ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 6. decembra 2018 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Právo ochranných známok – Smernica 2008/95/ES – Článok 3 ods. 1 písm. c) – Dôvody neplatnosti – Slovná ochranná známka zložená výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie vlastností tovaru alebo služby – Iné vlastnosti tovaru alebo služby – Zariadenie na výrobu tovaru – Slovná ochranná známka tvorená označením opisujúcim vinárske výrobky a zemepisným názvom, ktoré sú slovnými prvkami obchodného mena majiteľa ochrannej známky“
Vo veci C‑629/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko) z 28. septembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 18. októbra 2017, ktorý súvisí s konaním:
J. Portugal Ramos Vinhos SA
proti
Adega Cooperativa de Borba CRL,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras (spravodajca), podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia D. Šváby, S. Rodin a N. Piçarra,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. októbra 2018,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– J. Portugal Ramos Vinhos SA, v zastúpení: J. P. de Oliveira Vaz Miranda de Sousa, advogado,
– Adega Cooperativa de Borba CRL, v zastúpení: C. de Almeida Carvalho, advogada,
– Európska komisia, v zastúpení: P. Costa de Oliveira a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou J. Portugal Ramos Vinhos SA a spoločnosťou Adega Cooperativa Borba CRL, týkajúceho sa žaloby o neplatnosť najmä zápisu ochrannej známky „adegaborba.pt“, ktorej majiteľom je druhá uvedená spoločnosť.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 2 smernice 2008/95, nazvaný „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku“, stanovuje:
„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iných podnikov.“
4 Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:
…
b) ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť;
c) ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;
…“
5 Podľa článku 102 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671):
„Zápis ochrannej známky, ktorá obsahuje chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie, ktoré nie je v súlade s dotknutou špecifikáciou výrobku, alebo na používanie ktorej sa vzťahuje článok 103 ods. 2 a ktoré sa týka výrobku patriaceho do jednej z kategórií uvedených v prílohe VII časti II sa:
a) zamietne, ak sa žiadosť o zápis ochrannej známky predloží Komisii po dátume predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia a ak sa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie následne chráni;
b) zruší.“
Portugalské právo
6 Článok 223 Código da Propriedade Industrial (zákonník priemyselného vlastníctva, ďalej len „CPI“), nazvaný „Výnimky“, stanovuje:
„1 – Podmienky uvedené v predchádzajúcom článku nespĺňajú:
a) ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;
…
c) označenia, ktoré sú tvorené výlučne z údajov, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času alebo prostriedku výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;
…
3 – Na návrh prihlasovateľa alebo namietateľa Instituto Nacional da Propriedade Industrial [(Národný inštitút priemyselného vlastníctva, Portugalsko)] uvedenie v osvedčení o zápise prvky tvoriace ochrannú známku, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ nemá výlučné užívacie právo.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
7 Žalobkyňa vo veci samej, J. Portugal Ramos Vinhos, podala v roku 2012 žalobu o neplatnosť zápisu viacerých národných ochranných známok, ktoré označujú vinárske výrobky, pričom jedna z nich sa skladá zo slovného označenia „adegaborba.pt“, ktorý uskutočnila Adega Cooperativa Borba.
8 Túto žalobu v prvostupňovom konaní zamietol Tribunal da Propriedade Intelectual (Súd pre duševné vlastníctvo, Portugalsko) a v odvolacom konaní aj Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon, Portugalsko).
9 Oba tieto súdy rozhodli, že slovné označenie „adegaborba.pt“ v prípade, že ho používa výrobca z regiónu Borba (Portugalsko), tak ako v prejednávanej veci, nepatrí do pôsobnosti článku 223 ods. 1 písm. c) CPI. Konkrétne Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon) rozhodol, že pojem „adega“ je rozlišujúci pojem vo vinárskom odvetví a označuje vína pochádzajúce od výrobcov, ktorí sú členmi družstva Adega Cooperativa de Borba.
10 J. Portugal Ramos Vinhos podala dovolanie proti rozhodnutiu Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon) na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, konkrétne na Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko). Tento súd spresňuje, že časť sporu, v ktorej tento súd rozhoduje, sa týka len slovného označenia „adegaborba.pt“, ktorého rozlišovacia spôsobilosť sa má určiť.
11 Zdôrazňuje, že túto ochrannú známku používa právnická osoba, konkrétne Adega Cooperativa de Borba, ktorej obchodné meno obsahuje slovo „adega“.
12 Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že článok 223 bod 1 písm. c) CPI odkazuje na údaje relevantné pre označenie „prostriedku výroby“ určitého výrobku, zatiaľ čo článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 neobsahuje výslovný odkaz na „prostriedky výroby“, ale na „iné vlastnosti“ tovarov, ktoré možno vo vzťahu k týmto tovarom považovať za opisné.
13 V tomto ohľade sa vnútroštátny súd pýta, či sa pojem „adega“ („pivnica“), ak sa používa v oblasti vinárskych výrobkov, má považovať za čisto opisný pojem, keďže odkazuje na prostriedok výroby týchto výrobkov, alebo či odkazuje jednoducho na jednu z vlastností týchto výrobkov, ktorá je doplňujúca vo vzťahu k vlastnostiam výslovne uvedeným v smernici 2008/95.
14 Za týchto podmienok Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Keď sa slovné spojenie ‚značky, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie iných vlastností tovaru alebo služieb‘, uvedené v článku [3] ods. 1 písm. c) smernice 2008/95, používa v kontexte skúmania prípustnosti zápisu označení alebo značiek, ktoré sa majú používať na označovanie vinárskych výrobkov, má sa toto slovné spojenie vykladať v tom zmysle, že sa v slovnom výraze používanom ako ochranná známka, ktorý obsahuje zemepisný názov chránený ako označenie pôvodu vína, vzťahuje na pojem ‚adega‘ [pivnica], ktorý sa bežne používa na označovanie zariadení a priestorov, v ktorých sa uskutočňuje postup výroby takýchto výrobkov, v prípade, ak je takýto výraz (‚adega‘) jedným zo slovných prvkov obchodného mena právnickej osoby, ktorá žiada o zápis ochrannej známky?“
O prejudiciálnej otázke
15 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 má vykladať v tom zmysle, že sa musí zamietnuť zápis takej ochrannej známke tvorenej slovným označením, o akú ide vo veci samej, ktorá označuje vinárske výrobky a obsahuje zemepisný názov, pokiaľ toto označenie obsahuje najmä pojem, ktorý sa na jednej strane bežne používa na označovanie zariadení a priestorov, v ktorých sa vyrábajú takéto výrobky, a na druhej strane je tiež jedným zo slovných prvkov tvoriacich obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o zápis tejto ochrannej známky.
16 Súdny dvor už rozhodol, čo sa týka prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), že článok 3 ods. 1 písm. c) tejto smernice, ktorého znenie je v podstate rovnaké ako znenie článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95, sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorý si vyžaduje, aby označenia alebo údaje opisujúce kategórie výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada, mohol voľne používať každý, vrátane ich používania ako kolektívnych ochranných známok alebo v kombinovaných, či grafických ochranných známkach (rozsudky zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 25, a zo 6. mája 2003, Libertel, C‑104/01, EU:C:2003:244, bod 52).
17 Súdny dvor tiež vykladal článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), ktorého znenie je tiež v podstate identické so znením článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 v tom zmysle, že označenia a údaje uvedené v tomto ustanovení sú iba také označenia a údaje, ktoré môžu pri bežnom používaní z hľadiska spotrebiteľa slúžiť na označovanie takého výrobku alebo takej služby, pre ktoré sa žiada zápis, a to buď priamo, alebo uvedením jednej z ich podstatných vlastností (rozsudok z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, EU:C:2001:461, bod 39).
18 Normotvorca Únie tým, že v článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 použil pojmy „druh, kvalita, množstvo, účel, hodnota, zemepisný pôvod alebo čas výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iné vlastnosti tovaru alebo služieb“, jednak naznačil, že všetky tieto pojmy sa musia považovať za vlastnosti výrobkov alebo služieb a jednak spresnil, že tento zoznam nie je taxatívny, takže je možné zohľadniť aj akúkoľvek inú vlastnosť výrobkov alebo služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 49, a z 10. júla 2014, BSH/ÚHVT, C‑126/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2065, bod 20).
19 V tomto ohľade voľba výrazu „vlastnosť“ uskutočnená normotvorcom Únie zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie zainteresovanými kruhmi ľahko rozpoznateľnej vlastnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré je zápis požadovaný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 50, a z 10. júla 2014, BSH/ÚHVT, C‑126/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2065, bod 21).
20 Preto zápis označenia možno odmietnuť na základe článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 len vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, BSH/ÚHVT, C‑126/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2065, bod 22).
21 Ako bolo potvrdené na pojednávaní, pojem „adega“, o ktorý ide v spore vo veci samej, má v portugalskom jazyku dva významy. Prvý zodpovedá podzemnému priestoru, v ktorom sa uchováva víno. Druhý odkazuje na priestory alebo zariadenia, v ktorých sa vyrábajú také vinárske výrobky, ako je víno.
22 V rozsahu, v akom určitý pojem v takej situácii, o akú ide v spore vo veci samej, odkazuje na miesto výroby takého výrobku, ako je víno, alebo na zariadenie, v ktorom sa tento výrobok vyrába, v zásade predstavuje údaj, ktorý môže slúžiť na označenie vlastnosti tohto výrobku ľahko rozpoznateľnej zainteresovanými kruhmi.
23 Vo všeobecnosti budú totiž tieto kruhy vnímať pojem „adega“ ako odkaz na zariadenie, v ktorom sa víno vyrába a skladuje, a v nadväznosti na to ako odkaz na vlastnosti tohto výrobku, rovnako ako v prípade zemepisného pôvodu alebo času výroby uvedeného výrobku, ktoré sú ako príklady uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95.
24 Pojem označujúci takéto zariadenie teda predstavuje vlastnosť tohto výrobku a patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia. Preto sa musí považovať za opisný vo vzťahu k výrobku, ktorý opisuje.
25 Z toho vyplýva, že pokiaľ je označenie slúžiace na označenie výrobku kombináciou dvoch slovných prvkov, konkrétne opisného prvku a zemepisného názvu, akým je v prejednávanej veci pojem „Borba“, ktorý sa týka zemepisného pôvodu tohto výrobku a je vo vzťahu k nemu tiež opisný, označenie zložené z týchto dvoch slovných prvkov treba považovať za označenie s opisným charakterom, ktoré, ako také, nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
26 Aj keby sa preukázalo, že takýto zemepisný názov predstavuje chránené označenie pôvodu v zmysle nariadenia č. 1308/2013, táto okolnosť nie je nijako spôsobilá spochybniť tento výklad, keďže z článku 102 tohto nariadenia v podstate vyplýva, že takéto označenie pôvodu nemôže byť zapísané ako ochranná známka.
27 Okrem toho skutočnosť, že pojem slúžiaci na označenie miesta výroby určitého výrobku alebo zariadenia, v ktorom sa vyrába tento výrobok, je súčasťou rôznych slovných prvkov obchodného mena právnickej osoby, je irelevantná na účely preskúmania opisného charakteru tohto pojmu, a to vzhľadom na okolnosť, že takéto preskúmanie sa vykonáva vo vzťahu k výrobku, pre ktorý sa žiada zápis ochrannej známky, a vo vzťahu k jeho vnímaniu zainteresovanými kruhmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, EU:C:2004:86, bod 75, a z 12. júla 2012, Smart Technologies/ÚHVT, C‑311/11 P, EU:C:2012:460, bod 24).
28 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položenú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 sa má vykladať v tom zmysle, že sa musí zamietnuť zápis takej ochrannej známke tvorenej slovným označením, o akú ide vo veci samej, ktorá označuje vinárske výrobky a obsahuje zemepisný názov, pokiaľ toto označenie obsahuje najmä pojem, ktorý sa na jednej strane bežne používa na označovanie zariadení a priestorov, v ktorých sa vyrábajú takéto výrobky, a na druhej strane je tiež jedným zo slovných prvkov tvoriacich obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o zápis tejto ochrannej známky.
O trovách
29 Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že sa musí zamietnuť zápis takej ochrannej známke tvorenej slovným označením, o akú ide vo veci samej, ktorá označuje vinárske výrobky a obsahuje zemepisný názov, pokiaľ toto označenie obsahuje najmä pojem, ktorý sa na jednej strane bežne používa na označovanie zariadení a priestorov, v ktorých sa vyrábajú takéto výrobky, a na druhej strane je tiež jedným zo slovných prvkov tvoriacich obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o zápis tejto ochrannej známky.
Podpisy