ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 18. novembra 2014

Vec F‑156/12

Robert McCoy

proti

Výboru regiónov Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Chybné správanie – Obťažovanie zo strany nadriadených – Choroba z povolania – Náhrada škody priznaná podľa článku 73 služobného poriadku, ktorá nepokrýva celý rozsah spôsobenej ujmy – Žiadosť o dodatočnú náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou R. McCoy v podstate navrhuje zaviazať Výbor regiónov Európskej únie na zaplatenie sumy 354 000 eur, pričom ide o predbežne stanovenú sumu, ako náhrady majetkovej škody, ktorá mu mala byť spôsobená z dôvodu chybného správania výboru regiónov a sumy 100 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Výbor regiónov Európskej únie je povinný zaplatiť pánovi R. McCoyovi sumu 20 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Výbor regiónov Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil R. McCoy.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty – Dĺžka a začiatok plynutia lehoty – Žiadosť o dodatočnú náhradu škody z dôvodu choroby z povolania

(Štatút Súdneho dvora, článok 46; služobný poriadok úradníkov, článok 90)

2.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky – Žiadosť o dodatočnú náhradu škody z dôvodu choroby z povolania – Dôkazné bremeno

3.      Žaloby úradníkov – Žaloba o neplatnosť nepodaná v stanovenej lehote – Žaloba o náhradu škody smerujúca k rovnakému výsledku – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Striktná povinnosť v prípade zdravotného poškodenia úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

1.      Ak uplatniteľná právna úprava nestanovuje lehotu na podanie žiadosti o náhradu škody vyplývajúcej z pracovnoprávneho vzťahu medzi úradníkom a inštitúciou, ku ktorej patrí, musí byť táto žiadosť podaná v primeranej lehote, ktorá sa určí s ohľadom na okolnosti veci. Keď ustanovenia, ktoré sa uplatňujú v danej oblasti, túto otázku neupravujú, je päťročná premlčacia doba stanovená v článku 46 štatútu Súdneho dvora relevantným porovnávacím kritériom pri rozhodovaní o prípustnosti žiadosti úradníka o náhradu škody, pričom však nepredstavuje pevnú a nedotknuteľnú hranicu.

Okrem toho úradník, ktorý ochorel chorobou z povolania môže požiadať o dodatočnú náhradu škody len ak systém stanovený článkom 73 služobného poriadku neumožňuje primeranú náhradu. V dôsledku toho a v zásade nie je takáto žiadosť prípustná, kým nie je skončené konanie začaté podľa článku 73 služobného poriadku.

(pozri body 81 a 82)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Eagle a i./Komisia, T‑144/02, EU:T:2004:290, body 66 a 71

Všeobecný súd: rozsudok, Allen a i./Komisia, T‑433/10 P, EU:T:2011:744, bod 45

Súd pre verejnú službu: rozsudok A/Komisia, F‑142/12, EU:F:2013:193, bod 95 a tam citovaná judikatúra

2.      V rámci návrhu na náhradu škody podaného úradníkom vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie predpokladá splnenie súboru podmienok, ktorými sú nezákonnosť konania vytýkaného inštitúciám, existencia škody a existencie príčinnej súvislosti medzi konaním a uvádzanou ujmou. Keďže tieto tri podmienky sú kumulatívne, nesplnenie čo len jednej z nich stačí na zamietnutie žaloby o náhradu škody.

Pokiaľ ide o úradníka, ktorý ochorel chorobou z povolania a ktorý môže požiadať o dodatočnú náhradu škody na základe mimozmluvnej zodpovednosti Únie len ak systém stanovený článkom 73 služobného poriadku neumožňuje primeranú náhradu, je povinnosťou dotknutého úradníka, aby preukázal, že sú splnené tri podmienky vzniku zodpovednosti administratívy a že náhrada škody priznaná podľa článku 73 služobného poriadku nezabezpečuje plnú náhradu ujmy, ktorá mu bola spôsobená nezákonným správaním administratívy.

(pozri body 88 – 90)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok N/Parlament, F‑26/09, EU:F:2010:17, bod 68 a tam citovaná judikatúra, a uznesenie A/Komisia, F‑50/13, EU:F:2014:78, bod 32 a tam citovaná judikatúra

3.      Úradník sa nemôže prostredníctvom návrhu na náhradu škody usilovať dosiahnuť ten istý výsledok, ktorý by mu bol zabezpečil úspech žaloby o neplatnosť, ktorú nepodal včas.

Návrhy úradníka na náhradu škody sú teda neprípustné, pokiaľ smerujú k náhrade ujmy, ktorá mala byť spôsobená konaniami, správaniami a porušeniami totožnými s tými, ktoré boli uvedené na podporu žiadostí o pomoc a náhradu vzniknutej ujmy, ktoré boli zamietnuté rozhodnutím, proti ktorému úradník nepodal žalobu.

(pozri body 96, 102 a 103)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok Bossi/Komisia, 346/87, EU:C:1989:59, body 32, 34 a 35

Súd prvého stupňa: rozsudok Lopes/Súdny dvor, T‑547/93, EU:T:1996:27, body 174 a 175

Súd pre verejnú službu: uznesenie Andersen/Dvor audítorov, F‑1/12, EU:F:2013:46, body 29, 34 a 35

4.      Pojem povinnosti starostlivosti znamená najmä to, že administratíva pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jej rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka. Povinnosti vyplývajúce pre administratívu z povinnosti starostlivosti sú navyše podstatne striktnejšie, keď ide o situáciu úradníka, u ktorého je preukázané fyzické alebo psychické zdravotné poškodenie. V takom prípade musí administratíva posudzovať návrhy úradníka obzvlášť ústretovo.

(pozri bod 106)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok BN/Parlament, F‑24/12, EU:F:2014:165, body 33 a 34 a tam citovaná judikatúra