ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 11. decembra 2012
Vec F‑65/10
José Manuel Mata Blanco
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Interné výberové konanie COM/INT/OLAF/09/AD 10 – Boj proti podvodom – Právomoci EPSO a právomoci výberovej komisie – Vstupné testy pod dohľadom výberovej komisie – Ústna skúška – Porušenie oznámenia o výberovom konaní – Odlišné hodnotenia – Kritériá hodnotenia – Rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi – Zjavne nesprávne posúdenie – Zásady transparentnosti a riadnej správy vecí verejných – Povinnosť odôvodnenia“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou J. M. Mata Blanco v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie interného výberového konania COM/INT/OLAF/09/AD 10 z 11. mája 2010, ktorým táto komisia po preskúmaní potvrdila svoje rozhodnutie z 9. marca 2010 nezapísať ho do rezervného zoznamu
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Abstrakt
1. Úradníci – Výberové konanie – Priebeh výberového konania – Rozdelenie právomocí medzi Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) a výberovú komisiu – Vstupný test – Predbežná kontrola spôsobilosti uchádzačov výberovou komisiou
(Služobný poriadok úradníkov, článok 30 prvý odsek; príloha III články 5 a 7)
2. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Obsah skúšok a uplatnenie kritérií hodnotenia a ich váhy – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
3. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Dodržanie tajnosti rokovania – Pôsobnosť – Kritériá opravy písomných skúšok a parametre hodnotenia ústnych skúšok – Zahrnutie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 6)
4. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Priebeh skúšok – Rôzne dátumy a obsah ústnych skúšok – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
5. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
6. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zamietnutie prihlášky – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25; príloha III článok 6)
1. Nemožno sa domnievať, že prvé štádium výberového konania, teda štádium predbežného výberu založeného na vstupných testoch, usporiadal výlučne Európsky úrad pre výber pracovníkov úplne bez výberovej komisie, keďže na vstupné testy tohto výberového konania boli pozvaní všetci uchádzači, ktorí v nadväznosti na predbežnú kontrolu spôsobilosti vykonanú výberovou komisiou spĺňali podmienky spôsobilosti stanovené v oznámení o výberovom konaní. Vykonaním predbežnej kontroly spôsobilosti uchádzačov, ktorých možno pripustiť na vstupné testy, bola totiž výberová komisia schopná už od začiatku výberového konania dohliadať na všetky skúšky výberového konania.
(pozri bod 31)
2. Výberová komisia výberového konania, ktorá má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob vykonania a podrobný obsah skúšok stanovených v rámci výberového konania, je predsa len viazaná znením oznámenia o výberovom konaní. Súdu Únie prislúcha posudzovať obsah skúšok len v prípade, ak prekračuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo nezodpovedá účelom skúšky či výberového konania. Z toho vyplýva, že výberová komisia má širokú mieru voľnej úvahy pri otázke, či sú hodnotiace kritériá nachádzajúce sa v oznámení o výberovom konaní dostatočné presné na to, aby si mohla plniť úlohu, alebo či je potrebné pred skúškami stanoviť podrobnejšie kritériá. Okrem toho, keď v oznámení o výberovom konaní nie sú stanovené kritériá hodnotenia, výberová komisia môže určiť aj tieto kritériá, alebo keď v oznámení sú stanovené, ale bez uvedenia ich príslušnej váhy, môže stanoviť ich váhu. Súd pre verejnú službu môže posudzovať rozhodnutie prijaté výberovou komisiou výberového konania pri výkone tejto voľnej úvahy iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.
(pozri body 46, 47 a 55)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 14. júla 1995, Pimley‑Smith/Komisia, T‑291/94, bod 48; 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, body 85 a 94
Súd pre verejnú službu: 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, bod 32 a tam citovaná judikatúra
3. Kritériá opravy písomných skúšok prijaté výberovou komisiou výberového konania pred týmito skúškami sú neodlučiteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia príslušných zásluh uchádzačov výberovou komisiou výberového konania. Tieto kritériá majú v záujme uchádzačov zabezpečiť určitú jednotnosť posúdení výberovej komisie najmä v prípade veľkého počtu uchádzačov a vzťahuje sa na ne tajnosť rokovania z rovnakého dôvodu ako na posúdenia výberovej komisie. Rovnakú úvahu treba uplatniť na parametre, ktoré prijme výberová komisia pred ústnou skúškou na to, aby mohla posúdiť rôzne kritériá hodnotenia tejto skúšky stanovené v oznámení o výberovom konaní.
Z toho vyplýva, že parametre hodnotenia stanovené výberovou komisiou na posúdenie odpovedí poskytnutých na ústnej skúške, ako je napríklad vnútorná koherencia týchto odpovedí a vytváranie štruktúry argumentácie, sa celkom zjavne nemôžu nachádzať v oznámení o výberovom konaní.
(pozri body 68 a 69)
Odkaz:
Súdny dvor: 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, bod 29
4. Hoci zásada rovnosti vyžaduje, aby sa písomné skúšky konali pre všetkých uchádzačov v rovnaký deň, túto podmienku nemožno vyžadovať v prípade ústnych skúšok, ktoré sa v dôsledku svojej povahy nemôžu konať pre všetkých uchádzačov naraz a ktoré okrem toho nemajú pre všetkých uchádzačov nevyhnutne rovnaký obsah.
V tejto súvislosti skutočnosť, že priebeh ústnych skúšok je rozložený na desať pracovných dní a že počas štyroch pracovných dní sa nekonali žiadne ústne skúšky, nemôže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Rozdiel štyroch pracovných dní pri príprave na ústnu skúšku výberového konania zverejneného takmer desať mesiacov pred konaním ústnych skúšok a určeného osobám, ktoré mali mať aspoň pätnásťročnú odbornú prax v dotknutých činnostiach, je totiž zanedbateľný. V dôsledku toho skutočnosť, že uchádzač bol pozvaný, aby sa zúčastnil na ústnej skúške, medzi prvými a že mal o niekoľko dní menej na prípravu ako uchádzači pozvaní neskôr, nemôže tohto uchádzača znevýhodňovať vo vzťahu k ostatným uchádzačom v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.
(pozri body 83 a 85)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, bod 36
5. Posúdenia výberovej komisie výberového konania pri hodnotení vedomostí a spôsobilosti uchádzačov majú porovnávaciu povahu. Tieto posúdenia, ako aj rozhodnutia, ktorými výberová komisia konštatuje, že uchádzač na skúške neuspel, sú však výrazom ohodnotenia výkonu uchádzača na skúške, spadajú do širokej miery voľnej úvahy výberovej komisie a môžu byť predmetom preskúmania súdom Únie len v prípade porušenia pravidiel, ktoré platia pre rokovanie výberovej komisie.
V oblasti prijímania na základe výberového konania sa tak preskúmanie súdom Únie obmedzuje na preskúmanie zákonnosti postupov použitých administratívou, na overenie vecnej správnosti skutkového stavu, z ktorého administratíva vychádzala pri prijatí svojho rozhodnutia, a napokon na zistenie, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, nesprávnemu právnemu posúdeniu a zneužitiu právomoci, ktoré by mohli postihnúť správne rozhodnutie.
(pozri body 93 a 94)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 23. januára 2003, Angioli/Komisia, T‑53/00, body 91 a 92
6. Účelom povinnosti odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu je jednak poskytnúť dotknutej osobe potrebné údaje na určenie, či je rozhodnutie dôvodné, a jednak umožniť jeho súdne preskúmanie. Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté výberovou komisiou výberového konania, túto povinnosť je predsa len potrebné dať do súladu so zachovaním tajnosti rokovaní výberovej komisie podľa článku 6 prílohy III služobného poriadku. Zachovanie tejto tajnosti bráni tak zverejneniu postojov zaujatých jednotlivými členmi výberových komisií, ako aj odhaleniu akejkoľvek skutočnosti, ktorá súvisí s posúdeniami osobnej alebo porovnávacej povahy týkajúcimi sa uchádzačov. Požiadavka odôvodnenia rozhodnutí výberovej komisie musí za týchto okolností brať do úvahy povahu dotknutých rokovaní, ktoré vo všeobecnosti pozostávajú najmenej z dvoch rôznych štádií, a to z prvého štádia spočívajúceho v preskúmaní prihlášok na účely výberu uchádzačov, ktorí budú pripustení do výberového konania, a z druhého štádia spočívajúceho v preskúmaní spôsobilosti uchádzačov o obsadzované pracovné miesto s cieľom zostaviť zoznam vhodných uchádzačov.
Druhé štádium rokovaní výberovej komisie výberového konania má najmä porovnávací charakter, a preto sa naň vzťahuje tajnosť rokovania. Parametre hodnotenia prijaté výberovou komisiou pred skúškami sú neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia príslušných zásluh uchádzačov výberovou komisiou. Na tieto parametre hodnotenia sa teda vzťahuje tajnosť rokovania z rovnakého dôvodu ako na posúdenia výberovej komisie. Porovnávajúce posúdenia, ktoré uskutočňuje výberová komisia, sú vyjadrené známkami, ktoré výberová komisia udelí uchádzačom. Tieto známky sú výrazom hodnotiaceho úsudku o každom uchádzačovi. So zreteľom na tajnosť rokovania výberovej komisie predstavuje oznámenie dosiahnutých známok v jednotlivých skúškach dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie. Takéto odôvodnenie neporušuje práva uchádzačov.
Okrem toho so zreteľom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou výberová komisia výberového konania disponuje pri hodnotení výsledkov skúšok výberového konania, komisia nie je povinná pri odôvodňovaní neúspechu niektorého uchádzača na skúške presne uviesť odpovede uchádzačov, ktoré považovala za nedostatočné, alebo vysvetliť, prečo ich považovala za nedostatočné. Taký stupeň odôvodnenia nie je potrebný na umožnenie súdu vykonať súdne preskúmanie a v dôsledku toho na posúdenie možnosti uchádzačom podať sťažnosť, prípadne podať žalobu.
(pozri body 106 – 109)
Odkaz:
Súdny dvor: Parlament/Innamorati, už citovaný, body 23 až 29 a 32
Súd prvého stupňa: Pimley‑Smith/Komisia, už citovaný, body 63 a 64; 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T‑19/03, bod 34
Súd pre verejnú službu: 30. apríla 2008, Dragoman/Komisia, F‑16/07, bod 63 a tam citovaná judikatúra