2014:44, body 57 a 58 a citovaná judikatúra; z 15. októbra 2014, De Bruin/Parlament, F‑15/14, EU:F:2014:236, bod 44; zo 6. novembra 2014, DH/Parlament, F‑4/14, EU:F:2014:241, body 55 a 56, a z 11. decembra 2014, CZ/ESMA, F‑80/13, EU:F:2014:266, body 67 a 68
4. Skutočnosť, že sa preukázala existencia psychického obťažovania úradníka alebo zamestnanca, neznamená, že by každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu tejto osobe, pričom táto ujma je predmetom konania predstavujúceho psychické obťažovanie, bolo nezákonné. Ďalej žalobcovi prislúcha, aby preukázal vplyv tohto konania, ak sa preukáže, na výrok napadnutého aktu. Prislúcha teda žalobcovi preukázať, že posúdenie jeho výkonu ako vedúceho útvaru vo formulári o hodnotení je vyjadrením psychického obťažovania voči jeho osobe.
(pozri body 109, 110)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 24. februára 2010, Menghi/ENISA, F‑2/09, EU:F:2010:12, bod 69; z 9. marca 2010, N/Parlament, F‑26/09, EU:F:2010:17, bod 86; z 19. júna 2013, CF/EASA, F‑40/12, EU:F:2013:85, bod 79; z 10. júla 2014, CW/Parlament, F‑48/13, EU:F:2014:186, bod 129, a z 26. marca 2015, CW/Parlament, F‑41/14, EU:F:2015:24, body 89 a 90